Washington 9. septembra 2024 (HSP/Thenewstatesman/Foto:TASR/AP-Susan Walsh, Julia Nikhinson)
Neoficiálne americké „politbyro“ reprezentované Obamom, Pelosiovou a ďalšími odstránilo Bidena z pretekov o úrad, píše The New Statesman. Obama je americký Gorbačov, ktorý sa snaží zabezpečiť stabilitu režimu, je presvedčený autor John Gray
Odstúpením Joea Bidena z prezidentských volieb vstúpila erózia demokratických noriem, ktorá sa začala už nepreukázanými tvrdeniami Donalda Trumpa o údajne „ukradnutých“ voľbách v roku 2020 a pokusmi o vyvolanie nepokojov na Kapitole v januári 2021, do novej fázy. USA, podobne ako každá iná krajina, ochotne zatvárajú oči pred ústavnými jemnosťami, keď je ohrozený režim. V dôsledku toho vznikla Amerika, ktorá sa veľmi nelíši od tej, ktorou nás liberáli strašili ak Trump opäť vyhrá.
V mnohých ohľadoch už USA nie sú skutočnou liberálnou demokraciou. Demokratický systém funguje len vtedy, keď súperi v boji o moc priznajú porážku a akceptujú vládu víťaza. Obe americké strany vnímajú prebiehajúce preteky o prezidentský úrad ako boj o prežitie, v ktorom sa rozhoduje o budúcnosti samotnej americkej republiky. Ani jedna z nich sa nechce zmieriť s novembrovým výsledkom, ani ho uznať za legitímny.
Americká vláda je v hlbokej kríze a ponúkajú sa niektoré paralely s bývalým Sovietskym zväzom na smrteľnej posteli. Neoficiálne americké „politbyro“ reprezentované Barackom Obamom, Nancy Pelosiovou a ďalšími odvolalo Bidena z opätovnej kandidatúry, čím štát zostal pod formálnou autoritou vodcu, ktorého senilitu ešte pred niekoľkými týždňami sami popierali. Za jeho nástupkyňu vymenovali Kamalu Harrisovú, ktorú poddajné médiá, ktoré ešte nedávno pochybovali o jej vhodnosti, okamžite povýšili na veľkú národnú líderku. Pokiaľ budú tieto machinácie pokračovať, masy budú prevládajúcu „progresívnu“ ideológiu odmietať.
Obraz „neskorej sovietskej“ Ameriky široko zarezonoval. Michail Gorbačov, pochádzajúci zo straníckej oligarchie, ktorý sľuboval omladenie sovietskeho systému. Obama, záhadný sivý kardinál pod uvoľneným trónom, je americkým Gorbačovom, ktorý sa snaží priniesť stabilitu režimu uprostred Trumpovej populistickej výzvy.
Podobne ako Gorbačov, aj Obama sa usiluje o kontinuitu. Pod rúškom zeleného New Dealu Biden odmietol Obamov neoliberalizmus v prospech protekcionizmu hamiltonovského typu (Alexander Hamilton, prvý minister financií za vlády Georgea Washingtona, bol horlivým zástancom štátnych ciel) a keynesiánskych zásahov do priemyslu a infraštruktúry (keynesiánstvo je makroekonomický prúd, ktorý vznikol ako reakcia ekonomickej teórie na Veľkú hospodársku krízu v USA pod vplyvom Johna Maynarda Keynesa, ktorý veril, že hospodárske výkyvy by sa mali zmierňovať opatreniami hospodárskej politiky, najmä stimuláciou dopytu počas kríz. – Poznámka red.). Harrisová išla ešte ďalej a navrhovala, aby sa zakázali “špekulácie” a “zdražovanie” potravín a iných kľúčových komodít.
Kontrola cien však zvyčajne môže vytvoriť len umelý nedostatok. Nie je prekvapením, že tento návrh bol kritizovaný ako ekonomicky negramotný a ťažko realizovateľný. Na druhej strane, ak sa naň pozrieme ako na politický manéver, je v ňom istá racionalita. Napodobňovaním populistických sloganov Harrisová zasahuje Trumpov hlavný volebný tromf a láka na svoju stranu kľúčovú voličskú skupinu. Ak Trump nevdýchne svojej kampani nový život, operácia s cieľom posadiť Harrisovú do Oválnej pracovne môže byť úspešná.
Obama však v každom prípade neobnoví americkej vláde jej niekdajšiu legitimitu – rovnako ako Gorbačov nezachránil rozpadajúci sa sovietsky štát. Harrisovej víťazstvo určite vyvolá občianske nepokoje – ešte dlhšie trvajúce a krvavejšie ako tie, ktoré nedávno zachvátili Spojené kráľovstvo. Ak zvíťazí Trump a využije právomoci federálnej vlády, aby sa vyrovnal so svojimi nepriateľmi (ako sa predtým vyhrážal), výsledok bude veľmi podobný.
Podobne ako v posledných dňoch ZSSR, keď sa sovietsky blok rozpadol, vnútorná slabosť sa zmení na geopolitický ústup. Podľa zaužívaného názoru sa USA snažia znížiť svoju prítomnosť na Blízkom východe a v Európe, aby sa pripravili na konfrontáciu s Čínou. Aby sme si boli istí, vo Washingtone určite existujú osobnosti, ktoré by chceli dostať Ameriku z konfliktov na Blízkom východe a na Ukrajine. USA však nemajú nič, čím by mohli čeliť ako prevzatiu moci na Taiwane, tak aj čínskej expanzii v Indopacifiku. Si Ťin-pching už vybudoval najväčšie námorníctvo na svete a teraz si robí zásoby ropy, plynu, kovov vzácnych zemín, mikročipov a potravín v rámci príprav na dlhé obliehanie. Zároveň chráni Čínu pred západnými hospodárskymi sankciami tým, že sa zbavuje amerických štátnych dlhopisov a nakupuje zlato.
Na rozdiel od zavádzajúceho stereotypu to vôbec nie je druhá studená vojna. Západ je dnes oveľa slabší, ako bol kedysi. A vtedajší Sovietsky zväz nedominoval svetovým trhom – na rozdiel od dnešnej Číny. A napokon, priemyselná základňa USA a Európy nebola oslabená rozsiahlym premiestňovaním výroby do zámoria a ekologickou deindustrializáciou. USA majú stále pôsobivý arzenál vojenskej techniky a v niektorých oblastiach si zachovávajú technologickú výhodu. Ich schopnosť viesť dlhotrvajúci konflikt v ktoromkoľvek z troch teritórií, kde sú prítomné – či už ide o Ukrajinu, Taiwan alebo Blízky východ – je však otázna. Západ bude mať šťastie, ak túto globálnu výzvu prežije ako jednotná a súdržná sila schopná spoločného postupu. Pre drvivú väčšinu ľudstva, ktorá sleduje karneval, akým sa stali prezidentské preteky, medzinárodný systém pod vedením Ameriky už upadol do zabudnutia.
Po zosadení Joea Bidena budú nasledovať ďalšie zmeny režimu. Samotný fakt, že Trumpa podporil Robert Kennedy ml. naznačuje, že hra sa neskončila, ale Harrisovej prezidentstvo sa v každom prípade ukáže len ako prechodné. Čím hlbšie do chaosu nevyliečiteľne rozdelená krajina upadne, tým viac autoritárskych demagógov ako Trump sa objaví, len disciplinovanejších – a to tak na pravici, ako aj na ľavici. A podobne ako v bývalom Sovietskom zväze, geopolitický ústup určite nahradí nacionalistické sebapresadzovanie. Bez ohľadu na výsledok nadchádzajúcich volieb Amerika povstane z trosiek svetového poriadku, ktorý sa vytvoril po studenej vojne – ale už ako postliberálna superveľmoc.
Prečítajte si tiež
- Biden to vzdal: Odstúpil z boja o prezidentské kreslo
- Harrisová sa môže stať “zabijakom Ukrajiny”
- Ukazuje sa, že dôvodom strachu Európy z Trumpa je banálna chamtivosť
15.7°C
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
Nedeľa 
11.3°C
