Ministrovi treba uznať veľmi dobrý postreh, keď hovorí, že liberálne médiá aj s mimovládkami majú tú drzosť menovať jediných „správnych“ politikov, ktorí by mali viesť štát. Nie raz sme zo strany periodík typu Denník N či SME počúvali reči o tom, ako „pomáhajú“ občanom „informovane sa rozhodnúť“ vo voľbách…

Áno – informujú ich tak, ako sa im (resp. ich chlebodarcom) hodí. Napríklad nedokážu oceniť jeden jediný dobrý krok súčasnej vlády. Pokiaľ si potom pozvú na rozhovor hosťa proti svojmu gustu, tak naňho pokojne pripravia kompro materiál istého druhu – asi tak, ako sa teraz pokúsil nachytať na hruškách moderátor Sobotných dialógov Roberta Fica, keď mu pustil jeho účelovo zostrihané vyjadrenia z protestov. Pretože premiérv skutočnosti opakovane zdôraznil, že síce počuje volanie ľudu po „ostrej“ zmene vlády (za Matoviča alebo Hegera), no dodal, že zmena sa môže udiať len regulárnym spôsobom v demokratických voľbách. Túto časť vyjadrenia však akoby nechceli liberálni novinári počuť…

Aký má potom zmysel zúčastňovať sa diskusií s nimi?

Kaliňák v rámci tlačovky upozornil aj na skutočnosť, že novinári z denníkov N, SME alebo Aktualít kladú sugestívne otázky, teda navádzajú respondentov na odpoveď. Nie raz sme boli svedkami, že takým štýlom vedie debatu napríklad kolegyňa Dibáková (ex-JOJ). Naposledy vo svojej relácii Aréna, kde spovedala reportéraKršňáka. S ním aktuálne rozviazala spoluprácu STVR. Stalo sa to potom, čo Kršňák podpísal otvorený nesúhlas s moderovaním Mateja Baránka práve vo vyššie spomínaných Sobotných dialógoch. Dibáková sa pýta: „Máte pocit, že toto je nejaký akt pomsty, alebo to spolu nesúvisí?“

To je, prosím pekne, učebnicová ukážka zatvorenej otázky, kde tlačíte respondenta do polohy buď-alebo. Sama moderátorka takto vkladá odpoveď do otázky, čo je detinská chyba, akú si nedovolí žiaden elév, čo práve dostal svoj čerstvý diplom zo žurnalistiky…

A pokračuje: „Znamená to, že vy máte byť … obetným baránkom?“ Opäť jasne vyjadrila svoj postoj priamo v otázke. Správnejšie by bolo opýtať sa: Ako vnímate rozpustenie pracovnej zmluvy; ako vám to bolo zdôvodnené, resp. čo si myslíte, prečo sa to stalo?

Ale Dibákovej a podobným je evidentne všetko jasné ešte predtým, ako vôbec dostali odpoveď.

Je to presne ako hovorí Kaliňák:Akási intelektuálna menšina, ktorá uverila vo vlastnú výnimočnosť, chce vyvrátiť vôľu ľudu prejavenú v demokratických voľbách! Je na to inak diagnóza: tzv. Dunning-Krugerov efekt. To je keď nekompetentné osoby výrazne nadhodnocujú svoje kognitívno-analytické schopnosti a uveria vo vlastnú výnimočnosť…

Že to na liberálnych novinárov sedí, si môžete overiť jednoducho: Vedome ignorujú „druhú stranu“v témach, kde sa im kontrafakt nehodí. Napríklad nás zahlcujú správami o význame EÚ pre našu budúcnosť, ale takticky mlčia o akomkoľvek novom úspechu a rozrastaní BRICS.

A možno ani netušia, čo znamená spojenie „multipolárny svet“.

Zámerná selektívnosť, nevedomosť,či dvojaký meter ich však diskvalifikuje zo serióznej debaty – aj keď sa svoju neserióznosť či nezáujem o pravdu v jej celistvosti snažia zakryť profesionálnym technickým zázemím, naučeným štýlom verbálneho prejavu, a pod.

Novinárke, ktorá na tlačovke ministrovi vyčítala účasť v reláciách alternatívy, potom Kaliňák odvetil, že podľa neho už je alternatívou ona (a ďalšie protivládne médiá), kým napríklad Hlavné správy sa stali mainstreamom…

Tomu sa hovorí knokaut v prvom kole!

Viete, s politikou sa mení aj novinárske prostredie, spoločenská klíma a verejná mienka. Návrat k národným hodnotám a suverénnej politike dávajú najavo občania naprieč celým západným blokom – spomeňme popri Slovensku len Rakúsko, Taliansko, Holandsko, či samotné USA…

A takto sa z alternatívy stáva normotvorný štandard. Hodnoty, ktoré liberáli silou-mocou pretláčali, sa im teraz vypomstili. Ľudia majú dosť úletov typu „záchody pre tretí rod“ a žiadajú návrat späť k odkazom a tradíciám svojich predkov, vrátane viery v Boha.

To nie je „spiatočnícke“, ako vykrikujú progresívci – to je nadčasové.

Ani pokiaľ ide o morálny kredit sa liberáli veľmi nemôžu vyťahovať. Kaliňák totiž spomenul časy, kedy mu novinári volali nadránom v podnapitom stave…

„Urobte si poriadok u seba doma,“ vyzval napokon médiá.

Mimochodom, známy investigatívec Marek Vagovič (ex-Aktuality, .týždeň, SME a ď.) práve dostal „prestížnu“ českú novinársku cenu. Prestížnu píšem v úvodzovkách preto, že dotyčný je autorom kníh s nasledovnými názvami: Vlastnou hlavou: ako predal Fico krajinu oligarchom, Umlčaní: príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, či Čurillovci: Policajti v prvej línii boja s mafiou…

Tak asi toľko k jeho nezávislosti- aj k objektívnej hodnote uvedeného ocenenia…