Úrad komisára pre deti: Deti z jednorodičovských rodín častejšie pociťujú strach a neistotu

Prieskum napríklad ukázal, že strach z výsmechu pociťujú deti z jednorodičovských rodín viac (47,6 percenta) v porovnaní s deťmi z úplných rodín (40,3 percenta). U detí z jednorodičovských rodín sú vyššie obavy z pribratia, z toho, že ich názory nebudú dospelými rešpektované, či strach zo samoty ako u detí s oboma rodičmi. Omnoho viac sa tiež boja robiť chyby a toho, že zlyhajú.

Výrazný rozdiel sa podľa prieskumu objavil aj v oblasti strachu z odlúčenia od rodiča (57,1 percenta oproti 51,7 percenta), čo podľa ÚKPD poukazuje na citlivosť tejto skupiny detí voči ďalším stratám.

Za znepokojivé zistenie považuje ÚKPD aj to, že až 56,2 percenta detí z jednorodičovských domácností sa obáva finančných problémov svojej rodiny. Viac ako polovica (52,4 percenta) sa bojí, že nebudú mať kde bývať, oproti 47,2 percenta detí z úplných rodín.

Deti s jedným rodičom aj častejšie o sebe pochybujú (82,9 percenta oproti 73,2 percenta), častejšie túžia po porozumení od okolia a viac si všímajú význam vonkajšieho vzhľadu a výšky vreckového, čo môže podľa ÚKPD súvisieť s túžbou po sociálnom prijatí. „Častejšie sú nespokojné s výsledkami v škole, vlastným správaním, zdravím, aj voľnočasovými aktivitami. Až 28,6 percenta detí z jednorodičovských rodín je nespokojných s tým, ako ich hodnotí okolie, a výrazne častejšie uvádzajú nedostatok podpory zo strany rodičov, učiteľov aj kamarátov,“ poukázal ÚKPD.

Podľa prieskumu sú deti vychovávané jedným rodičom tiež častejšie vystavené šikane (16,2 percenta oproti 7,3 percenta), ale zároveň aj častejšie šikanujú iných. „Deti s osamelým rodičom sa častejšie zapájajú do šikanovania, najmä opakovane. Ich úroveň agresie (aktívnej účasti) je takmer dvojnásobná oproti deťom z úplných rodín, 11,5 percenta sa jej dopúšťa opakovane, 23,8 percenta detí z jednorodičovských rodín uviedlo, že aspoň raz šikanovalo,“ priblížil ÚKPD.

Prieskum tiež ukazuje, že takmer každé štvrté dieťa z jednorodičovskej domácnosti má len jedného alebo žiadneho kamaráta (25,7 percenta oproti 10,7 percenta).

„Tieto zistenia jasne ukazujú, že deti z jednorodičovských domácností žijú pod väčším emocionálnym aj sociálnym tlakom. Potrebujú preto zvýšenú pozornosť zo strany školy, odborníkov aj verejných politík. Podpora rodičov, dostupné poradenské služby a prevencia sociálneho vylúčenia sú kľúčom k tomu, aby mali všetky deti, bez ohľadu na rodinné zázemie, rovnakú šancu na zdravý vývin a spokojné detstvo,“ apeluje ÚKPD.