Bratislava 6. augusta 2019 (HSP/Foto:SITA-Marko Erd)
Pri tvorbe programu Progresívneho Slovenska zaznievajú aj rôzne absurdity. Nedávno bol predstavený tzv. sabatikal, až ročné na 70 percent preplatené voľno pre zamestnanca, ktorý odpracoval aspoň 10 rokov, ďalšie perly progresícov predstavila na internete jedna zo zakladateliek – známa ľudskoprávna aktivistka – Irena Biháriová, ktorá na svoj návrh zriadiť špeciálny štátny úrad zaoberajúci sa ľudskými právami zatiaľ nenašla podporu ani vo vlastnej strane.
Biháriová na Facebooku uviedla, že tento týždeň bol pre ňu ako začínajúcu političku jeden z najťažších. „Ako viete, finalizujeme stranícky program a potom s ním ideme do „rozporového konania“, kde vychytávame prieniky či spory s kolegami zo Spolu. Trávila som mesiace precizovaním mojich programových oblastí, chystala som sa na to dobre že nie ako na štátnicu, stretala sa s x ľudmi, validovala návrhy s najlepšími expertami mimo PS,“
„Neskromne si myslím, že veľmi dôverne rozumiem správnemu právu a mám v celku jasno v tom, aké úrady s akým mandátom sa zvyknú po voľbách kreovať, len aby slúžili na plané rozdávanie straníckych postojov… A naopak, aké inštitúcie by sme museli mať gule vytvoriť, aby sme boli schopní naozaj ustáť svoj sľub voličom – reformovať štát. Samozrejme, že vždy s ohľadom na limity, že nemôžeme dôjsť jak divá voda hispterov a rozvrátiť chod štátu super cool nápadmi, ktorých side effect nedajboh narušia prvky rule of law.“
Uvádza, že si je vedomá aj toho, že keď dôjde na programové rokovanie s kolegami so Spolu, ako nositeľka tém obrany demokracie a všetkých liberálnych ľudskoprávnych citlivostí, vrátane Rómov či LGBTI, to bude mať „mimoriadne náročné“. „Aj preto som vedela, že nebude stačiť hovoriť v ideologických rámcoch, ale práve o tých praktických a inštitucionálnych, ktoré konečne prenesú formalizovanosť ľudskoprávnych záväzkov do reálnej politiky.“
Vysvetľuje, že práve preto pripravila návrh „silného, slobodného, nadrezortného orgánu, ktorý by tieto témy mohol plniť so silným politickým mandátom, kde mu nebudú hádzať polená pod nohy nejaké úradnícke podržtašky z úradu vlády, limitovať ho tabuľkami a povolenkami na služobky a robiť z ľudskoprávneho zástupcu pajáca na okrasu“. „Nuž tak som tú svoju víziu predstavila. Nečakala som potlesk. Aj keď musím povedať, že to prebehlo v úžasne milej a konštruktívnej atmoške. Avšak nalejúc si čistého vína – cítila som sa sklamaná, frustrovaná, zbytočná, nepochopená.. môj dojem úplne tesne bezprostredne bol, že všetka moja expertíza v oblasti ľudských práv a obrane demokracie môže vyjsť koaličným kompromisom nanivoč,“ uviedla k tomu, že jej návrh zatiaľ nebol odklepnutý straníckymi štruktúrami ani v rámci koalície so Spolu.
Biháriovú potešilo, že jej nápady sa zapáčili aspoň niekoľkým členkám strany Spolu. „Kolegynky zo Spolu, nezávisle od seba, sa mi ex post ozvali, aby úprimne zhodnotili, že keď si to v hlave rekapitulovali, došlo im, že je to vlastne jedno najvalidnejších riešení, ktoré sa konečne v tejto oblasti na Slovensku navrhuje. Bol to síce ich názor, nie stanovisko strany, ale potešilo ma toto – že je jedno, z akých strán pochádzame, ale keď hľadáme najlepšie riešenie pre krajinu, odhadzujeme stranícke tričká, egá, nálepky na konzervatívnych či liberálnych. Samozrejme, že sme si nič zatiaľ neodklepli, lebo takto odvážne inštitucionálne aj vecné nástrely, ktoré som predstavila, si zasluhujú internú stranícku diskusiu, a je fér, aby bola strane Spolu dopriata.“
„Možno tento môj nápad nakoniec neprejde, ale chcem sa s vami podeliť o to, ako som nad ním uvažovala: V ponúkanom riešení navrhujem úrad, od ktorého je v rámci exekutívy silnejší už len premiér. A koordinuje čosi viac, než menšinové práva, Áno, rátam v ňom aj konečne s efektívnym riadením rómských politík s legislatívnou nadrezortnou právomocou, aj vypracovaním konceptu Životných partnerstiev otvorených a pre hetero rodiny… No moje ľavičiasrke srdiečko piští, aby sa v danej štrukúre vážne rátalo s vytyčovaním prioritných sociálnych ľudskoprávných cieľov, rovnako tak s ľudskými právami pacientov a pod.“
Dodala, že v tomto úrade chce aj sekciu, ktorá „môže poskytnúť priestor nielen pre participáciu mimovládnych organizácii, ale ponúknuť partnerský férový priestor pre riešenie množstva vnútorných problémov v sektore“.
Navrhuje aj štátny orgán pre boj s dezinformáciami. „V štruktúre daného silného úradu som rátala aj so svojou najväčšou srdcovkou – a verím, že až to uvidí Jakub Goda, Tomáš Kriššák, Filip Struhárik, Daniel Milo či Vladimir Šnídl, tak budem mať od nich po deci ružového (polosladké poprosím). Nekreslila som si nič od stola, šla som sa stretnúť priamo s vedením Engagement centrum v USA, a učila sa od nich. (jasné, že za 10 vesmírov neskôr dosiahneme ich rozpočet), ale robia fantastickú prácu na obranu demokracie, sú dnes snáď jediní, ktorých ani Trump nemá odvahu zrušiť – vedia okamžite identifikovať hoaxy, včetne Trumpových bludov, a okamžite prompotne reagovať debunkom a counternaratívmi, kde následne analyzujú a vyhodnocujuú ich účinnosť a dopady. Majú vymakanú spouprácu s kreatívnym priemyslom a partnerstvá s MVO, aby zabezpečili graficky atraktívnu, no aj rýchlu diseminiáciu. Sú dnes snáď jedinou štátnou brzdou, ktorá pomáha Američanom už načisto neosprostieť. A veď viete, že Slovensko toto evidentne dnes potrebuje tiež ako soľ.“
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
15.2°C
15.6°C
15.6°C
Utorok 
FOTO DŇA
