Podľa odhadov renomovaného nemeckého výskumného inštitútu IFW Kiel dosiahla celková hodnota pomoci Slovenska Ukrajine od začiatku vojnového konfliktu do októbra 2024 astronomických 3,48 miliardy EUR (finančná, humanitárna, vojenská a pomoc na území Slovenska). Táto suma predstavuje prepočtom 635 EUR na každého jedného obyvateľa Slovenska (vrátane seniorov, zdravotne ťažko postihnutých, jednorodičov, kojencov, ľudí v chudobe, poberateľov dávok v hmotnej núdzi či ľudí bez domova).

Zastavením tranzitu zemného plynu sa týchto 635 eur našej pomoci Ukrajine a Ukrajincom (finančnej, humanitárnej, vojenskej a pomoci na území Slovenska) v najbližších troch rokoch viac ako zdojnásobí o ďalších 673 eur pre každého Slováka. účet Ukrajiny pre každého Slováka tak bude po jednostrannom rozhodnutí prezidenta Zelenského zastaviť plyn Slovákom 1.312 eur. Účet pre každú slovenskú domácnosť predstavuje 2.560 eur.

Ak sa neobnovia dodávky z Ruska, bude Slovensko konfrontované najmä s vyššími nákladmi na dovoz drahšieho skvapalneného zemného plynu (LNG), ako aj s dodávkami plynu z iných, drahších trás. Slovensko sa z pozície strategického tranzitného uzla dostalo na samotný koniec dodávateľského reťazca, čo výrazne zvýši našu závislosť na drahších a menej stabilných zdrojoch energie v porovnaní so situáciou, keď sme boli na začiatku dodávateľskej/tranzitnej siete. Tento posun predstavuje zásadný problém pre ekonomickú stabilitu a konkurencieschopnosť našej krajiny. Konzervatívne prepočty a odhady pritom ukazujú, že priame a sekundárne dopady budú Slovákov stáť približne 1,68 až 3,64 miliardy EUR v priebehu najbližších troch rokov. Následne po roku 2027 bude Slovensko vystavené primárnym aj sekundárnym dopadom vo výške od 5,5 % HDP až 20 % HDP v závislosti od naplnenia konkrétneho indikovaného scenára. „Optimistický“ scenár v podobe prepadu HDP o 5,5 % nastane v prípade, že budú ostatné štáty EÚ voči nám maximálne solidárne a budú nám reverzom posielať potrubný zemný plyn so špecifikáciou, ktorá je najbližšia ruskému zemnému plynu.

Zemný plyn, ropa a energie sa stávajú v Európe strategickými komoditami, ktoré sú čoraz viac predmetom záujmov obchodných vojen a nástrojom ešte väčšej kolonizácie menších štátov ako Slovensko. Tento trend sa počas vlády prezidenta Trumpa pravdepodobne ešte viac prehĺbi, pričom energetická politika a závislosť na kľúčových dodávateľoch získajú ešte väčší geopolitický význam. Navyše, v súvislosti s rastúcou potrebou zbrojenia a zvyšovaním výdavkov na obranu v podobe stále vyššieho % podielu HDP sa dostupnosť a ceny energií stávajú zásadným faktorom pre udržanie samostatnosti a suverenity jednotlivých krajín ako aj jej ekonomickej a sociálnej prosperity.

Na Slovensku má Gazpromom stále platný tranzitný kontrakt s Eustreamom do 31.12.2028 na vstupnom bode Veľké Kapušany (hranica Ukrajina a Slovensko) ako aj výstupnom bode Baumgarten (hranica Slovensko a Rakúsko) vo výške 138.5 mil. m³/deň (50.5 mld. m³/rok). Tento kontrakt bol využívaný na približne 37 mil. m³/deň (13,5 mld. m³/rok), pričom Gazprom hradil plnú výšku tohto kontraktu na základe podmienky “ship-or-pay“, čo znamená, že platí za rezervovanú prepravnú kapacitu aj keď ju nevyužíva. Slovensko dovážalo cez tento koridor Ukrajina na vstupnom bode Veľké Kapušany až 88 % našej spotreby zemného plynu, ktorý používame ako palivo pre priemysel a pre výrobu tepla. A to pre viac ako polovicu domácností na Slovensku, čo predstavuje až 687 tisíc rodinných domov a 747 tisíc bytových jednotiek, ktoré používajú na vykurovanie zemný plyn.

Slovensko a EÚ bojujú s dôsledkami energetickej krízy z dôvodu jednostranného zastavenia tranzitu zemného plynu prezidentom Ukrajiny Zelenským, Rusko si paradoxne prostredníctvom rastúcich dodávok LNG v rámci EÚ dokázalo stabilizovať a navýšiť svoje príjmy. Podľa aktuálnych údajov Bloombergu Európa chce skoncovať s ruským plynom, ale pritom z Ruska dováža rekordné objemy LNG, ktoré stále navyšuje. Kým v roku 2023 doviezli Európske štáty takmer 13 miliónov ton LNG, vlani to bolo už takmer 15 miliónov ton. Ide o takmer 16-percentný medziročný nárast. Rusko sa dlhšie pripravovalo na obmedzenie tranzitu plynu do Európy potrubím a preto posilnilo LNG kapacity.

Aké straty hrozia Slovensku?

Prvá zásadná strata finančná pre Slovensko prichádza z výpadku tranzitných poplatkov. Pred zastavením tranzitu prúdili cez slovenské územie miliardy kubických metrov ruského plynu smerom na západ. Tranzitné poplatky dosahovali v priemere približne v rozmedzí 150 až 500 miliónov EUR ročne. Po zastavení tranzitu cez Ukrajinu Slovensko príde o tieto príjmy, čo za tri roky môže predstavovať minimálne 450 miliónov EUR. Druhým problémom sú rastúce náklady na dovoz LNG. EÚ vrátane Slovenska, postupne znižuje svoju závislosť od ruského potrubného plynu, no zároveň nahrádza túto komoditu drahším LNG z USA, Kataru, ale aj Ruska. LNG je však v priemere o 5 % až 15 % drahší ako plyn dodávaný potrubím. Slovensko, ktoré ročne spotrebuje približne 5 miliárd kubických metrov plynu, by zaplatilo ročne navyše približne 100 až 150 miliónov EUR. Za tri roky by tak zvýšené náklady na LNG predstavovali minimálne 300 miliónov EUR. Priama finančná strata Slovenska z výpadku tranzitu a vyšších cien LNG sa konzervatívne odhaduje na minimálne 750 miliónov EUR na najbližšie tri roky.

Tieto finančné straty a dopady však nezahŕňajú sekundárne dopady, ktoré výrazne prehĺbia ekonomické a sociálne problémy na Slovensku.

Sekundárne dopady sa najvýraznejšie prejavia v raste cien energií pre domácnosti a firmy. Vyššie ceny plynu a energií sa premietnu najmä do nákladov priemyslu, ktorý spotrebuje približne 40 % až 45 % zemného plynu na Slovensku. Zvýšené náklady ešte viac oslabia konkurencieschopnosť významných odvetví, ako sú chemický priemysel, hutníctvo či automobilová výroba. Tieto odvetvia môžu čeliť dodatočným nákladom vo výške 100 až 200 miliónov EUR ročne. V prípade domácností, ktoré spotrebovali v roku 2023 približne 25 % zemného plynu, môže nárast cien spôsobiť dodatočné výdavky 25 až 75 miliónov EUR ročne. Spolu tieto zvýšené náklady predstavujú minimálne 375 miliónov EUR za tri roky.

Vyššie ceny energií budú mať tiež sekundárny dopad na infláciu a kúpnu silu slovenských domácností. Očakávame, že príspevok k rastu cien energií k inflácii bude ďalších 1 % až 1,75 %. To zníži reálnu kúpnu silu domácností a zvýši výdavky domácností. Konzervatívne hovoríme o 150 miliónoch EUR zvýšených nákladoch pre domácnosti a firmy spojených s infláciou za najbližšie tri roky, pri rizikovom variante až 260 miliónov EUR.

Strieľala si Ukrajina do nohy tým, že prerušila tranzit ruského plynu do Európy?

„Vypnutím“ Slovenska od lacnejšieho ruského zemného plynu zároveň riskujeme zníženie atraktivity pre zahraničných investorov. Vyššie ceny energií a neistota v oblasti ich dodávok pravdepodobne odradia časť investorov, čo môže spôsobiť výpadok investícií minimálne 100 až 150 miliónov EUR ročne, konzervatívne približne 300 miliónov EUR za tri roky.

Sekundárne dopady budú mať aj priame náklady na verejné financie v sociálnej oblasti. Predpokladaný nárast tzv. energetickej chudoby domácností môže zvýšiť potrebu sociálnych dávok, pričom konzervatívny odhad hovorí o ďalších 35 až 50 miliónoch EUR ročne na adresnú pomoc domácnostiam. Sociálne výdavky na podporu nezamestnaných a ohrozených skupín môžu zvýšiť výdavky štátu o ďalších 105 miliónov EUR za tri roky. Odhadovaná je tiež strata až 35 tisíc až 90 tisíc pracovných miest.

Celkové straty Slovenska vrátane sekundárnych dopadov sa konzervatívne odhadujú na 1,68 miliardy EUR, rizikový variant až 3,64 miliardy EUR za tri roky. To predstavuje významnú ekonomickú a sociálnu záťaž, ktorá zasiahne nielen priemysel, ale aj domácnosti a verejné financie. A to v čase potrebnej konsolidácie verejných financií.

Následný dopad na Slovenskú ekonomiku a hospodárstvo od roku 2028 pri konzervatívnom scenári je minimálne 5,5 % HDP, rizikový scenár na úrovni 20 % HDP.

Rusko je pritom vďaka LNG stále stabilne druhým najväčším exportérom plynu do Európy, hneď po USA. Kremeľ kompenzuje straty z potrubného exportu cez Ukrajinu posilnením LNG kapacít a budovaním tieňovej flotily tankerov, ktoré operujú pod hlavičkami iných krajín. Tento vývoj ukazuje, že Rusku sa podarilo zmierniť ekonomické dopady západných sankcií, zatiaľ čo krajiny EÚ, ako aj Slovensko čelia oveľa výraznejším stratám. V prípade Slovenska jednostranným rozhodnutím prezidenta Ukrajiny Zelenského môžu byť tieto problémy doslova existenčné.

LNG má v porovnaní s potrubnou prepravou zemného plynu omnoho viac výrazných ekologických negatív. O týchto negatívach sa zámerne zabúda upozorňovať v médiách. LNG má v tomto porovnaní s potrubnou prepravou podstatne vyššiu uhlíkovú stopu, podstatne nižšiu efektivitu a výrazne vyššie dodatočné náklady na emisie.

Slovensko pritom čelí aj ďalším potenciálnym miliardovým škodám v dôsledku zastavenia dodávok ropy. Po nedávnom prerušení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu jednostranným rozhodnutím prezidenta Zelenského, hrozí podobná situácia aj v prípade ropy. Ak by došlo k zastaveniu dodávok ropy, bude to mať pre Slovensko ďalšie vážne ekonomické, sociálne a hospodárske dôsledky, najmä zvyšovania cien PHM, ale aj cien energií a narušenia energetickej bezpečnosti našej krajiny.

Je preto potrebné riešiť urýchlene túto situáciu a to najmä čo najskorším obnovením dodávok z Ruska, čím budeme minimalizovať ekonomické, sociálne a hospodárske škody pre našu krajinu. Inak môže Slovensko dlhodobo stratiť svoju konkurencieschopnosť a čeliť miliardovým ekonomickým, sociálnym a hospodárskym stratám, ktoré zasiahnu všetky vrstvy obyvateľstva ako aj ekonomiku, sociálnu oblasť a konkurencieschopnosť.

Martin Halás, člen Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie

Prečítajte si tiež:

• Zastavenie tranzitu ruského plynu má veľmi nepríjemné dôsledky aj pre samotnú Ukrajinu
• Rusko odhalilo skutočných vinníkov blokády toku plynu cez Ukrajinu
• Globálny boj: Európa sa dostáva do vážnych problémov. Výhliadky sú pesimistické