Poslanci odobrili dokument Vízia Slovensko 2040

Dokument Vízia Slovensko 2040 tvorí prvú, koncepčnú časť strategického rámca rozvoja Slovenska do roku 2040. Jeho účelom je definovať dlhodobý smer rozvoja krajiny, želaný stav Slovenska v roku 2040, hlavné rozvojové ciele a princípy verejných politík, na ktoré nadviaže druhá časť, Stratégia Slovensko 2040. Tá podľa predloženého materiálu z dielne Slovenskej akadémie vied (SAV) predstavuje implementačný rámec vrátane definovania reforiem a opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov vízie. SAV má zabezpečiť jej vypracovanie do 31. januára 2027, pričom vláde má byť predložená do 31. marca 2027.

Vízia a Stratégia majú byť prepojené aj s Investičným plánom Slovenska a Národným a regionálnym partnerským plánom na roky 2028 až 2034. Ich cieľom je pretaviť dlhodobú predstavu o budúcnosti krajiny do konkrétnych reforiem a investícií.

V dokumente sú spracované scenáre možného vývoja slovenskej spoločnosti v cieľovom horizonte do roku 2040 na dosiahnutie trvalého a udržateľného rastu kvality života v SR. Na tento účel sú určené dominantné oblasti a smery, medzníky s kľúčovými indikátormi, ktoré sú vzájomne previazané na príležitosti, hrozby a riziká predvídaných vonkajších zmien na spoločnosť v interakcii s identifikovanými a prognózovanými silnými a slabými stránkami Slovenska.

Vízia poukazuje na šesť transformačných oblastí, po ktorých by sa SR mala vydať. Prvou je reforma štátu, ktorej cieľom je pomôcť ozdraviť verejné financie, premyslieť daňový mix pre novú dobu, zvýšiť dostupnosť služieb a modernizovať územné usporiadanie štátu. Ďalej je to transformácia ekonomiky. Tá má byť založená na predvídateľnej a férovej podpore vedy, výskumu a inovácií, zatraktívnení podnikateľského prostredia, podpore regionálnych, strategických a duálnych investícií a zabezpečení dostupnej energie. Týka sa to veľkých, stredných, ale aj malých podnikov.

Slovensko takisto musí investovať do ľudí. Je potrebné ich vzdelávať pre éru umelej inteligencie, rozvíjať vysoké školy, aktivovať potenciál všetkých, ktorí sú aj málo ekonomicky zapojení, upozorňuje štúdia poukazujúca aj na nepriaznivý demografický vývoj. Štvrtou oblasťou je zdravie, ktoré je pre Slovensko dôležité z pohľadu kvality života, ekonomickej výkonnosti aj obranyschopnosti populácie.

Reformným cieľom je aj spájať a reformovať spoločnosť. Jej autori apelujú na to, že štát má spájať ľudí, posilňovať kultúru a občiansku spoločnosť. Poslednou oblasťou je bezpečnosť, a to fyzická, kybernetická, potravinová, energetická aj klimatická. Štát by sa mal sústrediť na ochranu infraštruktúry ako celku.

Pri zmeškaní technickej kontroly auta sa má zaviesť lehota na nápravu

Pred uložením pokuty za zmeškanie pravidelnej technickej kontroly alebo emisnej kontroly by mohol vodič dostať lehotu na nápravu. Predpokladá to novela zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke z dielne SNS, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Okresný úrad by mohol zaslať prevádzkovateľovi vozidla upozornenie a ten by mal následne 30 dní na vykonanie kontroly. Zaplatiť by však musel 20 eur.

Prevádzkovateľ vozidla je podľa aktuálnej legislatívy povinný bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole a motorové vozidlo emisnej kontrole v ustanovených lehotách. Ak tak neurobí, dostáva pokutu 165 eur. „Ak je porušenie nepochybne zistené z údajov informačných systémov, okresný úrad vydá bez ďalšieho konania rozkaz. Rýchla náprava sa zohľadní až po jeho doručení. Ak sa vozidlo do 15 dní podrobí kontrole alebo sa zákonom určeným spôsobom vyradí a v tej istej lehote sa uhradí jedna tretina pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške,“ opísali predkladatelia aktuálny stav.

Návrh vkladá pred vydanie rozkazu jednorazové upozornenie. Ak by prevádzkovateľ odstránil protiprávny stav ešte pred zaslaním upozornenia, okresný úrad by vec odložil bez uloženia pokuty a bez povinnosti uhradiť paušálnu náhradu nákladov. Po doručení upozornenia by mohol prevádzkovateľ do 30 dní vykonať kontrolu alebo vozidlo vyradiť z evidencie, odhlásiť do cudziny alebo dočasne vyradiť z evidencie. „Druhou podmienkou je úhrada 20 eur ako paušálnej náhrady administratívnych nákladov,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe. Ak by sa upozornenie nepodarilo doručiť alebo podmienky nápravného postupu nebudú splnené, vydal by sa podľa návrhu SNS rozkaz podľa platnej úpravy.

Tridsaťdňová lehota nepredlžuje podľa novely platnosť technickej kontroly ani emisnej kontroly a nedovoľuje bežné používanie vozidla. Počas tejto lehoty by sa dovoľovala iba priama jazda do stanice technickej kontroly alebo do pracoviska emisnej kontroly. Vodič by musel na výzvu hodnoverným spôsobom preukázať doručenie upozornenia a účel jazdy. Lehoty platnosti kontrol ani bezpečnostné požiadavky na vozidlo by sa novelou nemali meniť.

Povoľovanie a zákazy aktivít v chránených územiach by sa mali upraviť

Úpravu aktivít, ktoré sú povolené alebo zakázané v chránených územiach, prináša novela zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne SNS, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Návrhom chceli poslanci za SNS podľa vlastných slov posilniť ochranu vlastníckeho práva, zabezpečiť proporcionalitu v zásahoch do práv súkromných vlastníkov a zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť právnych procesov v oblasti ochrany prírody.

Na území s druhým stupňom ochrany by sa už nemal vyžadovať súhlas orgánu na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako ani na ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad 30 dobytčích jednotiek. Na území s tretím stupňom ochrany má byť takisto zakázané zbierať huby alebo rastliny vrátane ich plodov s výnimkou vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov.

Nová legislatíva tiež upravuje podmienky zákazu organizovania verejných podujatí na územiach s tretím stupňom ochrany. Dopĺňa sa výnimka pre podujatia konané v uzavretých stavbách v zastavanom území obce.

Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, by sa mal po novom vyžadovať súhlas orgánu ochrany prírody aj na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad 30 dobytčích jednotiek. Na území s tretím stupňom ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti. Po novom to nemá platiť pri výkone rybárskeho práva.

Zriadenie územia európskeho významu by si po novom malo vyžadovať písomný súhlas od vlastníkov a správcov dotknutých pozemkov.

SNS chce tiež novelou uľahčiť riadnu údržbu vinohradníckej krajiny a „znížiť administratívnu záťaž vlastníkov a obhospodarovateľov pozemkov nachádzajúcich sa vo vinohradníckych oblastiach, ak sa tieto pozemky nachádzajú mimo zastavaného územia obce“. Argumentuje, že v uvedených územiach sa pravidelne vyskytujú náletové stromy a krovité porasty, ktoré bránia k prístupu k pozemkom a obmedzujú mechanické obhospodarovanie pozemkov. SNS hovorí o „vyvážení medzi potrebami pravidelného obhospodarovania vinohradníckej krajiny a záujmami ochrany prírody a krajiny“. Legislatíva preto zjednodušuje nevyhnutné zásahy do drevín, ktoré „spravidla nemajú zásadný krajinno-ekologický význam, pričom väčšie a ekologicky významné stromy zostávajú i naďalej chránené“.

Ďalšia úprava sa týka možnosti Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR stanoviť výšku nájmu na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú nad hornou hranicou súvislej stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach, ako aj na pozemkoch zaradených do zóny A národného parku na základe schváleného programu záchrany chráneného druhu (hlucháňa hôrneho) a pozemkoch zaradených do zóny B národného parku s uplatňovaným osobitným režimom hospodárenia s cieľom ich preradenia do zóny A národného parku. Táto úprava je podľa poslancov v súlade s uznesením vlády z marca 2026 a umožní uzatvorenie nájomných zmlúv s vlastníkmi pozemkov za účelom vyhlásenia zón národných parkov, „keďže doterajší spôsob výpočtu nájomného sa ukázal v praxi pre tieto prípady ako nevyužiteľný“. Upravujú sa tiež podmienky uzatvárania nájomných zmlúv s cieľom umožniť zmluvným stranám dohodnúť sa na rôznej dobe nájmu.

Nová legislatíva má byť účinná dňom zverejnenia v zbierke zákonov.