Americký prezident Donald Trump povedal, že sa po dosiahnutí prímeria v Gaze plánuje zamerať na ukončenie vojny na Ukrajine – a to práve  teraz, keď sa prvá fáza jeho dohody o prímerí n Blízkom východe blíži ku koncu.

Mier v Gaze, Ukrajina v poradí

V pondelok Hamas prepustil všetkých 20 živých izraelských rukojemníkov, zatiaľ čo Izrael oslobodil takmer 2 000 Palestínčanov, ktorí boli zadržiavaní v jeho väzniciach. Stalo sa tak po tom, ako sa obe strany dohodli na ukončení nepriateľských akcií 10. októbra.

Možné prímerie pre Ukrajinu a ďalšie kroky budú pravdepodobne predmetom rokovaní medzi Volodymyrom Zelenským a Trumpom v rámci ich piatkového stretnutia vo Washingtone, ako potvrdil ukrajinský prezident.

„Myslím si, že musíme prediskutovať postupnosť krokov, ktoré chcem navrhnúť prezidentovi (Trumpovi),“ povedal Zelenskyj novinárom v pondelok.

V pondelok Trump v prejave pred izraelským parlamentom povedal, že jeho mierové úsilie ešte neskončilo a ďalej chce dosiahnuť, aby sa ukončila vojna na Ukrajine.

„Bolo by skvelé, keby sme mohli uzavrieť mierovú dohodu s (Iránom),“ povedal Trump vo svojom triumfálnom prejave v Knesete (izraelský parlament, pozn. red.) a dodal: „Najprv musíme vyriešiť Rusko.“

„Zamerajme sa najprv na Rusko“

Trump sa už mesiace snaží sprostredkovať dohodu o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou, ale jeho snahy zostávajú v slepej uličke, keďže Kremeľ odmieta myšlienku priamych rokovaní so Zelenským, a to aj za účasti Trumpa ako sprostredkovateľa, aspoň takto informáciu podáva portál Euronews.

„Dokonca aj Hamas preukázal chuť rokovať, ale Putin nie,“ vyjadril sa Zelenskyj na adresu svojho ruského náprotivka.

Moskovskí predstavitelia opakovane odmietli účasť na akýchkoľvek rokovaniach s ukrajinským vedením a súhlasili len s osobným stretnutím Trumpa a Vladimíra Putina na Aljaške, ktoré sa konalo v auguste.

Ale mierový plán amerického prezidenta pre Gazu a návrat izraelských rukojemníkov dal Kyjevu novú nádej.

„Keď sa dosiahne mier v jednej časti sveta, prináša to väčšiu nádej na mier v iných regiónoch,“ uviedol Zelenskyj v pondelkovom príspevku na X a dodal, že Ukrajina víta „všetky snahy, ktoré viedli k dnešnému výsledku na Blízkom východe“.

„Rukojemníci boli oslobodení a vojna v Gaze sa chýli ku koncu. Je to naozaj mimoriadna udalosť,“ vyjadril sa.

„Pracujeme na tom, aby deň mieru nastal aj pre Ukrajinu,“ povedal Zelenskyj a zablahoželal Trumpovi k jeho „líderstvu a odhodlaniu“, ktoré „zabrali“.

„Ak sa podarilo dosiahnuť prímerie a mier na Blízkom východe, vodcovstvo a odhodlanie globálnych aktérov môže určite fungovať aj pre nás, na Ukrajine, v Európe. A je to dosiahnuteľné,“ uviedol.

Dve mierové rokovania

Spoločným menovateľom oboch mierových procesov vedených USA je nielen vodcovstvo a iniciatíva Washingtonu, ale aj Trumpov osobitný vyslanec.

V pondelok vo svojom prejave v izraelskom Knesete Trump vyzdvihol Stevea Witkoffa, ktorý sa tiež pokúsil vyjednať mierovú dohodu s Moskvou a viackrát sa stretol s Putinom.

Trump rozprával príbeh o tom, ako pol hodinu po začatí jedného zo stretnutí s ruským prezidentom zavolal Witkoffovi, očakávajúc, že stretnutie už skončilo. Bolo mu však povedané, že stretnutie stále prebieha.

„Po piatich hodinách vyšiel von. Povedal som: ‚O čom ste to do čerta päť hodín rozprávali?‘ A on odpovedal: ‚Len o veľa zaujímavých veciach.‘ Ale o tom predsa nemôžete rozprávať päť hodín!,“ povedal Trump.

Trump dodal, že v tom čase Witkoff „nemal o Rusku ani o Putinovi veľa vedomostí nevedel veľa o politike“, ale mal „tú kvalitu“, ktorú americký prezident hľadal.

Ďalším možným spoločným menovateľom v Trumpovom prístupe k dohode o prímerí v Gaze a jeho snahách ukončiť vojnu na Ukrajine je koncepcia „mieru prostredníctvom sily“, o ktorej americký prezident opakovane hovoril vo svojom prejave v Knesete.

Zopakuje sa scenár z februára?

Zelenskyj trvá na tejto koncepcii a jej implementácii s cieľom prinútiť Rusko ukončiť vojnu proti Ukrajine a plánuje ju v piatok prerokovať s Trumpom.

Stretnutie, piate medzi Trumpom a Zelenským od návratu amerického prezidenta do úradu v januári a po neslávnom fiasku z februára (kedy Zelenského Trump vyhodil z Bieleho domu), bude nasledovať po dvoch telefonátoch, ktoré lídri v uplynulých dňoch viedli ohľadom ukrajinskej protivzdušnej obrany a rakiet dlhého doletu.

Zelenskyj však uviedol, že telefonáty „neboli dostatočné“ na to, aby sa prebrali všetky kľúčové témy.

Trump nedávno vyjadril možnosť dodávok rakiet Tomahawk, diaľkových riadených striel schopných zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 1 600 až 2 500 kilometrov, na Ukrajinu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že „téma rakiet Tomahawk je pre Moskvu mimoriadne znepokojujúca“.

„Teraz je naozaj veľmi dramatický moment, pokiaľ ide o eskaláciu napätia zo všetkých strán,“ povedal v komentári, ktorý priniesli ruské štátne médiá, píše denník.

Prečítajte si tiež:

• Trump a Zelenskyj diskutovali o počte rakiet Tomahawk, ktoré Ukrajina potrebuje, a o spôsoboch ich použitia 
• Pravda o bratskom podaní rúk – slovná vojna medzi Macronom a Trumpom