Ide o najväčší tok pomoci bojujúcej krajine od roku 1941, keď americký Kongres schválil zákon o pôžičke a prenájme. Ten vydláždil cestu pre transfer pomoci vo výške 51 miliárd dolárov v dnešnej hodnote.

“Spojené štáty od začiatku vojny poskytli Ukrajine miliardové finančné prostriedky. Štyri balíky dodatočnej pomoci, ktoré Kongres prijal na podporu Ukrajiny od začiatku vojny, predstavujú celkovú sumu viac ako 113,4 miliardy dolárov,” uviedla CSIS. “V týchto balíkoch je vyčlenených 62,3 miliardy USD pre ministerstvo obrany, 46,1 miliardy USD pre ministerstvo zahraničných vecí a USAID a 5 miliárd USD pre ostatné vládne agentúry. Štvrtý balík, ktorý poskytol 48 miliárd USD, schválil Kongres v decembri 2022.”

Európske krajiny, ktoré čelia bezprostrednejšej hrozbe zo strany Ruska, poskytli oveľa menej ako USA. Denník Washington Post začiatkom tohto mesiaca uviedol, že Európska únia poskytla Ukrajine 35,9 miliardy dolárov, Spojené kráľovstvo 11,7 miliardy dolárov a Nemecko 11,6 miliardy dolárov.

Dostávajú americkí daňoví poplatníci za svoje peniaze na Ukrajine čo najviac?

Americkí daňoví poplatníci očakávajú, že investície sa im oplatia. Zatiaľ je to otvorená otázka.

Správa generálneho inšpektora Pentagónu zistila, že zbrane, ktoré boli presunuté na Ukrajinu, boli často nesprávne zabezpečené a že skončili v rukách kriminálnych živlov.

CNN uviedla, že v období od februára do septembra 2022 Úrad pre obrannú spoluprácu – Kyjev “nebol schopný vykonať požadované (monitorovanie konečného použitia) vojenského vybavenia, ktoré Spojené štáty poskytli Ukrajine v roku 2022”.

Ukrajine sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť výrazné úspechy prostredníctvom protiofenzívy. Stratégia Ukrajiny, ktorá sa riadi sovietskymi vzormi myslenia, ktoré sa snažia minimalizovať súperenie rovnomerným rozdelením zdrojov medzi vojenské veliteľstvá namiesto sústredenia síl na dosiahnutie jedného cieľa, vyvoláva zdesenie, uviedol denník The New York Times.

Pomoc Ukrajine, ktorá je len málo viditeľná, je medzi Američanmi čoraz nepopulárnejšia. História ukazuje, že Američania nepodporujú dlhodobé angažovanie sa. Platilo to aj v prípade vojny vo Vietname. Verejná mienka sa proti tomuto konfliktu obrátila v lete 1966. To isté sa stalo v prípade invázie do Iraku v lete 2004.