Môj profil 
Predplatné
“Na rozdiel od oblasti súkromného práva, v ktorej štát ponecháva v rámci zákonov autonómiu voľby a účastníkom právnych vzťahov možnosť na základe súhlasnej vôle možnosť určiť obsah vzájomných povinností, právne normy verejného práva sú v zásade kogentné, teda nariaďujúce, prikazujúce,” vysvetlil Šrobár. Advokát si preto myslí, že formulácia paragrafového znenia: “výnos z poplatku za rozvoj je možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov, súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku”, aj s taxatívnym vymedzením účelových oblastí, je dostatočná.
Uznáva ale zároveň, že jednoznačnosti správneho výkladu právnej normy by pomohlo, ak by formulácia “je možné použiť” bola doplnená napríklad o slovo “výlučne” alebo “iba”. “Použitím uvedených slov by došlo podľa môjho názoru k vylúčeniu nesprávnej aplikácie adresátmi právnych noriem,” uviedol advokát. Dodal, že nesprávna aplikácia bude mať za následok konanie o proteste prokurátora, ktorý bude namietať voči nezákonnosti všeobecne záväzného nariadenia, prípadne jeho časti.
Šrobár takisto upozornil na to, že účelové použitie výnosu na úhradu kapitálových výdavkov determinuje možnosti, na ktoré tieto zdroje môžu byť v rámci stavieb použité.
„Nie je napríklad možné z výnosu stavbu vymaľovať, pretože v tomto prípade by išlo o bežné výdavky, ale je možné ju napríklad rozšíriť. V prípade komunikácií nie je možné z výnosu zaplatiť opravu dier na komunikácii, alebo v časti položiť na cestu nový asfaltový koberec, ale je možné z týchto peňazí realizovať novú cestu, prípadne pôvodnú cestu rozšíriť,” vysvetlil.
Miestny poplatok za rozvoj schválili 20. novembra 2015 poslanci Národnej rady (NR) SR na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Samosprávam má pomôcť pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj a zároveň má brániť korupcii. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna.
Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu výšku (35 eur) poplatku za každý, aj začatý meter štvorcový (m2) podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Od poplatku sú oslobodené stavby rodinných domov s podlahovou rozlohou do 150 m2.
Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavby sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích či kultúrnych inštitúcií, poplatok sa nebude vyberať ani v prípade drobných stavieb stavby technickej infraštruktúry či stavieb slúžiacich na obranu štátu. Poplatok by stavebníci nemali platiť ani za zatepľovanie či rekonštrukciu budov, novela v tomto znení je už v NR SR v druhom čítaní a predpokladá sa jej prijatie. Poplatok sa nebude vyberať ani v prípade odstraňovania porúch a havarijných stavov. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
