Poľský premiér Donald Tusk pred poslancami Sejmu a prezidentom Andrzejom Dudom oznámil , že vláda chce zaviesť vojenský výcvik pre všetkých dospelých mužov a že jeho krajina sa bude snažiť preskúmať možnosti ochrany prostredníctvom jadrových zbraní. Armáda má podľa poľského premiéra aj so záložníkmi narásť na 500-tisíc vojakov.

„Pripravujeme rozsiahly vojenský výcvik pre každého dospelého muža v Poľsku. Naším cieľom je dokončiť plán do konca roka, aby sme si zabezpečili dobre vycvičené záložné sily pripravené na prípadné hrozby,“ povedal.

Dodal však, že jeho vláda neplánuje vrátiť brannú povinnosť.

Tusk v prejave pred poľským parlamentom minulý piatok odôvodnil plánované kroky narážkou na obavy, že Poľsko by bolo ohrozené, ak by Rusko prevzalo kontrolu nad Ukrajinou.

„Ak Ukrajina prehrá vojnu alebo ak prijme podmienky mieru, prímeria alebo kapitulácie takým spôsobom, ktorý oslabí jej suverenitu a uľahčí (ruskému prezidentovi ) Putinovi získať kontrolu nad Ukrajinou, potom sa Poľsko bezpochyby ocitne v oveľa ťažšej geopolitickej situácii,“ povedal.

Jadrový arzenál

Pokiaľ ide o jadrové a nekonvenčné zbrane, Tusk uviedol, že požiadal tamojšie ministerstvo obrany, aby iniciovalo odstúpenie Poľska od Ottawskej zmluvy z roku 1997 zameranej na odstránenie protipechotných mín na celom svete.

Dodal, že vláda skúma možnosti, ako by sa na Poľsko mohlo vzťahovať francúzsky jadrový systém odrádzania jadrových zbraní, tzv. francúzske jadrové odstrašenie.

„Dnes je jasné, že by sme boli viac v bezpečí, keby sme mali vlastný jadrový arzenál,“ argumentoval a poukázal na skutočnosť, že Ukrajina sa v 90. rokoch vzdala svojich jadrových zbraní, čo ju podľa Tuska robí zraniteľnou voči útoku zo strany Ruska.

V prejave mylne tvrdil, že Poľsko bude zvažovať odstúpenie od Dublinského dohovoru o kazetovej munícii. Jeho krajina v skutočnosti túto dohodu nepodpísala. Jeho asistent Jan Grabiec musel premiéra opraviť a vysvetlil, že Tusk tým chcel povedať, že Poľsko sa nebude cítiť obmedzené touto medzinárodnou dohodou.

Určité nejasnosti panovali aj v otázke, či bude vojenský výcvik povinný a či sa doň aspoň na dobrovoľnej báze zapoja aj ženy.

Tusk opäť mylne uviedol, že vo Švajčiarsku je takýto výcvik dobrovoľný, zatiaľ čo v skutočnosti tam je povinný, ale s možnosťou vykonávania verejnoprospešných prác namiesto vojenského výcviku. Existuje tam aj systém opakovaného výcviku po deviatich rokoch od jeho prvej fázy.

Zatiaľ čo Tusk vyzval Európu, aby v súvislosti s prezbrojením podnikla kroky, opäť vylúčil, že by Poľsko vyslalo na Ukrajinu vojakov, ktorí by sa zúčastnili na prípadnej mierovej misii.

„Všetci v EÚ, USA a na Ukrajine chápu, že hlavnou úlohou Poľska je posilniť svoju hranicu s Ruskom, nie vyslať vojská na Ukrajinu,“ tvrdil.

Dodal, že kľúčom k odolnosti je európska jednota, pretože oveľa väčší počet obyvateľov Európy a kvalitnejšie zbrane znamenajú, že “Rusko bude proti zjednotenej Európe bezmocné“.

Výdavky na obranu

Poľský prezident Andrzej Duda, ktorý sa hlási k opozičným konzervatívcom (PiS), predložil 7. marca parlamentu novelu ústavy, ktorá by zaväzovala krajinu vynakladať na obranu minimálne 4 % HDP ročne.

Deň predtým na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem Duda požiadal, aby NATO na svojom nadchádzajúcom letnom samite v Holandsku stanovilo minimálny cieľ pre výdavky na obranu pre svojich členov vo výške 3 % HDP.

Stalo sa tak v nadväznosti na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa vyjadril, že nebude poskytovať ochranu spojencom NATO, ktorí nedokázali splniť ciele v oblasti výdavkov na obranu. Trump novinárom v Oválnej pracovni o týchto krajinách povedal, že “ak nebudú platiť, nebudem ich brániť“.

Líder opozičnej PiS Jarosław Kaczyński podporil Tuska a Dudu a povedal, že je “dobré, že Donald Tusk hovorí inak ako predtým“, ale dodal: „Činy budú hovoriť hlasnejšie ako slová.“

V príspevku na X Kaczyński uviedol, že je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že Tusk a jeho strana v minulosti podporovali “obnovenie vzťahov“ vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu s Ruskom a počas posledného pôsobenia poľského premiéra vo vláde skutočne znížili výdavky na obranu.

Kaczyński tvrdil, že problémom Tuskovej strany Občianska koalícia (KO) je, že “často hovorí jednu vec a potom urobí druhú“. Vyhlásil, že hoci rétorika strany bola kedysi silne protikomunistická, keď bola skutočne pri moci, “postavila sa na stranu postkomunistov“.

Kritika

Podpredseda parlamentu a jeden z lídrov pravicovej nacionalistickej strany Krzysztof Bosak bol voči Tuskovým výrokom kritickejší.

Tvrdil, že premiér sa venuje len marketingovému “PR cvičeniu“, a kritizoval ho za to, že nepredložil “aktualizovanú Poľskú obrannú doktrínu“ a sústredil sa len na sľuby o výdavkoch.

Bosak bol skeptický aj k sľubom o európskom financovaní a povedal, že “žiadna seriózna krajina nerobí svoje strategické projekty závislými od európskych financií“.

„Európske peniaze sa môžu použiť len na doplnenie národných výdavkov,“ vyhlásil.

Bývalý náčelník poľských špeciálnych síl (GROM) generál Roman Polko 7. marca pre portál Onet.pl uviedol, že sa obáva, že Tuskove vyhlásenia nemajú obsah a nereflektujú problémy, ktorým poľská armáda čelí.

Medzi ne podľa neho patrí aj skutočnosť, že od armády sa v poslednom čase očakávala pomoc v boji proti povodniam a pri hliadkovaní na hraniciach krajiny, pričom ani jedno z toho nebolo jej pôvodnou funkciou.

Polko sa tiež domnieval, že infraštruktúra potrebná na výcvik miliónov mužov neexistuje a že sa obáva, že kvalita výcviku, ktorý by bolo možné zabezpečiť, by mohla byť podpriemerná. „Niektorí muži prídu (na výcvik), nechajú si upraviť uniformy, dajú si polievku a potom na nich niekto nakričí,“ povedal.

Vojenský analytik Dr. Marek Kozubel pre portál Interia.pl uviedol, že podľa neho Tusk nemal inú možnosť, ako navrhnúť masový výcvik, keďže nemohol vrátiť brannú povinnosť. Podľa neho by to “Rusko využilo na tvrdenie, že Poľsko chce vojnu, a mohlo by to vyvolať paniku aj na domácej scéne“.

„Poľská spoločnosť, na rozdiel od ukrajinskej pred začatím konfliktu v roku 2022, nie je pripravená na vojnu,“ zdôraznil.
„Zálohy sú slabé a založené na mužoch v strednom veku bez zálohy z mladšej generácie,“ dodal.

Expert na medzinárodné vzťahy Witold Sokała pre denník Dziennik Gazeta Prawna povedal, že Tusk povedal “menej, ako som očakával“.

„Chýbal plán a harmonogram prezbrojenia a čo presne budeme robiť, ak sa už nebude možné spoľahnúť na naše súčasné bezpečnostné záruky,“ kritizoval.

Sokała tiež povedal, že podľa jeho názoru má východné krídlo NATO veľký problém s tým, aby sa dokázalo brániť bez aktívnej účasti USA. Z tohto dôvodu musia zúčastnené krajiny urobiť všetko pre to, aby spojenectvo s USA zostalo zachované, dodal.

Prečítajte si tiež:

• Hodina pravdy pre ukrajinského prezidenta Zelenského
• Nemecký Bild špekuluje o konci Zelenského