Zároveň zaviedol sankcie proti dvom najväčším ropným spoločnostiam Ruskej federácie – Lukoil a Rosneft.

Okrem toho sa v médiách objavila informácia, že USA povolili útoky britskými a francúzskymi raketami Storm Shadow na územie Ruskej federácie. Trump to síce neskôr poprel, ale poprel to trochu dvojznačne – v tom zmysle, že nevie, „čo s týmito raketami robí Ukrajina“.

Čo to všetko znamená?

Sme svedkami tých istých „Trumpových výkyvov“, o ktorých už podrobne písali ukrajinské noviny „Strana“.
Obnovme si chronológiu udalostí.

V polovici augusta sa v Anchorage konalo stretnutie Putina a Trumpa, pred ktorým americký prezident hrozil Moskve a odberateľom jej energetických zdrojov najtvrdšími sankciami. Proti tomu sa však postavili India a Čína. Po stretnutí s Putinom Trump už o sankciách nehovoril, ale vyhlásil, že rokovania mali vynikajúce výsledky. Podľa médií Putin na nich predložil svoje podmienky – odovzdanie celého Donbasu pod kontrolu Ruskej federácie a uzavretie nie prímeria, ale hneď plnohodnotnej mierovej zmluvy (a dovtedy budú bojové operácie pokračovať). Pričom ako písali mnohé médiá, Trump s týmito podmienkami vo všeobecnosti súhlasil.

Pravda, pokiaľ ide o odovzdanie Donbasu, Trump sám svoj súhlas nepotvrdil. Ale s tým, že je potrebné ihneď pripraviť mierovú zmluvu a neuzatvárať predbežné prímerie, prezident USA súhlasil úplne oficiálne a niekoľkokrát to verejne oznámil. Presne to mal na mysli Lavrov, keď vyhlásil, že prímerie na fronte „je v rozpore s dohodami dosiahnutými v Anchoridži“.

Potom Zelenskyj a Európa tieto podmienky rázne odmietli. A v tlači sa zdvihol veľký rozruch v duchu „Trump kapituloval pred Putinom a stal sa jeho poskokom“.

Súbežne aktívne pracovali na presvedčení Trumpa „jastrabi“, ropné, plynárenské a vojensko-priemyselné lobistické skupiny v Republikánskej strane, ktoré ho vyzývali, aby zaujal tvrdší postoj voči Moskve, aby vytlačil ruské energetické zdroje z trhu a predal Ukrajine viac zbraní za európske peniaze.

Počas mesiaca Trumpa intenzívne ovplyvňovali takýmito správami a nakoniec radikálne zmenil svoj postoj. Kritizoval Putina, vyhlásil, že prehráva vojnu, opäť začal hovoriť o sankciách a sľúbil, že zváži dodávku „Tomahawkov“ Ukrajine.

Pred týždňom, keď už Zelenskyj odlietaval do USA plný nádeje, že dostane „Tomahawky“, Trump telefonoval s Putinom a opäť radikálne zmenil svoj názor. Dal najavo, že ani „Tomahawky“, ani sankcie teraz nie sú na mieste, pretože je potrebné viesť rokovania. A na druhý deň odmietol Zelenského prakticky vo všetkých bodoch jeho žiadostí.

Podľa únikov v médiách však Putin Trumpovi nesľúbil nič nové, v podstate zopakoval všetko, o čom hovoril na Aljaške. Ale podľa všetkého vyslovil určité hrozby pre prípad, že Tomahawky budú dodané Ukrajine (v Moskve predtým dali najavo, že ak dôjde k úderom Tomahawkami, môže vypuknúť jadrová vojna).

Preto Trump „odstúpil“ od témy „Tomahawkov“ a oznámil prípravu stretnutia s Putinom. A podľa médií tiež vyvíjal tlak na Zelenského s požiadavkou, aby Rusku odovzdal celý Donbas.

Ale ďalej sa udalosti začali odohrávať podľa už dobre známeho scenára. Zelenskyj odmietol Trumpa, potom (prostredníctvom Európanov alebo priamo) poskytol médiám informácie o stretnutí s extrémne negatívnymi akcentmi voči prezidentovi USA. V médiách sa rozbehla kampaň na tému „Putin obohral Trumpa, Trump opäť kapituloval“.

A už o niekoľko dní Trump opäť „zmenil názor“, zmenil rétoriku a odložil stretnutie s Putinom, pričom oznámil opatrenia na vyvíjanie tlaku na Moskvu s cieľom prinútiť ju súhlasiť s prímerím na fronte.

Pravda, otočil sa pritom nie o 180 stupňov, ako zvyčajne, ale približne o 45. Pretože opatrenia, ktoré prijal, zďaleka nie sú tým, čo od neho očakávali Zelenskyj a Európania minulý týždeň (teda pred predchádzajúcim obratom). Trump opäť dal najavo, že „Tomahawky“ nedá a nezaviedol sekundárne sankcie proti kupcom ruských energetických zdrojov. Pravda, zaviedol sankcie proti „Rosnefti“ a „Lukoilu“, ktoré sú bezpochyby bolestivé. Ale nie tak bolestivé, ako by mohli byť sekundárne sankcie. Podľa odhadov médií sa Rusko, aj keď nie bez problémov, naučí ich obchádzať. Okrem toho v dôsledku sankcií začali rásť ceny ropy, čo čiastočne kompenzuje straty Moskvy.

Pokiaľ ide o rakety Storm Shadow, aj keby Trump dal povolenie na útoky proti Rusku, tieto rakety (na rozdiel od Tomahawkov) aj tak nebudú môcť zasiahnuť hlboko do územia Ruska a budú ako doteraz spôsobovať problémy len v pohraničných regiónoch.

Samozrejme, nemožno vylúčiť, že USA môžu v budúcnosti prijať aj prísnejšie opatrenia. Rusko však môže v takom prípade „zvýšiť stávky“, čo včera Putin demonštroval vykonaním cvičení jadrových síl. V takom prípade bude Trump musieť buď opäť ustúpiť (ako po nedávnom rozhovore s Putinom), alebo sám ďalej zvyšovať stávky s rizikom začatia jadrovej vojny.

Existuje pravdepodobnosť, že Putin súhlasí s prímerím podľa von der Bellenovej línie? Ako sme už písali, pre Rusko by to bolo víťazstvo – faktické upevnenie kontroly nad 20 % ukrajinského územia, možné zrušenie sankcií USA a uznanie ruského statusu Krymu zo strany Washingtonu. A aj vnútri Ruskej federácie, ako ukazujú prieskumy, väčšina obyvateľstva takúto možnosť podporuje. O to viac, že únava z vojny a ekonomické problémy v Rusku spôsobené vojnou a sankciami postupne narastajú.

Kremeľ si však sám obmedzil manévrovací priestor neustálym opakovaním svojich podmienok. Okrem toho sa zdá, že verí, že zvrat na fronte v prospech Ruska je možný (po čom, ako pravdepodobne počítali v Moskve, Kyjev bude nútený prijať všetky jej podmienky) a problémy v ekonomike nepovažuje za kritické. A ak Trump a Západ napriek tomu skúsia podniknúť kroky, ktoré vytvoria naozaj veľké problémy, Rusko môže opäť siahnuť po „jadrových narážkach“ a hre „na zvyšovanie stávok“.

V takejto situácii môže Putin súhlasiť so zastavením vojny na fronte len vtedy, ak od Trumpa dostane niečo oveľa väčšie, ako to, čo Washington už ponúka. Napríklad uznanie všetkých obsadených ukrajinských území za Ruské, zrušenie všetkých sankcií, zastavenie dodávok zbraní Ukrajine atď. Nie je však vôbec isté, či Trump bude môcť alebo bude chcieť toto poskytnúť.

Situácia sa tak opäť „zasekla“ – vojna pokračuje, Západ a Rusko sa zatiaľ zdržujú radikálnych krokov, ktoré by mohli viesť ku globálnej eskalácii, hoci sa naďalej intenzívne strašia, čo zachováva riziko prudkého zhoršenia situácie.

Súbežne s tým Trump stavia na dohody s krajinami „globálneho juhu“ o zastavení nákupu ruskej ropy a plynu ako prostriedok nátlaku na Putina.

V tomto smere bude kľúčové stretnutie Trumpa a Si Ťin-pchinga, ktoré je naplánované na budúci týždeň. Prezident USA už povedal, že bude od Číny požadovať, aby prestala nakupovať ruské energetické zdroje. Nie je však jasné, či Čína s tým bude súhlasiť. Doposiaľ sa Peking odmietal k takémuto kroku odhodlať. Okrem toho nie je známe, ako vlastne skončia rokovania medzi Čínou a USA, keďže rozpory medzi oboma krajinami sú mimoriadne ostré.

A ak sa medzi Pekingom a Washingtonom nedosiahnu globálne dohody, môže to mať vplyv aj na vojnu na Ukrajine – v podobe zvýšenia čínskej pomoci Moskve.

Prečítajte si tiež:

• Trump si myslí, že Putin je pripravený na rokovania a „pripravený uzavrieť dohodu“
• Szijjártó v CNN prehovoril o stretnutí Trumpa s Putinom
• Čo bráni stretnutiu Putina a Trumpa v Budapešti?
• Politickou nočnou morou je pre Brusel Budapešť ako miesto schôdzky Trump-Putin