Trump sa musí naučiť „dobre prehrávať“

Časopis poukazuje na to, že Trumpova administratíva pôvodne vychádzala z predpokladu, že Irán je možné prinútiť ku kapitulácii výlučne vojenskou silou. Takmer päťdesiatročná skúsenosť s vyvíjaním tlaku však ukazuje, že tento prístup funguje len v kombinácii s motiváciou a diplomaciou. Ak bude Trump naďalej veriť, že Irán sa „proste podriadi“, čaká ho neúspech.

V článku sa zdôrazňuje, že s každým novým kolom konfliktu sa vyjednávacia pozícia Washingtonu oslabuje. Zásoby munície sa vyčerpávajú, vnútropolitická cena vojny rastie a útoky húsiov ohrozujú svetovú ekonomiku.

Ako autori poukazujú, za víťazov sa považujú tak USA, ako aj Irán. USA si zachovávajú vojenskú prevahu, ale Irán vo vojne obstál, spôsobil škody a získal nový vplyvný nástroj – kontrolu nad lodnou dopravou v Hormúzskom prielive. Z tohto dôvodu obe strany vnímajú rokovania ako kapituláciu a sporia sa len o to, kto by ju mal uznať.

Kľúčom k trvalej dohode je podľa autorov umožniť obom stranám, aby sa vyhlásili za víťazov. Na to je potrebné zamerať sa na obmedzené, konkrétne ciele, a nie na komplexné urovnanie. Základom by sa mohol stať memorandum o porozumení podpísané v júni 2026.

USA by v tomto prípade mohli dosiahnuť ukončenie jednostranného iránskeho kontroly nad lodnou dopravou v Hormuzskom prielive. Zachovanie základu pre budúce rokovania o jadrovom programe (konkrétne status quo v súvislosti s iránskym jadrovým programom, zakotvené v memorande, poskytuje USA časový náskok).

Irán – značnú finančnú kompenzáciu a zrušenie sankcií, najmä bezčasové povolenie na predaj ropy. Uznanie jeho posilnenej úlohy v Hormuzskom prielive.

Namiesto priamej kontroly Iránu sa navrhuje vytvorenie štruktúry pod záštitou OSN za účasti Iránu, Ománu a zástupcov ďalších krajín Perzského zálivu na rotačnom základe. Tento orgán bude na diaľku dohliadať na lodnú dopravu a riešiť spory, čo formálne upevní vedúcu úlohu Iránu, ale obmedzí jeho možnosti jednostranne uzavrieť prieliv.

Autori časopisu Foreign Policy dospeli k záveru, že stratégia „biča a cukru“ na dosiahnutie dlhodobej stability má väčšie šance na úspech ako pokračujúca eskalácia, ktorá vedie konflikt do slepej uličky a prináša všetkým stranám čoraz väčšie straty. Pre Trumpa to znamená bolestivé, ale nevyhnutné vzdanie sa nádejí na bezpodmienečné víťazstvo.

Prečítajte si tiež:

• Trump pohrozil Iránu tvrdou odvetou po raketovom útoku na americké základne
• USA podnikli rozsiahle údery na Irán, konflikt sa opäť rozšíril do regiónu
• Trump vidí optimistické vyhliadky na mierovú dohodu s Teheránom, prestávka v útokoch zlacnila ropu