Najprv si položme otázku, aký je ten údajný „problém“ s dianím v kultúre, o ktorom niektorí čvirikajú. Veď kinosály sú plné, o divadlo je stále záujem (aj sú uvádzané nové inscenácie), kníh je na pultoch nepreberné množstvo a hudobníkom nik neruší koncerty, pokiaľ viem. Konzumenti umenia sa stretávajú, navštevujú výstavy a vernisáže, a život v kultúrnej sfére si ide svojou cestou…

Veľmi dobre však vieme, komu nevyhovuje súčasné vedenie rezortu: Úzkoprofilovej skupine krikľúňov z radov hercov a niektorých novinárov verejnoprávnych médií, ktorí si na seba naviazali svojich dobroprajných priateľov a ľudí milujúcich umenie zviedli šarmom sebe vlastným na scestie. A ešte to aj dôsledne zabalili do dúhových farieb…

Jediné zásadnejšie zmeny, ktoré sa v kultúre dejú, sú pritom na postoch vedúcich pracovníkov. A teraz čo? Pozrite, ak ste raz štátny zamestnanec, a nerazíte „firemnú politiku“ v súlade s vrchnosťou, prečo si myslíte, že budete stoličku zohrievať ďalšie štyri roky? Veď to nedáva vôbec žiaden zmysel! Pomyslel vôl, že teľaťom bol?

Po ďalšie, bývalí ministri ako Maďarič alebo Milanová teraz svorne pritakávajú liberálnym novinárom v zmysle, že kultúra má byť „slobodná“ – a minister má len dodávať peniaze na jej fungovanie. Ak to tak naozaj je, potom by som rád videl relevantné dokumenty, ktoré ministrom zväzujú roky a robia z nich obyčajných pokladníkov. Prosím vás, ak chcete takýto prístup, dajte si ho presadiť priateľskými stranami v parlamente – v riadnom legislatívnom procese.

Potom sa môžeme seriózne baviť ďalej o tom, ako má alebo nemá postupovať minister kultúry. A či si môžu umelci a vedúci pracovníci inštitúcií robiť, čo sa im zachce.

Táto výzva sa týka aj známej, oceňovanej herečky Zdeny Studenkovej (70). Tá sa postavila na zadné, keď odmietla prijať jedno zo štátnych vyznamenaní, ktoré bude udeľovať prezident Peter Pellegrini na slávnostnom podujatí v sobotu. Za súčasných okolností v kultúre však „nemá potrebu“ prijať túto vysokú poctu. Aké okolnosti? Chýbajú jej azda príležitosti na realizáciu? Veď stále pôsobí v divadle aj v komerčnej televízii. Nepochybne nežije od honoráru k honoráru ako mnoho slovenských rodín. Tak o čom sa bavíme? O falošnej solidarite?

Situáciu už komentovalo niekoľko politických entít. Napríklad Ľubomír Galko, slovami: „Klobúk dole, pani Studenková.“ Šeliga jej venoval potlesk formou emotikonov. Podobní ľudia kričia BRAVO, ale neuvedomujú si priamy dôsledok jej rozhodnutia. Dala totiž najavo nielen odpor voči spôsobu riadenia rezortu kultúry, ale zároveň do istej miery odobrala na váhe štátneho vyznamenania. Pôsobí to tiež tak, že Pellegrini pre ňu nie je „dosť dobrý“. Takto len podčiarkla spoločenský rozkol. Vidieť to aj na komentároch v online priestore, kde jej rozhodnutie niektorí ľudia chápu ako odmietnutie vládnej moci en bloc – a velebia ju za to.

Zdena Studenková odmietla štátne vyznamenanie od prezidenta

Mimochodom, rád by som vedel, aké percento z  občanov, ktorí obdivujú Studenkovej trucovité gesto, o nej predtým strúhalo vtipy…

Herečka v rámci staršej generácie svojich kolegov nie je jediná, kto pestuje neproduktívny odpor voči krokom ministerstva kultúry. Už sme písali o tom, ako sa vyjadroval o situácii u nás český herec Ivan Trojan (viac TU), podľa ktorého vláda útočí na umeleckú slobodu. Vraj v štýle totalitných režimov.

Čože sa on pletie do rozhodnutí legitímne zvolenej vlády cudzieho štátu?

Omnoho otvorenejšiu myseľ preukázal český pesničkár Jaromír Nohavica, keď prijal pred niekoľkými rokmi Puškinovu medailu za zásluhy o upevnenie priateľstva medzi národmi – z rúk ruského prezidenta Vladimíra Putina. Tým sa, pravda, definitívne odpísal u tej časti nášho publika, ktorá má tak trochu problémy s jasným myslením, a nedokáže oddeliť hrušky od jabĺk…

Úplne šialene vtedy situáciu zhodnotil šéfredaktor Aktualít, Peter Bárdy: „Jaromír Nohavica sa opakovane správa ako súčasť Putinovej dezinformačnej propagandy. Ako člen piatej kolóny, ktorá viac ako záujmy vlastného štátu a hodnôt, ktoré jeho štát reprezentuje, aktivizuje v prospech systému alebo štátu, ktorý chce tento štát vnútorne rozvrátiť.“

Liberáli oslavujú „slobodu“, ale nedokážu rešpektovať slobodný prejav, ktorý nie je v súlade s ich vlastným svetonázorom – názorová inakosť sa nenosí. Takto to má aj herečka Studenková, očividne. Mohlo by nám to byť ukradnuté – avšak svojím rozhodnutím odmietnuť vyznamenanie dodala prestížnej udalosti trpkú pachuť…