Odhaľuje sa pravá tvár hercov. Tentokrát šokoval Ivan Trojan svojimi slovami o dianí na Slovensku

Bratislava 30. septembra 2024 (HSP/Foto:Facebook)

V podstate môžeme súčasnej spoločenskej kríze u nás byť za niečo aj vďační: odhaľuje sa, že istá skupina obyvateľstva, považovaná za akúsi „elitu“, je úplne rovnaká „zberba“, ako skupina, ktorú takto označuje…

Spoločensky deklasujúci výraz „luza“ používa naša „liberálna elita“, vrátane politikov, médií, či „slobodných intelektuálov“. Vrátane umelcov aj hercov. Niekde som dokonca zachytil tvrdenie, že to slovo je celkom normálne označenie pre pospolitý ľud, pre širokú masu (ak ma pamäť neklame, interpretuje ho takto Šimečka starší – ak sa mýlim, prosím opravte ma v komentároch).

Po prvé: Pokiaľ patrím k „elite národa“, potom by tomu mal zodpovedať nielen môj slovník, ale aj snaha o korektné správanie. A to aj voči tým, ktorých nemám v láske, ktorí sú ku mne hrubí, alebo zo strany ktorých cítim, napríklad, ohrozenie. Nemôžem si dovoliť, ak stojím v reflektoroch pred celým národom, označovať komunitu definovanú takými či onakými parametrami ako zberbu, spodinu. Sám by som sa takto diskvalifikoval.

Ale oni to robia.

A tým odhaľujú vlastnú tvár – pod nablýskaným povrchom, pod nánosom hereckého pátosu, sa skrýva celkom obyčajná hrubosť, až grobianstvo. Mohli sme to vidieť pri nedávnych protestoch.

Pritom ide len o ukričaných nedoukov – to nie je môj osobný hodnotiaci úsudok, v tomto zmysle sa vyjadrila žijúca legenda, Oldo Hlaváček: „Viete, ja som bol v Slovenskom národnom divadle, ktoré bolo vtedy skutočne národné, vyše polstoročnicu. Keď som ako mladý prišiel, bolo to naozaj niečo. Stál som na javisku s hercami, ktorí pre divadlo žili a tvorili ozajstné umenie a dejiny. A teraz žiadna úcta, vychovanie, nič. Úcta mladých k starším sa úplne vytratila. Sú tam aj takí, u ktorých je vylúčené, aby pozdravili ako prví. A keď pozdravím ja, on mi vôbec neodpovie. Ani sa nepozrie, odkiaľ prichádza môj hlas. V takomto divadle by mali pracovať vzoroví ľudkovia, naše zlato…“

Okrem toho, že kritizuje súčasnú generáciu, všimnite si prvú vetu: Slovenské národné divadlo bolo vtedy skutočne národné.

Tak moment, niečo podobné sme už počuli… Ako požiadavku na kultúrnu obec z úst Martiny Šimkovičovej! Jej sa zato dodnes posmievajú, vraj „národné“ umenie neexistuje. Budú sa posmievať aj pánovi Hlaváčkovi? Pokrytci…

Do tejto atmosféry prichádza neočakávaný výstup českého hereckého klasika, Ivana Trojana. Ten si cez víkend prebral vzácne štátne ocenenie, senátnu medailu. Vo svojom príhovore sa venoval aj slovenským kolegom: Naša vláda vraj „nevyberavo zaútočila na umeleckú slobodu hercov“.

Vie pán Trojan, o čom rozpráva, alebo len tlmočí, čo mu kamaráti z brandže od nás sprostredkujú?

Ako presne sa mal vykonať útok na umeleckú slobodu? Zakázal niekto niekomu hrať? Boli z ideologických dôvodov stiahnuté vybrané predstavenia? Sú perzekvovaní pracovníci kultúrnych inštitúcií?

A nie, prepúšťanie nie je to isté, čo bolo prenasledovanie za čias normalizácie, ako vám to chcú niektorí nahovoriť. Prepúšťanie je legitímny nástroj v rukách ministra, ktorý prijíma autonómne manažérske rozhodnutia.

Trojan hrubo paušalizuje a radikálne zjednodušuje situáciu, keď ju prirovnáva k ťažkému obdobiu socialistického režimu. Vraj sú dnes ľudia donútení opäť vybrať si, kde budú stáť. Pretože sú prepúšťaní aj prokurátori, policajti, či vedci (!).

Vedci?! Ak má na mysli prepúšťanie Blahu či Chmelára, tak to pán Trojan pár rokov mešká…

Napokon vyhlási, že slovenskí umelci majú podporu tých českých. V mene koho to vyhlásil, resp. akým právom? Nie je vôbec samozrejmé, ani reálne, aby každý jeden človek z umeleckej sféry vnímal vec tak, ako Trojan, alebo jeho liberálni priatelia u nás. Oldo Hlaváček nie je jediným dôkazom tohto tvrdenia. Ako ďalšia mi prichádza na um Božidara Turzonovová, ktorá sa veľmi inteligentne a zmierlivo vyjadrila k novej riaditeľke SNS, Zuzane Ťapákovej: „Celú situáciu vnímam ako niečo, čo som už dvakrát zažila. Mám to už za sebou. Čo sa týka Zuzany Ťapákovej, myslím si, že je pre SND optimálna a dúfam, že aj nádejné riešenie.“

Takto noblesne, kultúrne, diplomaticky, s pozitívnym tónom, sa vyjadruje skúsená, špičková herečka a zároveň veľká osobnosť. Podľa podobných výrokov ľahko zistíte, kto je medzi hercami predstaviteľ vysokej úrovne, a kto len spomínaná luza, ktorá sa elitu iba hrá…

Prečítajte si tiež:

• Ďalšie herecké posily v štrajkovom tábore: Pridá sa aj Cicciolina?
• Herci sa opäť vyfarbili: Už do štrajku vťahujú aj malé deti!