Tri krajiny, tri rozdielne ekonomické príbehy. OECD mení rizikové hodnotenie štátov

Za lepším hodnotením Guyany a Guiney stojí predovšetkým rastúci ťažobný sektor, vyššie exportné príjmy a priaznivejší makroekonomický vývoj. Kamerun naopak dopláca na politickú nestabilitu, slabnúce verejné financie a rastúce dlhové riziká.

Guyana sa vďaka prudkému rozvoju ropného priemyslu posunula z piatej do štvrtej rizikovej kategórie. Patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta a jej HDP by mal podľa prognóz v roku 2026 vzrásť približne o 22,3 percenta. Krajine pomáhajú rastúca produkcia ropy, vyššie devízové príjmy aj relatívne nízky verejný dlh. Finančnú rezervu Natural Resource Fund tvorilo ku koncu júna 2026 približne 4,3 miliardy dolárov, čo zodpovedá asi 16 percentám HDP. Výzvou však zostáva vysoká závislosť od ropy, kolísanie cien komodít, inflačné tlaky a klimatické riziká.

Podobne sa zlepšilo aj hodnotenie Guiney, ktorá postúpila zo siedmej do šiestej kategórie. Pomohli jej investície do ťažobného priemyslu a dopravnej infraštruktúry, pokračujúce reformy aj priaznivejší vývoj inflácie. Hospodárstvo krajiny medziročne rastie približne o sedem percent a inflácia sa zmiernila na 3,2 percenta. Významným impulzom je projekt Simandou, ktorý počíta s využitím rozsiahlych zásob železnej rudy a výstavbou súvisiacej železničnej a prístavnej infraštruktúry. Napriek lepším vyhliadkam však Guinea zostáva politicky aj ekonomicky zraniteľná. Viac ako 90 percent jej exportu tvorí ťažobný sektor, čo krajinu vystavuje výkyvom cien surovín a globálneho dopytu.

Opačný vývoj zaznamenal Kamerun. Jeho hodnotenie kleslo zo šiestej do siedmej rizikovej kategórie. Dôvodom je kombinácia politickej neistoty, bezpečnostných problémov, korupcie a zhoršujúcej sa fiškálnej situácie. Tlak na verejné financie zvyšujú aj nižšie príjmy z ropného sektora a pokračujúce výdavky na palivové dotácie. Produkcia ropného sektora navyše oslabuje pre nedostatok nových investícií a postupné vyčerpávanie ložísk. V roku 2025 jeho reálny HDP klesol približne o 7,2 percenta. Medzinárodný menový fond upozorňuje aj na rastúce náklady na obsluhu dlhu a obmedzenú dostupnosť devíz, ktorá môže komplikovať včasné splácanie zahraničných záväzkov.

„Pre exportno-úverové agentúry, ako je Eximbanka, je preto dôležité nielen sledovať rastový potenciál jednotlivých trhov, ale aj dôsledne vyhodnocovať riziká spojené s konkrétnymi obchodnými transakciami,“ uviedol Pavol Tavač, námestník generálneho riaditeľa Eximbanky.

Riziková klasifikácia OECD rozdeľuje krajiny do siedmich kategórií podľa miery rizika. Slúži ako jeden z podkladov na stanovenie minimálneho poistného pri oficiálne podporovaných exportných úveroch. Zohľadňuje ekonomické, finančné a inštitucionálne faktory, ako aj skúsenosti krajín so splácaním záväzkov. Zmena hodnotenia tak môže ovplyvniť podmienky poistného krytia pri obchodovaní so zahraničnými partnermi.