Tréner Faith sa v Michalovciach cíti ako vrah, vraj sa nepoučil z otcovej chyby. Nik podľa neho nechcel prísť hrať za Duklu

„Jasné, že ma trápi prehra a v akom stave sa nachádzame, že ideme od prehry k prehre. Ale mňa trápi niečo viac, situácia okolo klubu zvonku okolo trénerov a hráčov – nenávisť, nadávky, osočovanie,“ začal Faith.

Priznal, že zodpovednosť bral na seba ako hráč a teraz tak robí aj ako kouč. Napriek dlhej kariére nevie, či takúto situáciu niekedy zažil. „Niekedy sa človek vonku cíti ako vrah, ako keby niekoho zavraždil. Asi ľudia zabudli, že v júni a júli sa nevedelo, či sa tu bude vôbec hrať extraliga,“ uviedol s tým, že ľudia v klube pracujú 24 hodín denne na tom, aby Michalovce hrali najvyššiu súťaž.

Ostatné tímy už mali kompletné kádre, no na Zemplíne boli podpísaní len „siedmi statoční“. „Viete, kto sem chcel prísť? Nikto. Ja som osobne komunikoval s importmi. Boli sme pred dohodou so šikovným veľkým obrancom. Pred podpisom mi napísal, že hovoril s nejakými hráčmi a že ďakuje, ale nepríde,“ ozrejmil.

Hokejisti, ktorí v michalovskej Dukle pôsobia, podľa Faitha bojujú za klub, logo, ale aj za svoje meno. „Majú svoje rodiny, deti, mamy. Toto, čo oni čítajú, je hnus. Ja s kritikou viem žiť. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že mám chrbtovú kosť. Dnes ma vyhodia, pre mňa život pôjde ďalej – aj rodinný aj hokejový. Michalovce nestoja na Faithovi,“ uvedomuje si tréner.

Nenávistné komentáre fanúšikov označil „nonsens“. „Ľudia v Michalovciach idú zavraždiť, obesiť, zlynčovať Glosára, domáceho brankára,“ priblížil s tým, že ani jeden z trojice gólmanov nikdy predtým nebol jednotkou v tíme a napriek tomu im dali šancu.

Celú situáciu považuje za „smutnú realitu“. Nie je mu jedno, čo sa deje na ľade. Povedal, že každý deň má tep na úrovni 200 úderov za minútu. „Moja mama mi hovorí, že som si vybral zlé povolanie, že som sa nepoučil z otcovej chyby. No milujem hokej, či sa vyhráva, alebo prehráva,“ pokračoval.

Podľa Faitha je v súčasnosti zlá doba a je rád za to, že v marci oslávi jubilejné 50. narodeniny. Upokojuje ho doba, keď vyrastal bez telefónu. Teraz je všetko iné. Síce on telefón príliš „neotvára“, no rodiny hráčov áno. „To je tlak. A kto nešportoval, tak nevie,“ povedal tréner Dukly.

Michalovce sa z „deky“ môžu vyhrabať len trpezlivou poctivou prácou. „Stojím za chlapcami, nie je to pre nich ľahká situácia. Dá sa z toho dostať výhrou. Šport je psychika,“ dodal s tým, že si je stopercentne istý, že sa Zemplínčanom podarí naskočiť na víťaznú vlnu.

„Je to proces. To nie je šprint, ale maratón. Jednoduchá matematika,“ doplnil Faith. Jeho Michalovce zvíťazili len raz zo siedmich zápasov a patrí im s dvomi bodmi posledné 12. miesto tabuľky. Prešov sa vďaka výhre posunul na 10. pozíciu, keď predstihol takisto trápiaci sa Poprad.