Môj profil 
Predplatné
Pedofília bola akceptovaná v Starovekom Grécku a Ríme. Jediný dôvod, prečo je dnes nezákonná je, že kresťania evanjelizovali dekadentnú Rímsku ríšu a konvertovaným dali jasne najavo, že sex s deťmi je „cesta smrti“ a nie „cesta života“. Toto sú slová z „Didaché“, starokresťanského diela – manuálu pre pohanov, ktorí konvertovali na kresťanstvo, ktoré nariaďuje: „Neskazíte chlapcov.“
Pedofília nebola jedným pohanským praktizovaním, ktoré kresťanstvo zavrhlo. Rimania taktiež akceptovali antikoncepciu, umelý potrat, zabitie dieťaťa po narodení, homosexualitu, manželstvo páru rovnakého pohlavia, transgenderizmus, sex pred a mimo manželstva, pornografiu, beštialitu, sexuálne konkubíny a sex s otrokmi akéhokoľvek pohlavia, veku, vrátane detí.
Tento zoznam by mal u čitateľov spôsobiť zimomriavky. Keďže naša vlastná kultúra sa stáva vysoko anti-kresťanská, takmer každá zo spomínaných praktík sa znova objavuje a postupne nadobúda spoločenskú i zákonnú toleranciu. Nakoľko anti-kresťanská kampaň naberá na sile, možno sa domnievať, že zvyšok praktík dostane v najbližšom období „zelenú“ (ak teda znovu nezasiahne kresťanská evanjelizácia).
Homosexuálna agenda bola akceptovaná vďaka tomu, že sa dištancovala od pedofílie tvrdiac, že neexistuje žiadna spojitosť medzi homosexuálnymi túžbami a pedofilnými túžbami. Táto záruka bola nevyhnutná, keďže pedofília je ešte stále považovaná za ohavný čin. Avšak, spojenie medzi homosexualitou a pedofíliou bolo známe už v Starovekom Grécku a Ríme, kedy chlapci vo vekoch 12 až 18 boli objektami túžob postarších gréckych a rímskych mužov.
Napriek zapieraniu tohto prepojenia sa hnutia za akceptovanie pedofílie, snažili kráčať rovnakou cestou po úspechu hnutia za homosexualitu. Boli tu pro-pedofilné aktivistické skupiny ako Pedophile Information Exchange, ktoré začalo v roku 1974 a rozpustené bolo v 1984 a North American Man/Boy Love Association, ktoré vzniklo v 1978. Pro-pedofilní obhajcovia sa pokúšali vymazať pedofíliu zo zoznamu psychických chorôb tak, ako sa to podarilo homosexuálom.
V Spojenom kráľovstve advokátska skupina National Council for Civil Liberties sa spojila s Pedophile Information Exchange (Výmena informácií o pedofílii), aby pretlačili názor, že dieťaťu, ktoré dobrovoľne súhlasí so sexom s dospelým, tým nie je nijako ublížené.
Ďalej sú tu psychológovia Glenn Wilson a David Cox, spoluautori knihy „The Child-Lovers: A Study of Paedophiles in Society“ (Milovníci Detí: Štúdia Pedofilov v Spoločnosti), ktorá pretláča názor, že väčšina pedofilov nie sú nebezpeční, ale milí a rozumní.
V 70 rokoch 20. storočia, homosexuálni advokáti skutočne tlačili na Americkú Psychiatrickú Asociáciu, aby homosexualitu dali na zoznam zdravých sexuálnych orientácií. V roku 2013 sa Asociácia pokúšala o to isté, ale tentoraz už s pedofíliou. Boli však prichytení a na podnet obrovskej negatívnej reakcii a protestom museli pedofíliu ponechať na zozname psychických chorôb. Samozrejme, liberálni novinári sa tento podnet zo strany Asociácie snažili obmäkčiť.
Ako transgenderizmus s pedofíliou súvisí? Veľmi úzko
Pretláčanie akceptácie pedofílie sa teda muselo vydať inou cestou. A tou je transgenderizmus. Táto psychická choroba, ktorá už bola v spoločnosti akceptovaná, bola vo viacerých krajinách USA (napr. Kalifornia) pretlačená aj do školských a dokonca aj predškolských osnov. V osnovách učia deti, že je čisto na nich, aké pohlavie si vyberú a majú intenzívne premýšľať nad vzrušujúcou možnosťou sa na toto pohlavie zmeniť. A transsexuálni aktivisti nehovoria o zmene oblečenia alebo maľovania sa, ale o doslovnom pretvorení dieťaťa na transsexuála, hoci aj proti vôli rodičov.
Taktika spočíva v tom, že dieťaťu, ktoré sa chce stať opačným pohlavím a spoločnosť a ich rodičia so zmenou nesúhlasia, sa nanúti pocit, že mu hrozí nebezpečenstvo samovraždy. Vtedy nastúpia sociálni pracovníci, ktorí takéto dieťa vezmú a podhodia transsexuálnym aktivistom a medicínskej klinike, ktorá sa špecializuje na “transformovanie“.
Transformovanie sa skladá zo 4 bodov.
1. Povzbudiť dieťa, aby nosilo oblečenie opačného pohlavia a aby si zvolilo meno, prislúchajúce opačnému pohlaviu. Podľa transsexuálnych aktivistov by sa malo toto uskutočniť vo veku 2 rokov.
2. Deti by mali začať brávať tabletky na blokáciu puberty, aby sa tak zabránilo prirodzenému pubertálnemu vývoju dieťaťa.
3. Dieťaťu sa podá veľké množstvo hormónov opačného pohlavia.
4. Chirurgické odstránenie a “výmena” vonkajších pohlavných orgánov.
Aktivisti sa týmto spôsobom snažia nadobudnúť dojem, že i malé dieťa je schopné rozhodnúť sa, čím chce byť, akým spôsobom sa tým stať, čo všetko to obnáša, pochopiť riziká a pod. a to všetko predtým, než dovŕši dospelosť.
Ak sa toto všetko podporí zákonom, príjme v rámci spoločnosti ako niečo normálne, v médiách to bude presadzované na titulných stranách, podporované psychiatrami a psychológmi, kto potom zastaví pedofíliu od toho, aby bola rovnako prijatá? Aktivisti budú klásť otázky typu: „Ako môže niekto tvrdiť, že dieťa má právo vybrať si pohlavie, ale nemá právo vybrať si sex s dospelým?“ Týmto spôsobom transgenderizmus definitívne otvorí bránu pedofílii.
Dokážeme to ale zastaviť? Kresťania musia znovu morálne evanjelizovať našu kultúru a medzi tým, musí spoločnosť spraviť niečo, čím šírenie transgenderzimu zastaví.
Benjamin Wilker, rímsko-katolícky moralista
