Transakčná daň nie je iba pre podnikateľov. Má na svedomí úplne iné veci

Transakčná daň je nová daň, ktorú od 1. apríla 2025 platia firmy a živnostníci z takmer každej odchádzajúcej platby zo svojho podnikateľského účtu. Bežní ľudia ju síce priamo neplatia, ale cez vyššie ceny ju pocítia najviac. Hoci daň neplatí občan priamo, firmy si tieto náklady môžu premietnuť do cien svojich produktov a služieb. Výsledkom bude ďalšie zdražovanie potravín, energií, liekov aj bežných služieb. A to v čase, keď už aj bez toho patríme medzi krajiny s najvyššou infláciou v EÚ.​ Transakčná daň sa uplatňuje na rôzne typy platieb – aj na výplaty zamestnancov, platby dodávateľom či presuny medzi účtami tej istej firmy. Slovenské firmy platia túto daň zo všetkých transakcií. Zahraničné firmy však len z tých, ktoré si samy označia ako „slovenskú činnosť“. To umožňuje obchádzanie pravidiel a zvýhodňuje veľké zahraničné korporácie na úkor domácich podnikateľov.​

Za zavedenie transakčnej dane sú zodpovední politici, vláda a Ministerstvo financií SR, ktoré túto daň navrhlo. Podľa našich informácií túto daň neodporučil ani samotný Inštitút finančnej politiky – odborný útvar ministerstva. A výnosy z tejto dane boli údajne spochybnené ešte pred jej schválením. O tieto informácie sme požiadali podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a čakáme na oficiálnu odpoveď ministerstva.​

„Transakčná daň bude mať vplyv na ceny potravín a služieb pre všetkých obyvateľov Slovenska,“ upozorňuje Zoroslav Kollár. „Zdraženie základných výdavkov najviac zasiahne nízkopríjmové skupiny – jednorodičov, rodiny s deťmi, seniorov či zdravotne znevýhodnených. Zároveň umožňuje tým najbohatším – nadnárodným firmám – túto daň legálne obísť. Preto vyzývame vládu na okamžité zrušenie tejto nezmyselnej dane. Namiesto transakčnej dane navrhujeme zdanenie zahraničných korporácií, ktoré si z nášho štátu každý rok vyvážajú miliardy eur cez dividendy, poradenské služby, licencie či tzv. transferové oceňovanie.​ Ak sa toto nezmení, Slovensko zostane len kolóniou pre zisky zahraničných firiem a miestom, kde všetky účty za politikov zaplatí bežný človek. Tak, ako to tu funguje už viac ako 35 rokov.​ Komu sú vlastne politici a vlády zaviazané? Kto hrá podľa pravidiel bánk a zahraničných reťazcov – a nie podľa záujmov vlastných občanov? Občania Slovenska majú právo vedieť, aké dôvody vedú politikov zavádzať nepremyslené opatrenia s dopadom na ľudí namiesto toho, aby boli zdaňované veľké zahraničné korporácie!“ uzatvára Zoroslav Kollár.