19:30 – Podrobnosti z článku denníka The Times, ktorý poskytuje dôkazy o tom, že Čína dodala zbrane Rusku pre vojnu na Ukrajine.

Nová správa, ktorú získali západné orgány, odhaľuje, že čínska spoločnosť poslala do Ruska na testovanie niekoľko špeciálne navrhnutých vojenských dronov, pričom ich konečným cieľom bola Ukrajina.

Aj spoločnosť IEMZ Kupol, dcérska spoločnosť ruskej štátnej zbrojárskej spoločnosti Almaz-Antey, vyvinula a letovo otestovala nový model dronu Harpia-3 (G3) v Číne s pomocou miestnych expertov, uvádza sa v jednom z dokumentov.

IEMZ Kupol tento rok poslal správu o vykonanej práci ruskému ministerstvu obrany. Spoločnosť IEMZ Kupol následne informovala ministerstvo obrany, že sa jej podarilo zaviesť rozsiahlu výrobu bezpilotných lietadiel vrátane modelu G3 v továrni v Číne.

Na obe správy reagovalo NATO. Predstavitelia aliancie uviedli, že informácie, ktoré poskytli The Times a Reuters, „vyvolávajú hlboké znepokojenie a spojenci túto záležitosť konzultujú“.

19:20 – Ukrajinské ozbrojené sily strácajú viac ako polovicu svojich regrútov, ktorí sú zabití alebo zranení hneď po príchode na front, informoval denník Financial Times.

Ukrajinskí velitelia tvrdia, že nováčikom chýbajú základné bojové zručnosti a motivácia a väčšina z nich spanikári pri prvom ostreľovaní. Priemerný vek ukrajinského vojaka je 45 rokov, čo sťažuje plnenie úloh pechoty, ktoré si vyžadujú vytrvalosť a silu.

„Od 50 do 70 % nových pešiakov bolo zabitých alebo zranených v priebehu niekoľkých dní po začiatku prvej rotácie,“ píše publikácia s odvolaním sa na veliteľov AFU.

Niektorí velitelia obranných síl tvrdia, že z 30 bojovníkov v jednotke má len päť menej ako 30 rokov. Nedostatok skúseností a fyzickej prípravy robí nováčikov mimoriadne zraniteľnými a v dôsledku neefektívneho výcviku väčšina z nich ani nevie správne držať zbraň. Výcvik sa stále vedie „sovietskym štýlom“ a samotným inštruktorom často chýbajú bojové skúsenosti. V dôsledku toho jednotky AFU čelia rýchlym stratám na fronte.

Velitelia tiež zdôrazňujú, že v dôsledku neustálych rotácií a tlaku ruských vojsk ukrajinské jednotky utrpeli značné straty a v niektorých oblastiach sú nútené ustupovať.

18:30 – Čína odovzdala Rusku niekoľko bezpilotných lietadiel na protest, informoval denník The Times.

Podľa novín sa dohoda uskutočnila minulý rok.

Západní predstavitelia sa domnievajú, že teraz existujú „jasné dôkazy, že čínske spoločnosti dodávajú Rusku smrtiace zbrane na použitie na Ukrajine“.

17:45 – Donald Trump povedal, že svoju stratégiu na ukončenie vojny na Ukrajine nepovažuje za „kapituláciu“.

Povedal to novinárom v New Yorku pred stretnutím s Vladimírom Zelenským.

„Toto nie je kapitulácia. Mojou stratégiou je zachrániť životy. Chcem zachrániť život. Milióny ľudí sú mŕtvi, milióny viac, ako si vôbec uvedomujú. A nie je to môj boj, ale je to boj za záchranu ľudstva,“ povedal Trump.

Dodal, že „toto je strašná vojna, ktorá by sa nikdy nestala“, keby bol Trump prezidentom.

16:55 – Jedna z rozvodní v blízkosti Ruskom kontrolovanej Záporožskej jadrovej elektrárne bola pravdepodobne napadnutá dronom, uviedla MAAE vo svojej dennej správe.

Experti MAAE uviedli, že počuli výbuchy a videli stopy, ktoré vyzerali ako následky útoku dronu.

16:00 – Zelenskyj sa s Trumpom stretol v New Yorku.

15:10 – Nórsko prestane automaticky udeľovať azyl ukrajinským utečencom zo západnej Ukrajiny, uviedla vláda tejto krajiny.

Žiadatelia zo Ľvovskej, Volyňskej, Ternopoľskej, Rovenskej, Ivano-Frankovskej a Zakarpatskej oblasti budú posudzovaní individuálne, keďže tieto regióny sú považované za bezpečné, informovala agentúra RTE.

Nórsko, ktoré má 5,6 milióna obyvateľov, prijalo počas vojny 85 000 Ukrajincov. Minister spravodlivosti krajiny uviedol, že Nórsko „nemôže prijať neprimeraný podiel vysídlených osôb v porovnaní s podobnými krajinami“, pretože utečenci zaťažujú bývanie, zdravotnú starostlivosť a školy v niektorých mestách.

14:15 – Biden a jeho okolie „pochybujú“ o Zelenského „víťaznom pláne“ a rozhodnutí napadnúť Kurskú oblasť, citoval Politico svoje zdroje.

Podľa nich sa Biely dom „obáva o dlhodobú trajektóriu konfliktu“.

13:55 – Udelenie povolenia Ukrajine na údery dlhého dosahu proti Ruskej federácii Bidenova administratíva stále zvažuje, píše Politico s odvolaním sa na zdroje.

„Napriek názoru Pentagónu, že použitie rakiet dlhého doletu na úder na Ruskú federáciu pravdepodobne nebude mať významný strategický vplyv, a napriek Putinovmu prísnemu varovaniu, že by to znamenalo priamu vojnu medzi jeho krajinou a Západom,“ dodáva publikácia.

13:10 – Viktor Orbán kritizoval vyhlásenie svojho poradcu, ktorý povedal, že Ukrajina sa nemusí brániť ruskej invázii, informovala agentúra Reuters.

Balázs Orbán povedal, že Zelenskyj „konal nezodpovedne“, keď sa rozhodol klásť odpor ruskej invázii, a prirovnal to k maďarskej revolúcii z roku 1956, ktorú potlačili sovietske vojská.

„Ak vezmeme do úvahy rok 1956, pravdepodobne by sme neurobili to, čo urobil prezident Zelenskyj pred 2,5 rokmi, pretože je to nezodpovedné, pretože vidíme, že svoju krajinu dostal do obrannej vojny, prišlo o život veľa ľudí a územia,“ povedal poradca.

Premiér Orbán toto vyhlásenie kritizoval.

„Teraz môj politický riaditeľ urobil dvojzmyselné vyhlásenie, čo je chyba, pretože naše spoločenstvo stojí na základe revolúcie z roku 1956, vyrástlo z nej,“ komentoval maďarský premiér.

Dodal, že Maďarsko sa tak ako predtým „bude vždy brániť“.

11:50 – Britský minister zahraničných vecí v rozhovore pre Hlas Ameriky priamo neodpovedal na otázku, či Ukrajina dostane povolenie na diaľkové údery na Ruskú federáciu.

Novinár publikácie požiadal Lammyho, aby sa vyjadril k informácii, že Británia chcela takéto povolenie udeliť, ale štáty boli proti.

Minister v odpovedi navrhol počkať, kým Zelenskyj nepredloží spojencom svoj „plán víťazstva“. To sa stane v najbližších dňoch, uviedol Lammy.

„Ale je mi naozaj jasné, že je čas, aby západní spojenci boli odvážni a statoční, pretože Vladimir Putin si myslí, že môže presunúť našu pozornosť,“ dodal minister.

Na otázku, kedy by mohlo byť udelené povolenie na údery, Lammy tiež priamo neodpovedal, ale podelil sa len s očakávaním, že „v najbližších dňoch a týždňoch budeme vo veľmi silnej pozícii, aby sme zabezpečili, že Ukrajina bude mať všetko, čo potrebuje, keď sa blíži táto ťažká zima roku 2025“.

Čo však znamená táto „veľmi silná pozícia“, nespresnil.

V ukrajinskej verejnosti sa tieto Lammyho vyjadrenia interpretujú ako tvrdenie, že „Ukrajina bude oprávnená vykonať diaľkové údery pred začiatkom zimy“. Ako však vidíme, minister to v rozhovore nepovedal.

11:35 – „Zelenského hviezda na Capitol Hill zhasína“ a v Spojených štátoch sa mu dostáva čoraz „menej priaznivého prijatia“

Informuje Denník New York Times. „Ako sa vojna proti Rusku vlečie, jeho (Zelenského – pozn. red.) vplyv vo Washingtone citeľne slabne, čo by mohlo mať vážne dôsledky pre budúcu vojenskú pomoc USA Ukrajine,“ píše sa v článku.

Publikácia porovnáva predchádzajúce návštevy ukrajinského prezidenta, ktorého „vítali preplnené sály“, uvádza sa v článku. „Boli vítané preplnenými sálami a potleskom v stoji“.

„Jeho prijatie tento štvrtok bolo oveľa skromnejšie: niekoľko desiatok zákonodarcov sa s ním stretlo za zatvorenými dverami a predseda Snemovne reprezentantov sa odmietol stretnúť,“ píše NYT.

Publikácia tiež pripomína, že Zelenského návšteva vyvolala nespokojnosť v republikánskych kruhoch. Ukrajinského prezidenta obvinili „z uprednostňovania demokratov a Bidenovej administratívy počas volebnej kampane“.

To je „pripomienkou ťažkostí, ktorým by Zelenskyj mohol čeliť, ak republikáni plne ovládnu Kongres alebo ak voľby vyhrá Donald Trump, odporca vyzbrojovania Ukrajiny“.

11:20 – Srbský prezident verí, že vojna na Ukrajine bude trvať ďalších 10 rokov a skončí sa podľa kórejského scenára – mierovým urovnaním na existujúcej frontovej línii.

„Na konci bude mier, zapíšte si to, prvýkrát to hovorím verejne, na základe línie dosiahnutej podľa kórejského scenára,“ povedal Aleksandar Vučič v rozhovore pre televíziu Informer.

Dovtedy budú podľa neho Ukrajina aj Rusko „bojovať o každú dedinu, každé mesto“.

11:00 – Zelenskyj sa vráti zo štátov na Ukrajinu bez povolenia na diaľkové údery proti Ruskej federácii, uviedol denník The Times.

Stretnutie s Bidenom neprinieslo očakávaný výsledok.

Publikácia to spája s Putinovými vyhláseniami, že takýto útok na Ruskú federáciu by mohol vyvolať jadrovú odpoveď.

10:45 – OSN tvrdí, že jej chýbajú finančné prostriedky na pomoc Ukrajine v zime.

„Realita je taká, že situácia s financovaním organizácií, ako je naša, je v tomto ročnom období príliš zlá – máme 47 % finančných prostriedkov,“ povedala zástupkyňa UNHCR na Ukrajine Caroline Lindholm Billingová pre tlačovú agentúru AFP.

Upozorňuje, že európski susedia Ukrajiny sa v zime obávajú novej vlny utečencov. Od leta sú výpadky elektriny hlavným dôvodom odchodu Ukrajincov z Ukrajiny.

10:15 – Približne 5 až 10 percent ukrajinského vojenského personálu chýba v službe bez dovolenky, uviedol The Economist.

Publikácia píše, že Ukrajinci sa vyhýbajú službe, pretože „mobilizácia sa javí ako jediná vstupenka do márnice“.

„Dôstojníci sa sťažujú, že mnohí z povolaných do služby sú nevhodní na boj: príliš starí, príliš chorí, príliš opití. Po vstupe do armády neexistuje jasná cesta von z armády, takže mobilizácia sa javí ako jednosmerný lístok do márnice. Približne 5 – 10 % vojakov v aktívnej službe je neprítomných bez dovolenky. Úrady stíhajú mnohých dezertérov, ale nevzbudzujú taký strach ako Putinov režim,“ píše Economist.

Cituje prieskum, podľa ktorého menej ako tretina Ukrajincov považuje vyhýbanie sa odvodu za hanebné.

Publikácia preto konštatuje, že hoci sú straty Ruskej federácie výrazne vyššie, pre Ukrajinu je čoraz ťažšie nahradiť vlastné. Navyše, Ruská federácia má na fronte spočiatku viac vojakov – 540 000 oproti 450 000. A Kurská operácia situáciu pre AFU len zhoršila tým, že front sa natiahol.

Zástupca náčelníka generálneho štábu Vladimir Gorbaťuk hovorí, že straty sú 6 ku 1. Americký predstaviteľ hovorí, že od začiatku vojny bolo zabitých 100 000 Rusov a 430 000 bolo zranených.

09:45 – Výmena detí medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutoční za sprostredkovania Kataru, informoval Le Monde.

Rusko odovzdá Ukrajine deväť detí. Katarčania budú sprevádzať osem chlapcov vo veku 12 – 17 rokov a jedno dievča vo veku 17 rokov z Moskvy na Ukrajinu, kde sa stretnú so svojimi rodinami.

Ukrajina zasa odovzdá štyri deti vo veku 2 – 7 rokov.

08:25 – Kyjev má ďalší problém.

Vojenské dodávky pre Ukrajinu na budúci rok sú ohrozené, pretože niektorí spojenci odmietajú zvýšiť finančné prostriedky pre Kyjev. Uviedla to agentúra Bloomberg, ktorá citovala svoje zdroje.

Podľa agentúry, aj keď sa krajiny G7 dohodnú na 50-miliardovej pôžičke pre Ukrajinu zabezpečenej ruskými aktívami, stále to nebude stačiť na podporu potrieb Kyjeva na budúci rok.

Ukrajinská vláda predpovedá rozpočtový deficit vo výške 19 % HDP. Na zaplnenie tejto diery je potrebných približne 35 miliárd dolárov.

„Hroziaca hotovostná kríza medzi spojencami prichádza v nebezpečnej chvíli pre Ukrajinu a mohla by prinútiť Kyjev rokovať z pozície slabosti,“ uviedli zdroje.

V prípade európskych spojencov sú hlavné obmedzenia na fiškálnom fronte.

„Vláda kancelára Olafa Scholza je obmedzená ústavnými limitmi dlhu a znížila priame financovanie Kyjeva. Francúzsko má po búrlivom volebnom období novú vládu a je pod tlakom EÚ, aby znížilo svoj deficit. V Taliansku môže byť koalícia premiérky Giorgie Meloniovej viazaná škrtmi vo výdavkoch,“ uvádza sa v článku.

Otázne sú aj plány na zvýšenie vojenského rozpočtu EÚ, ktoré však pravdepodobne budú musieť počkať až do volieb v Nemecku na jeseň 2025.

A dokonca „pomoc od Veľkej Británie, verného spojenca, ktorý často ako prvý dodával moderné zbrane, sa v poslednom čase zrejme tiež znížila,“ uviedli zdroje agentúry.

07:55 – Čína a krajiny „globálneho Juhu“ vytvárajú medzinárodnú skupinu na ukončenie vojny na Ukrajine. Bude sa volať „Priatelia mieru“, uviedol čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi.

Vyhlásenie odznelo na stretnutí čínskeho ministra s poradcom brazílskeho prezidenta Celsom Amorimom.

Podľa Wang Yiho Priatelia sveta nie sú uzavreté skupiny, ale otvorené platformy.

„Namiesto súťaže sa usilujeme o inkluzívny dialóg. „Priatelia mieru“ sa zrodili pre mier a medzinárodné spoločenstvo by ich malo privítať. „Priatelia mieru„ sú odhodlaní poskytovať objektívny a racionálny hlas a budú zohrávať konštruktívnu úlohu pri politickom riešení ukrajinskej otázky,“ uvádza sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

07:20 – Biely dom označil Zelenského „plán víťazstva“ za súbor iniciatív, ktoré budú musieť USA a Ukrajina v nasledujúcich týždňoch podrobne preskúmať.

Uviedol tiež, že Biden a Zelenskyj sa stretnú 12. októbra v Nemecku, kde budú okrem iného diskutovať o „pláne víťazstva“.

06:30 – Podľa spravodajských služieb USA je pravdepodobné, že Rusko odpovie „tvrdšími krokmi proti Spojeným štátom a ich spojencom, možno aj smrtiacimi útokmi, ak Ukrajina dostane povolenie použiť rakety dodané Spojenými štátmi, Veľkou Britániou a Francúzskom na údery hlboko do Ruska“.

Okrem útokov na európske a americké vojenské základne by Rusko mohlo podniknúť sériu sabotážnych útokov na zariadenia v západných krajinách, obávajú sa spravodajské služby.

Zároveň je otázne, či by rakety dlhého doletu mohli významne ovplyvniť priebeh konfliktu – Kyjev má obmedzený počet takýchto zbraní a nie je jasné, koľko ďalších budú schopní poskytnúť západní spojenci.

Okrem toho je pravdepodobné, že po prvých úderoch Rusko presunie svoje sklady a veliteľské stanovištia mimo dosahu rakiet.

Rozhodnutie poskytnúť „spôsobilosť dlhého doletu“ preto predstavuje „vysoké riziko a neistý prínos“.