EC: Európske domácnosti by mohli tento rok zaplatiť za energie až o 2 000 eur viac

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) odhaduje, že priemerný nárast účtov za energiu v domácnostiach v celej Európskej únii dosiahne 1 896 eur ročne. Celkové ročné výdavky priemerného domácnosti by sa tak zvýšili z 3 792 eur na 5 688 eur. V praxi by energia predstavovala takmer 12 % celkových výdavkov domácností.

Španielsko by na tom bolo o niečo lepšie ako väčšina krajín. Predpokladaný nárast tam predstavuje 1 384 eur ročne. Írsko naopak patrí medzi najviac ohrozené štáty s dodatočnými nákladmi 2 646 eur na domácnosť. Francúzsko by zaznamenalo nárast o viac ako 2 500 eur, zatiaľ čo Luxembursko by sa priblížilo k 2 800 eur.

Od začiatku vojny, do ktorej sú zapojené Spojené štáty, Izrael a Irán, sa cena ropy Brent priblížila k 120 USD za barel. Čiastočné uzavretie Hormuzského prielivu, ktorým prechádza kľúčová časť svetového obchodu s ropou a plynom, tlačilo ceny nahor a oživilo obavy, ktoré sa Brusel mesiace snažil potlačiť: že energetická kríza z roku 2022 v skutočnosti nikdy nezmizla.

Tentoraz však Európska únia vstupuje do tejto situácie s menším manévrovacím priestorom. Brusel trvá na tom, že k okamžitému nedostatku ropy nedôjde, a tvrdí, že disponuje „nástrojmi“ na zmiernenie dopadov. Komisia argumentuje, že priama závislosť EÚ od Blízkeho východu je obmedzená. Vlastné údaje Únie však hovoria o niečom inom.

Európska únia dováža 40 % svojho leteckého paliva, 8,5 % skvapalneného zemného plynu a takmer 7 % ropy cez Hormuzský prieliv – podiely, ktoré sa zdajú zvládnuteľné, kým kríza nezvýši náklady na každý tanker, poistnú zmluvu a alternatívnu trasu.

Európska únia opäť reaguje pomaly a opatrenia nasledujú až po zvýšení nákladov.

Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová v stredu pripustila, že „nemali by sme podliehať ilúzii, že kríza bude krátka“. Brusel sa však stále vyhýba hovoreniu o energetickej núdzi. Radšej sa spolieha na budúci balík opatrení, strategické rezervy a vieru, že trh sa nakoniec sám napraví. Je to tá istá logika, ktorá vystavila Európu riziku po náhlom prerušení dodávok ruského plynu bez toho, aby sa najskôr vybudovala stabilná alternatíva.

Dôsledky sa prejavujú už aj mimo rámca európskych inštitúcií. V Írsku farmári a pracovníci v doprave už niekoľko dní protestujú proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Kolóny vozidiel blokujú cesty a sklady pohonných hmôt po celom štáte. Írska polícia už tieto demonštrácie nepovažuje za bežné protesty. Teraz ich označuje za „blokády“ kľúčovej infraštruktúry.

Vláda v Dubline zašla až tak ďaleko, že povolala armádu, aby odstránila vozidlá a opäť otvorila cesty. Írsky premiér Micheál Martin označil protesty za „neprijateľné“ a obvinil demonštrantov z paralyzovania ekonomiky.

Írsko patrí medzi krajiny, ktoré podľa očakávaní postihne najväčší nárast nákladov na energiu. Poľnohospodárske palivo, nákladná doprava a stroje sú takmer úplne závislé od nafty. Rastúce ceny palív sa prenášajú do celého reťazca: potravín, dopravy, hnojív a výroby.

Írski poľnohospodári môžu byť prvým signálom napätia, ktoré by sa mohlo rozšíriť po celej Európe, ak ceny opäť vzrastú. Francúzsko už hlási čiastočný nedostatok paliva na niektorých čerpacích staniciach. V strednej Európe vlády krajín ako Slovensko a Maďarsko už týždne varujú, že sankcie, útoky na energetickú infraštruktúru a uzatváranie dopravných ciest tlačia kontinent k novej kríze.

Brusel môže hovoriť o odolnosti. To však nezníži účet za energie vo výške 2 000 eur.

Prečítajte si tiež

• Ako sa prejaví dočasné prímerie na Blízkom východe na cenách energií?
• Akcie na Wall Street a európskych trhoch klesli, zatiaľ čo ceny ropy výrazne stúpli