Experti, ktorí sa takmer desaťročie podieľali na rekonštrukcii Krásnej Hôrky uviedli, že obnova bola koncipovaná ako komplexná obnova pamiatky, reinštalácia a reinterpretácia jeho múzejných celkov, a tiež revitalizácia jeho bezprostredného okolia s infraštruktúrou. „Ide o projekt, na ktorom sa pod vedením projektantov SNM a manažmentu SNM – Múzea Betliar podieľali desiatky odborníkov a odborníčok. Dnes sú títo ľudia z procesu vylúčení a budúcnosť obnovy viac než neistá. Už dnes dochádza vďaka konaniu vedení SNM a Ministerstva kultúry (MK) SR k veľkým materiálnym škodám. Nevyčísliteľné sú však ujmy na ľudských zdrojoch a symbolickom kapitáli, ktorým SNM ako erbová fondová inštitúcia SR disponuje,“ uvádza platforma Otvorená kultúra!

Bývalý riaditeľ SNM – Múzea Betliar Július Barczi sa vyjadril, že obnova Krásnej Hôrky zažíva najťažšie obdobie od svojho začiatku. „Sú spochybňovaní všetci, čo sa na projekte podieľali, a celá koncepcia obnovy je označovaná ako výmysel jedného človeka,” vraví. Kroky smerujúce ku komplexnej obnove hradu nariadilo rozhodnutie pamiatkového úradu z júna 2012, čiže niekoľko mesiacov po požiari. Požiar zachvátil celý hrad a každá z jeho častí bola poškodená. V havarijnom stave ale boli mnohé objekty už pred požiarom, Krásna Hôrka nedokázala napĺňať funkciu bezpečného múzea, ani bezpečného miesta pre výkon zamestnania. „Po neúspešných pokusoch s projektantmi, ktorých obstaralo MK SR a vedenie SNM, si SNM vytvorilo vlastný projekčný tím. Podľa analýzy IKP išlo jednoznačne o úsporný krok, ktorý zefektívnil prácu. 1. 1. 2025 Anton Bittner tento tím – oddelenie – zrušil,“ pripomenula Otvorená kultúra!

Vedenie MK SR a SNM tvrdí, že obnova Krásnej Hôrky bola zlá a nesystémová, lebo sa obnovovala nie zhora nadol, ale naopak. Podľa platformy je to populistické tvrdenie, ktoré nemá oporu v logike, povahe stavby ani v možnostiach, aké hrad ponúka. „Obnovuje sa to, čo poznáte najlepšie, čo je relatívne dobre doskúmané a čo je najprístupnejšie, aby sa objekt mohol čo najskôr otvoriť verejnosti. Krásna Hôrka bola takto už raz obnovovaná (1958-1989)”, vraví hlavný metodik obnovy hradu a bývalý hlavný architekt obnovy Robert Erdélyi. Projekčný tím dospel k metodike obnovy po dôkladnom archívnom, arch-historickom, archeologickom, ale aj dendrologickom výskume. Daná metodika má vrátiť Krásnu Hôrku do obdobia na prelome 19. a 20. storočia, keď sa v nej zriadili múzeá a zmenila sa na kultúrny a vzdelávací objekt. „Krásna Hôrka je hrad posadený v kopcovitom – lesnom prostredí a jeho obnovu nie je možné zúžiť len na samotný objekt hradu. Dôležité sú prístupové cesty, parkoviská či zázemie pre návštevníkov. V roku 2019 sa podpísala zmluva o združení s obcou Krásnohorské Podhradie, ktorá chápe bezprostredné okolie hradného komplexu ako spoločné dielo, ktorého užívanie sa ešte musí zmluvne dohodnúť, no túto skutočnosť vedenie SNM zatiaľ ignoruje, pritom niektoré zariadenia a stavby už mali byť odovzdané do užívania a skolaudované,” uviedla Otvorená kultúra!

Bývalá projektová manažérka obnovy Krásnej Hôrky Erika Šmelková, tiež uviedla, že hrad prešiel veľmi poctivým výskumom, čo umožnilo šetrné a úsporné nastavenie obnovy, najmä vďaka použitiu tradičných postupov a technológií. „Komisionálne bolo dohodnuté, že to, čo sa vykope počas archeologických výskumov, nebude z hradu odvezené, pretože ide o autentické materiály, ktoré sa musia zabudovať spať do stavby. Takže nejde o neporiadok,” objasnila Šmelková. Poukázala tiež, že v uplynulých dňoch bolo ukončené verejné obstarávanie a zazmluvná firma na odvoz sutiny, za viac ako 700-tisíc eur. Vystríhala, že ak sa tak stane, Krásna Hôrka príde o pôvodné kamenivo, ktoré bude potrebné nahradiť novými drahými nepôvodnými stavebnými materiálmi. Projekt, ktorý vedenie SNM neberie do úvahy, ale s týmto materiálom rátal práve tak, ako s jeho uskladnením v priestoroch hradu. „Nie sú pravdivé vyjadrenia SNM, že projektová dokumentácia Horného hradu vznikla na jar 2025 – už na jeseň 2024 získala stavebné povolenie na obnovu! Nerozumieme, čo pani Predajňová myslí, keď hovorí, že projektová dokumentácia nie je komplexná a potrebuje ešte komplexnejšiu – projekty riešia všetky aspekty stavby!“ uviedla platforma.

Horný hrad nevyhorel v roku 2012 po prvýkrát, takýto osud ho postihol už dvesto rokov predtým. Aj vtedy to bola najviac poškodená časť a obnovovaná bola omnoho neskôr ako zvyšok. Pôvodné zariadenie sa v ňom nezachovalo, ide teda o objekty s obvodovými múrmi. „Všetko je ale pripravené na jeho obnovu tak, aby realizácia mohla bežať paralelne s otvorením dolného a stredného hradu. Tvrdenia o tom, že gotický palác je ruinou s narušenou statikou je účelovým klamstvom, ktoré má diskreditovať autorov projektu,“ tvrdí platforma Otvorená kultúra! „Je nepochopiteľné, z akých pohnútok SNM bojovalo proti vlastnému oddeleniu, ktoré v podmienkach vzdialených od súkromného sektora pripravovalo a úspešne viedlo obnovu Krásnej Hôrky. Pani Predajňová tvrdí, že projektanti nechodili na kontrolné dni, čo je lož, pretože ona sama vedenie projektu prepustila a jej kolegovia robili všetko preto, aby sa autorský dozor nemohol na stavbu dostať,” tvrdí bývalý architekt obnovy Krásnej Hôrky Róbert Sekula.

Platforma upozornila, že Krásna Hôrka je prvým múzeom na území Slovenska, a to už od roku 1857, pričom verejnosť ho navštevuje od roku 1867. Tento unikátny múzejný celok sa zachoval aj po veľkých vojnových konfliktoch. „Expozície sú koncipované tak, že v palácoch dolného a stredného hradu majú byť rekonštruované pôvodné prezentácie zbierok podľa archívneho výskumu a v tzv. hornom hrade majú byť tieto expozície dopovedané formou súčasného múzea, ktoré však rešpektuje historicitu objektu a dôraz kladie na výber predmetov,“ píše Otvorená kultúra! Tomu je prispôsobená aj obnova, vrátane nastavenia vnútorných prostredí, použitia bezpečnostných a ochranných prvkov či režimových opatrení pre prevádzku. Tieto projekčné práce a návrhy, boli vytvorené, múzeom schválené, riadne odovzdané a zaplatené štátom.

„Rovnaký problém nastáva aj v prípade pokračovania obnovy stavby. Firma MBM, s ktorou SNM z dôvodu neoznámenia subdodávateľov rozviazalo zmluvu, dielo nemohla dokončiť a teda ani sa nemôžu zaručiť za práce vykonané na objekte. Otázne je, aká stavebná firma bude ochotná prebrať záruku za nedokončené montáže, neukončené reštaurovanie a podobne,“ uviedla Otvorená kultúra! „Nerozumieme, prečo má pani Predajňová potrebu tieto práce nanovo zadávať a sme zvedaví komu, pretože špecialistov na tento zbierkový fond a hrad prepustila. Vzniká právny chaos a riziko, že vďaka súdnym sporom sa obnova Krásnej Hôrky na dlhé roky opäť zastaví. Pritom hrad mal byť podľa harmonogramu dnes už zariaďovaný zbierkami a sprístupnený v roku 2026,” uzavrel Július Barczi.

„Dnešné vyjadrenia pochádzajú od osôb, ktoré nesú zodpovednosť za doterajšiu realizáciu obnovy hradu. Stav, v ktorom sa Krásna Hôrka po 13 rokoch od požiaru nachádza, je rukolapným dôkazom ich práce. V tejto súvislosti pripomíname, že rekonštrukciu Krásnej Hôrky preveruje Najvyšší kontrolný úrad SR, a SNM v tejto súvislosti podalo aj trestné oznámenia, ktoré súvisia s manažovaním obnovy hradu. Naďalej platí prísľub generálnej riaditeľky SNM, že o postupoch pri obnove Krásnej Hôrky bude verejnosť informovať,“ uviedla pre agentúru SITA v reakcii na vyjadrenia Otvorenej kultúry a odborníkov, ktorí v minulosti participovali na obnove Krásnej Hôrky, vedúca oddelenia marketingu a komunikácie Barbora Zajačková.

Riaditeľka SNM Andrea Predajňová na tlačovej besede v poslednej septembrovej dekáde uviedla, že kto hovorí, že rekonštrukcia hradu Krásna Hôrka je v poriadku, buď nemá presné informácie, alebo zavádza. Pripomenula, že hrad vyhorel v marci v roku 2012 a jeho rekonštrukcia nie je ani po 13 rokoch od požiaru dokončená. „Odmietam špekulácie o zastavení rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka,“ prízvukovala vtedy šéfka SNM v súvislosti s tým, že múzeum krátko pred tým odstúpilo od zmluvy so spoločnosťou, ktorá práce na hrade vykonávala. Veci podľa nej robia súbežne a idú ich robiť tak, ako sa to malo robiť od začiatku, teda systematicky a logicky.

Obnova hradu si zatiaľ vyžiadala 25 miliónov eur, vláda na ňu v minulosti vyčlenila 35 miliónov eur. Už niekoľko mesiacov proces rekonštrukcie skúma aj Najvyšší kontrolný úrad. Padli i trestné oznámenia, Predajňová nevylúčila, že pribudnú aj ďalšie. Avizovala vtedy, že sa okrem krovov a striech hradu budú venovať aj hornému hradu, kde sa podľa Predajňovej za 13 rokov nevykonali žiadne rekonštrukčné práce. Projektová dokumentácia k nemu bola vypracovaná na jar tohto roka, v súčasnosti ju posudzujú a aktualizujú. V prípade horného hradu musia riešiť aj logistiku, keďže pri rekonštrukcii horného hradu budú musieť prechádzať aj cez už opravené časti dolného a stredného hradu, pričom hrozí ich poškodenie, čo povedie k ďalším nákladom. Zároveň z neho potrebujú vypratať sutinu.

„Celá rekonštrukcia poukazuje na to, že obnova sa robila nelogicky a nesystémovo. Robila sa zdola nahor, a nie zhora nadol, ako sa to malo robiť,“ podotkla vtedy. Pred niekoľkými dňami tiež SNM informovalo, že odštartovali prípravné práce na Hornom hrade a v jeho okolí, trvať by mali päť mesiacov. Spoločnosť, ktorá bude práce vykonávať, bude vynášať sutinu, aby sa následne mohlo pokračovať rekonštrukciou Horného hradu. „Horný hrad a jeho okolie je potrebné vyčistiť od sutiny, ktorá tam zostala po požiari v roku 2012, ako aj po prácach v rokoch 2021-2023,“ uviedla vtedy generálna riaditeľka SNM.

„Dnešné vyjadrenia pochádzajú od osôb, ktoré nesú zodpovednosť za doterajšiu realizáciu obnovy hradu. Stav, v ktorom sa Krásna Hôrka po 13 rokoch od požiaru nachádza, je rukolapným dôkazom ich práce. V tejto súvislosti pripomíname, že rekonštrukciu Krásnej Hôrky preveruje Najvyšší kontrolný úrad SR, a SNM v tejto súvislosti podalo aj trestné oznámenia, ktoré súvisia s manažovaním obnovy hradu. Naďalej platí prísľub generálnej riaditeľky SNM, že o postupoch pri obnove Krásnej Hôrky bude verejnosť informovať,“ uviedla pre agentúru SITA v reakcii na vyjadrenia Otvorenej kultúry a odborníkov, ktorí v minulosti participovali na obnove Krásnej Hôrky, vedúca oddelenia marketingu a komunikácie Barbora Zajačková.