Tibor Gašpar – ako sa z učiteľa stal generál

Generál vo výslužbe (gen. v. v.) PaedDr. Tibor Gašpar  sa narodil 23. apríla 1962 v Kežmarku, kde aj navštevoval základnú deväťročnú školu (1968-1977). Po absolvovaní základnej školy si to namieril do Michaloviec, konkrétne na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, ktorú v roku 1981 ukončil v odbore technická obsluha prostriedkov výpočtovej techniky.

Po maturite študoval učiteľský smer na Fakulte telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave (1982-1987).

Prvé skúsenosti s pedagogickou praxou získal ako učiteľ na základnej škole v Nitre, kde sa zdržal približne tri roky. V rokoch 1990 až 1993 pracoval ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

V roku 1993 vymenil pedagogickú kariéru za prácu v policajnom zbore, až do roku 1996 pôsobil ako príslušník PZ – vyšetrovateľ čakateľ na Okresnom úrade vyšetrovania PZ v Nitre.  Následne začal študovať na Akadémii Policajného zboru v Bratislave špecializačné policajné vzdelanie. Medzi rokmi 1996 – 1999 bol zástupcom riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Nitre.

Nasledujúce dva roky vykonával funkciu riaditeľa odboru vyšetrovania všeobecnej kriminality na Krajskom úrade vyšetrovania PZ v Nitre, neskôr bol povýšený na zástupcu riaditeľa Krajského úradu justičnej polície v Nitre, kde pôsobil v rokoch 2001 – 2003. Medzi rokmi 2004 – 2005 vykonával funkciu I. zástupcu riaditeľa Krajského riaditeľstva v Nitre a súčasne riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre.

V rokoch 2005 – 2010, počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, pôsobil ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ Ministerstva vnútra SR.

Hodnosť generála získal v roku 2008, kedy bol menovaný vtedajším prezidentom Ivanom Gašparovičom.

V roku 2012 sa stal prezidentom Policajného zboru Slovenskej republiky, vo funkcii nahradil Jaroslava Spišiaka (dnes poslanec za Progresívne Slovensko). Do funkcie ho menoval vtedajší minister vnútra Róbert Kaliňák počas druhej vlády premiéra Roberta Fica.

Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej odstúpil z funkcie prezidenta PZ, vtedajší premiér Peter Pellegrini prijal jeho rezignáciu. Tibor Gašpar rezignoval z postu ku dňu 31. mája 2018. Vo svojej funkcii bol 2207 dní, čím sa stal najdlhšie slúžiacim prezidentom PZ. Na jeho post bol dočasne menovaný šéf policajnej inšpekcie generál Milan Lučanský (o ňom budeme písať v ďalších článkoch).

Gašpar po odchode z postu prezidenta PZ pôsobil ako poradca vtedajšej ministerky vnútra Denisy Sakovej (2018 – 2019), konkrétne ako odborník ústavného činiteľa v oblasti legislatívy a v oblasti sociálne vylúčených komunít. V roku 2019 skončil aj na tomto poste – stalo sa tak krátko po tom, čo boli medializované informácie, podľa ktorých mal vysokopostavený policajný funkcionár na pokyn Gašpara lustrovať novinára Jána Kuciaka ešte pred jeho zavraždením, dodáva portál Plus 7 dní.

Aktuálne (apríl 2026) pôsobí ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER-SSD.  Zároveň je členom Ústavnoprávneho výboru NR SR, Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Tibor Gašpar je ženatý, jeho syn Pavol Gašpar od augusta 2024 pôsobí ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

Obvinenia

Niekdajšia Národná kriminálna agentúra v rámci akcie „Očistec“ 5. novembra 2020 zadržala viacerých bývalých policajných funkcionárov vrátane policajného exprezidenta a súčasného podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara. Skupina mala podľa obžaloby pôsobiť okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra (Bödör je Gašparovým švagrom, pozn. red.). Prokurátor podal v závere roka 2021 obžalobu na 11 obvinených osôb za celkovo 20 skutkov. Gašpar bol zadržaný (dec. 2020) v skorých ranných hodinách v Janíkovciach. Vyšetrovateľom NAKA bolo vznesené obvinenie pre viaceré trestné činy, okrem iného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Deň pred zadržaním, 4. novembra, bol na špeciálnej prokuratúre podať trestné oznámenie na Bernarda Slobodníka a ďalšie osoby v súvislosti s pripravovanou kriminalizáciou jeho osoby.  Súd v tejto veci doteraz nerozhodol, najbližšie pojednávanie sa má konať v prvej polovici mája 2026.