Zdá sa, že národne a konzervatívne orientovaný volič v druhom kole nemá koho voliť. Situácia je podobná tej z roku 2019, ale iba na prvý pohľad. V tom čase do druhého kola postúpila Zuzana Čaputová a kandidát Smeru, Maroš Šefčovič. Národný kandidáti, vtedy Marián Kotleba a Štefan Harabin, podobne ako dnes, ostali mimo.

Druhé kolo prezidentských volieb roku 2019 poznačil istý paradox, a síce menšia volebná účasť ako v kole prvom. Voliči národných kandidátov dali jasne najavo svoju neochotu voliť Šefčoviča a druhé kolo doslova bojkotovali, čo vynieslo do prezidentského kresla „nezávislú“ kandidátku, Zuzanu Čaputovú. Tá pri svojom nástupe do funkcie deklarovala, že chce byť prezidentkou všetkých občanov Slovenka, ale prax ukázala, že to bolo mlátenie prázdnej slamy. Zostať doma sa ukázalo, ako vážna chyba.

Túto rétoriku si osvojil aj Ivan Korčok. O tom, ako si predstavuje zastupovanie všetkých obyvateľov Slovenska, dal jasne najavo pred voľbami. V čase konania jeho tlačovej konferencie nevpustili novinára alternatívneho média e-report, s odôvodnením, že nemal údajne akreditáciu. Korčok toto tvrdenie uviedol na pravú mieru v diskusnej relácii Denníka N. Istý si zrejme liberálnou pôdou pod nohami na otázku redaktora, či by nemal strpieť aj takéhoto redaktora, odpovedal suverénne, ako sa na správneho liberála patrí : „nie, lebo to nie je médium“. Tak ako pán Korčok? Budete prezidentom všetkých alebo len niektorých, tých čo sú s vami, čo vám lichotia a zdieľajú vaše liberálne názory.

Korčok – „Mám čo ponúknuť voličom Štefana Harabina“

Ivan Korčok dosiahol v prvom kole takmer 960 000 hlasov, čo je takmer o 100 000 menej ako získala v prvom kole jeho progresívna predchodkyňa Zuzana Čaputová. V druhom kole dostala len niečo vyše milióna hlasov, a s najslabším mandátom v histórii Slovenskej Republiky zasadla do prezidentského kresla. Ivan Korčok naráža na svoje limity a je si vedomý, že ani potenciálna podpora Matovičových, Kubišových a Forrových voličov nemusí stačiť na absolútne víťazstvo, a preto treba zaloviť rovnako vo vládnom, tak aj v národnom rybníku.

Krátko po zverejnení prvých predbežných výsledkov volieb, keď už bolo isté, že bude v druhom kole, na otázku novinára, či sa bude uchádzať o podporu voličov Štefana Harabina uviedol, že im má čo ponúknuť. Harabina volilo takmer 265 000 ľudí, a čo môže ponúknuť Korčok konzervatívnemu a národnému voličovi?

Nič, len ak prázdne frázy a vábivé sľuby, inak naozaj nič. Volič Harabina chce mať normálne vzťahy s Ruskom. Korčok je proti. Volič Harabina chce čo najväčšiu suverenitu pre Slovenskú republiku. Korčok pripúšťa zrušenie slovenského práva veta v EÚ, čo by výrazne ohrozilo suverenitu krajiny a degradovalo Slovensko do pozície akéhosi bezvýznamného európskeho štatistu. Volič Harabina je proti deštrukčnej ideológií LGBT. Korčok je za. Toto sú dvere, ktoré ostávajú Ivanovi Korčokovi zavreté, darmo bude na ne klopať a prosiť, aby ho vpustili dnu.

Je na výber? Nie je, ale…

Politická a spoločenská situácia sa za posledných 5 rokov výrazne zmenila, predovšetkým pod vplyvom udalostí ako pandémia a vojnový konflikt na Ukrajine. Spoločnosť sa ešte výraznejšie polarizovala, a kým progresívna scéna je pomerne jednotná, národná scéna je značne rozdrobená. Všetci konzervatívci by chceli za prezidenta človeka, ktorý je naozaj slovenský, chráni naše štátne záujmy, vedie vyváženú zahraničnú politiku. Je v druhom kole taký? Skôr nie, ako áno. Ale zvykne sa hovoriť, že môže byť aj horšie.

V roku 2019 sme odignorovali druhé kolo volieb a vzišla z toho Čaputová. Nikomu to nevyčítam, sám som bol jeden z nich. Otázka, že nakoľko a či vôbec, by bol kovaný eurobyrokrat Ševčovič lepší ako Čaputová, je bezpredmetná. Žijeme inú dobu, s inými problémami. Nemusí nám „voňať“ Pellegrini, ale bude horší ako Korčok?! Každý má možnosť ostať z trucu doma, ale komu tým prospejeme? Možno bude sranda a bude na koho nadávať, ako keď ľudia zvolili v roku 2020 šaša Igiho a jeho cirkus. Ale aby z tej srandy nakoniec neostali len oči pre plač. Kým rok 2019 bol pomerne pokojný, tie časy sú nateraz preč – vojna na Ukrajine a v Palestíne, permanentná migračná kríza, napätá ekonomická situácia – tie problémy nezmiznú z večera do rána. Situácia je vážnejšia ako kedykoľvek predtým a mať v prezidentskom paláci amerického jastraba môže predstavovať isté ohrozenie Slovenskej Republiky.

Ivan Korčok nie je žiadny konzervatívny baránok, ale všetkými masťami mazaný progresívny vlk v pronárodnom šate. Za štýlovým a elegantným rámom čiernych okuliarov, sa v skutočnosti skrýva človek, ktorý má plné ústa Slovenska, ale v skutočnosti oblieka pruhovaný bielo-červený dres s päťdesiatimi hviezdami.

Pellegrini nie je ideálny, tiež chce byť všade za pekného, aj doma, aj v EÚ, aj v USA. Ale skúsme dať týchto dvoch liberálov na pomyselné misky váh. Ak ostanú voliči Hrabina doma, vyšlú tým síce signál, že ani jeden kandidát nie je hoden ich hlasu, ale na konci dňa bude jasať Ivan Korčok a progresívna časť verejnosti.