Slovenská vláda v návrhu novely zákona z dielne MŽP odmietla do zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami nezakomponovala spoplatnenie emisií skleníkových plynov produkovaných domácnosťami. Emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri riešení každodenného presunu živiteľov rodín autom do a z práce ako aj emisií produkované spaľovaním fosílnych palív pri vykurovaní domácnosti.

Slovensko nie je jedinou krajinou, ktoré sa postavilo euro úradníkom v tejto veci na zadné. A vďaka tomu, že nám po Septembri 2023 nevládnu progresívci, nestavia sa do pozície lídra v plnení nezmyselných cieľov Európskej zelenej dohody. Európska komisia poslala v júli 2024 už v poradí 3. formálnu výzvu na implementáciu Smernice 2023/959 26 členským krajinám EÚ. Z toho vyplýva, že Smernicu momentálne odmietajú implementovať všetci. Aktuálny termín implementácie Smernice je September 2024.

Smernica nahradila Smernicu 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii. Smernicou sa upravuje existujúci systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS 1), konkrétne práva a povinnosti stacionárnych prevádzok. Zároveň sa ňou zavádza nový systém obchodovania s emisnými kvótami pre sektory cestnej dopravy a budov (ETS 2). Práve ETS 2 má dopad aj na rozpočty domácností.

Smernicu prijal EP a Rada EÚ 10. mája 2023. V tom čase na Slovensku dosluhovala dočasne poverená správou vecí verejných odvolaná Hegerová vláda. Takže na rokovaniach v Bruseli nás zastupoval vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Smernica upravuje Systém obchodovania s emisiami (EU ETS). Systém umožňuje najväčších producentov skleníkových plynov ako je ťažký priemysel a energetika kupovať si emisné povolenky. Platby sú každým rokom vyššie, čo na tieto sektory priemyslu vytvára tlak a núti ich investovať do znižovania emisií. Systém pomohol znížiť emisie z týchto sektorov o približne 47 percent medzi rokmi 2005 a 2023. V roku 2023 sa v nich emisie znížili medziročne o rekordných 15,5 percenta najmä vďaka rastu obnoviteľnej energie.

Lenže toto na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nestačí. Preto euroúradníci vymysleli a členské štáty im to v júni 2023 odsúhlasili, že treba, aby k dosiahnutiu tohto cieľa prispeli aj samotní občania EÚ. A tak vymysleli systém, ktorý zaťaží cenou uhlíka vykurovanie domácností a cestnú dopravu. A toto dobro zakomponovali do Smernice, ktorú teraz musia štáty v súlade s unijným právom transponovať do národných legislatív.

V Smernici je možné nájsť aj takúto perlu písaného slova:

„V oznámení Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov sa zdôraznila osobitná výzva spočívajúca v znižovaní emisií v odvetví budov a odvetví cestnej dopravy.“

Takže aby bolo všetkým jasné, oni to tí euroúradníci a globalisti OSN robia všetko pre naše dobro. Najskôr nás odstrihnú od lacných energií z Ruska, nechajú beztrestne vyhodiť do vzduchu plynovody Nord stream, čo sa skôr či neskôr musí prejaviť v našich peňaženkách a potom nám emisnými kvótami predražia vykurovanie a dopravu.

Pamätám sa, keď komunisti plynofikovali dediny a mestá, aby ľudia vymenili ešte stále dobré a funkčné kotly na tuhé palivo za kotly na plyn. Tiež to bolo pre naše dobro. A musím priznať, že prechádzka po ulici, kde v zime kúri každý rodinný dom uhlím alebo drevom je úplne iná ako po ulici, kde domácnosti kúria plynom.

Pamätám sa ako dnes, ako len s veľkou nevôľou vymieňali dôchodcovia zo svojich malých dôchodkov svoje funkčné kotly na uhlie a drevo za nové, plynové. Vtedy ich to stálo 70 000 Kčs, čo bol v 80.-tych rokoch veľký peniaz. Lenže bola to jednorazová investícia a prísľub súdruhov, že kúrenie plynom bude lacnejšie. A oni svoj sľub aj dodržali, zabezpečili „na večné časy“ lacný plyn zo Sovietskeho zväzu. Okrem toho, že bolo kúrenie lacnejšie, bolo zároveň čistejšie a pohodlnejšie. Už nebolo treba každý rok spratávať fúru uhlia, pred každým rozkúrením vyčistiť pec a vyniesť popol. A aj prechádzky po plynofikovaných uliciach sa stali príjemnejšími.

Dnešní súdruhovia z EÚ pre naše dobro prijali Zelenú dohodu v súlade s Agendou OSN 2030 o udržateľnom rozvoji, ktorá si dala za cieľ uhlíkovú neutralitu Európy, ktorá v preklade znamená, že aj vykurovanie plynom, či doprava autami poháňanými benzínom, či naftou je zlé a musí v EÚ skončiť. Tento ambiciózny plán predstavuje 43 % zníženie emisií skleníkových plynov už do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Euroúradníci sa pritom zabudli opýtať občanov, či o to dobro stoja.

Spoplatnenie emisií domácnostiam má motivovať ľudí, firmy aj verejné inštitúcie, aby opustili fosílne palivá vo vykurovaní aj v doprave. Predstava globalistov je, že spoplatnenie znečisťujúcich palív by tiež mohlo byť impulzom na šetrenie energiou a spustenie vlny renovácií budov a domov. Kto tú vlnu renovácií občanom zaplatí? Oni majú jednak platiť viac za súčasný stav, ktorý samy nespôsobili a popritom pravdepodobne na dlh zrenovovať vlastné bývanie a spôsob dopravy.

Lenže občanom nikto nepovedal, že bezemisnú európu budú niesť na svojich pleciach, že sa na ňu budú skladať z rodinných rozpočtov. A že tí, čo na to budú mať a zrekonštruujú si bývanie, kúpia si elektromobil, prípadne budú mať na to, aby dokázali platiť regulované ceny za teplo a za palivá zaťaženú o cenu uhlíka, tak sa budú skladať na prežitie tým, ktorých táto politika súdruhov EÚ uvrhne do energetickej, či dopravnej chudoby.

O tom, že týchto ľudí nebude málo svedčí fakt, že Smernica počíta s vytvorením s 86,7 mld. Sociálno-klimatického, do ktorého sa budeme všetci skladať, aby z neho následne vlády členských štátov umožnili prežiť tým, ktorých finančné rozpočty by túto finančnú záťaž neuniesli. Už pri prijímaní Smernice jej kritici ventilovali obavy zo sociálnych dopadov nového systému. Tvorcovia Smernice dobre vedeli, že náklady na emisné povolenky sa prenesú do cien pre spotrebiteľov, čo pocítia najmä ľudia, ktorí už teraz dávajú veľkú časť príjmov na energie.

V samotnej Smernici je uvedené, že zavedenie ceny uhlíka v odvetví budov a odvetví cestnej dopravy by mala sprevádzať účinná sociálna kompenzácia, najmä vzhľadom na existujúce úrovne energetickej chudoby. Približne 34 miliónov Európanov, takmer 6,9 % obyvateľov Únie, uviedlo v prieskume, ktorý sa v roku 2021 realizoval v celej Únii, že si nemôžu dovoliť dostatočne vykurovať svoj domov.

Typickí marxisti. Najskôr všetkým vezmú. Aby mohli tým, čo tento lup neunesú „pomôcť“ prežiť. A som presvedčený, že túto „pomoc“ s nimi výhodne zobchodujú. Za poslušnosť, správne názory, či hlas vo voľbách.

Smernica zdôrazňuje, že nechce, aby na nový systém doplatili chudobní Európania. Tým najchudobnejším bude prežitie kompenzovať. No je nad slnko jasnejšie, že zavedením Smernice do praxe schudobnieme všetci. Jedným z pilierov 6. bodového národného programu implementácie Agendy 2030 na Slovensku, viac sme o tom písali (tu), je „znižovanie chudoby“. Aplikáciou emisných povoleniek na životy slovenských domácností sa do chudoby prepadne viac rodín ako je tomu dnes. Alebo sa mýlim?

Práve sociálne dopady boli dôvodom, pre ktoré časť o spoplatnení emisií v sektore bytov a cestnej dopravy do národnej legislatívy ministerstvo životného prostredia vedené Tomášom Tarabom odmietlo transponovať.  Slovensko podľa ministra nebude v tejto fáze implementovať časť európskej smernice, ktorá hovorí o zvýšení cien pre kúrenie, benzín či naftu. Európska komisia by to mala z pohľadu Slovenska prehodnotiť.

„Pokiaľ ide o tento nový emisný systém, budeme ho konzultovať s inými členskými štátmi“, skonštatoval minister. A dodal: „Budeme prinášať túto tému na pôdu v Bruseli, že nemôžu všetko platiť občania“.

Za tento prístup treba ministra pochváliť. A budeme pozorne sledovať, ako sa mu bude dariť obhajovať slovenská pozícia pri rokovaniach s globalistami a progresívcami na pôde EÚ.

Spustenie systému obchodovania s emisnými povolenkami  (ETS 2) zahŕňajúci aj sektor budov a cestnej dopravy by mal byť spustený v rámci EÚ do roku 2028. Nielen Slovensko nejaví ochotu Smernicu transponovať. S procesom jej preklopenia do národnej legislatívy mešká dnes 26 štátov únie. Uvidíme, či sa hlasom rozumu v EP a Rade EÚ, ktoré volali v eurovoľbách po prehodnotení cieľov Zelenej dohody podarí priviesť euroúradníkov k rozumu. Aby ciele Zelenej dohody nastavili tak, že náklady na ich dosiahnutie nebudú niesť na svojich pleciach občania EÚ.

Do konca roka 2023 mali členské štáty transponovať časť Smernice, ktorá do systému obchodovania s emisnými kvótami zahrnie námornú dopravu. Slovensko túto požiadavku práve touto novelou plní. Okrem toho sa novelou postupne zruší udeľovanie emisných kvót „zadarmo“ leteckej doprave a vytvoril sa mechanizmus rozdeľovania peňazí z Environmentálneho fondu tak, aby išla celá suma na činnosti súvisiace s klímou.

Lehota na transpozíciu ustanovení týkajúcich sa systému obchodovania s emisiami v prípade odvetvia budov, odvetvia cestnej dopravy a ďalších odvetví bola stanovená na 30. jún 2024, aby sa vytvoril dostatočný čas na riadne vykonávanie pravidiel spojených s monitorovaním, nahlasovaním, overovaním a vydávaním povolení v prípade týchto odvetví, ktoré by mali fungovať od 1. januára 2025.