Monitorovaciu správu predkladá raz ročne Úrad vlády SR, aby vláda mala možnosť vyhodnotiť napĺňanie Stratégie 2030. Stratégia je dedičstvom po Matovičovej a Hegerovej vláde, ktorá ju schválila 7.4.2021 (7 dní po Matovičovom páde).

Stratégia nevznikla na zelenej lúke. Je jedným z dokumentov, ktorým predošlá vláda rozpracovala Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030. Názvom to trochu pripomína Agendu 2030. Tento dokument, o ktorom ste určite nepočuli a nečítali v tom čase v mainstreamových médiách schválili Matovičovci v čase zúriacej pandémie, keď boli občania SR zatváraní vo svojich domovoch, plnili nezmyselné nariadenia, ktorým vláda testovala našu poslušnosť a spoločenskú zodpovednosť a pracovať mohli len tí, čo pravidelne týždeň, čo týždeň prešli testom na Covid. Koho by v tom čase zaujímala nejaká vízia, či stratégia? Problém je len v tom, že jedna vláda za druhou, dokonca aj súčasná Ficova plnia ciele takto potichu prijatej Vízie a Stratégií na ňu nadväzujúcich. Preto je dobré sa na tento dokument pozrieť bližšie.

Alebo je to z pohľadu súčasnej vlády len nechcené dieťa? V programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023-2027 sa totiž pojmy ako Slovensko 2030, či Agenda 2030 nenachádzajú. Prekvapivo tieto pojmy nepozná ani PVV vlády Ľudovíta Ódora. Na druhej strane v súlade s Víziou Slovensko 2030 prijali Matovičovci rôzne stratégie 2030. K ich plneniu sa prihlásila aj Ódorova vláda. Hegerová vláda sa otvorene prihlásila k plneniu 17 cieľov Agendy 2030.

Víziu Slovensko 2030 spracovalo v Decembri ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vedené v tom čase odborníčkou na budúcnosť Slovenska Veronikou Remišovou (Za ľudí). A nemýlil som sa, môj prvý dojem bol správny. Dokument hneď v úvode uvádza, že Slovensko 2030 „je základným implementačným dokumentom plnenia národných priorít Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie spojených národov v Slovenskej republike.” Vízia je súčasne národnou stratégiou regionálneho rozvoja SR plne v súlade s tzv. Európskou zelenou dohodou, kľúčovým dokumentom Európskej komisie, ktorá reflektuje požiadavky Agendy 2030 v oblasti klímy. Dokument predpokladá nahradenie Víziou a Stratégiou rozvoja Slovenska do roku 2050 v tomto roku (2024). Znamená to, že táto aktualizácia leží na pleciach súčasnej vlády. Otázkou je z čoho bude vychádzať, keď Agenda 2050 OSN ešte publikovaná nebola.

Slovensko 2030 vníma rozvoj Slovenska v troch navzájom prepojených oblastiach: ochrana a rozvoj zdrojov, ich udržateľné využívanie a rozvoj komunít. Nakoľko Agendu 2030, ktorá má zabezpečiť aj našu prosperitu a zároveň ochranu našej planéty, prijalo v OSN 193 štátov vrátane Slovenska, zaslúžia si byť občania Slovenska informovaní o tom, čo ich čaká a neminie bez ohľadu na to, kto bude na Slovensku pri moci. Agenda má viesť k odstráneniu chudoby. Avšak odstránenie chudoby leží v rukách tých, čo ju zapríčinili, tí čo na nej rozprávkovo zbohatli. Tými, čo na jej odstraňovaní chcú profitovať naďalej.

Pre získanie uceleného obrazu o tom, ako a v koho záujme sa na Slovensku vládne, je potrebné uviesť, že Vláda SR začala s implementáciou Agendy 2030 prijatím dokumentu „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj “, čo sa udialo za vlády Smeru a dokument predkladal na schválenie vtedajší minister zahraničných veci a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

V nadväznosti na tento dokument schválila vláda Róberta Fica Koncepciu implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí a následne ešte do roku 2018 schválila postupy vnútroštátnej implementácie Agendy 2030. Takže by bolo mylné tvrdiť, že Slovensko 2030 je dielom Matovičovej garnitúry.

Pod záštitou podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka sa v rámci slovenského predsedníctva vo V4 na pôde rezortu diplomacie konala medzinárodná konferencia o budovaní partnerstiev za účelom implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

Už v roku 2018 schválila vláda SR rozvoj v súlade s Agendou 2030 v 6 národných prioritách:

– vzdelanie pre dôstojný život,

– smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí,

– znižovanie chudoby a sociálna inklúzia,

– udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy,

– právny štát, demokracia a bezpečnosť,

– dobré zdravie.

Vízia Slovensko 2030 vychádza z PVV Matovičovej vlády na roky 2020-2024, v ktorom sa jeho vláda zaviazala „podporovať Slovensko vnútorne súdržné, silné a sociálne spravodlivé, schopné efektívne využívať verejné zdroje v záujme rozvoja regiónov a ochrany životného prostredia, aby sa Slovensko premenilo na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu“.

Ako si Slovensko v roku 2030 predstavovali vizionári Matovičovej vlády? Oni to možno ani neboli len vizionári Matovičovej vlády, nakoľko dokument „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030“ prešiel rezortným pripomienkovým konaním už v lete 2019. A odsúhlasila ho následne v septembri Rada vlády SR pre Agendu 2030. Kto na Slovensku v tom čase vládol? Peter Pellegríni.

Pravdou ale je, že súčasnú podobu dokumentu, ktorú ovplyvnilo prijatie Európskej zelenej dohody, pandémia a nakoniec aj zmena politickej situácie po nástupe Matovičovcov k moci, získal dokument až za vlády Igora Matoviča a jeho OĽaNO.

Slovensko v roku 2030 je krajina s vysokou životnou úrovňou, kvalitnými verejnými službami a zdravým životným prostredím pre všetkých obyvateľov. Rozvoj Slovenska sa opiera o vitálne regióny so vzdelaným a produktívnym ľudským kapitálom, fungujúcou ekonomikou a kvalitnou infraštruktúrou. Ekonomický rozvoj sa opiera o inovácie a odvetvia s vysokou pridanou hodnotou. To vedie k rastu životnej úrovne obyvateľov a vyváženému pomeru práce a rodinného (spoločenského) života.

Autori vízie si dali k jej naplneniu tieto ciele:

– Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov je možné dosiahnuť

– Premena hospodárstva SR na udržateľné, ktorého konkurenčná schopnosť sa zakladá na inovatívnom a efektívnom zhodnocovaní zdrojov a ktoré generuje dobré mzdy a prosperitu:

– Rozvoj komunít a zvýšenie kvality života pre všetky sociálne skupiny prostredníctvom priblíženia správy vecí verejných občanom a sociálnej inklúzie a dostupných, kvalitných a efektívnych služieb:

Vízia Slovensko 2030 obsahuje samostatné prílohy: Slovensko 2030 ako Národná stratégia regionálneho rozvoja SR a Indikátory implementácie Slovensko 2030. Indikátory slúžia na monitorovanie plnenia strategických cieľov udržateľného rozvoja a zároveň na meranie efektívnosti aktivít/nástrojov zabezpečujúcich ich naplnenie. Dá sa medzi nimi nájsť % podiel obyvateľov napojených na kanalizačnú sieť, či skóre PISA v medzinárodnom programe hodnotenia študentov, ale aj počet návštevníkov galérií, múzeí a divadiel v priebehu kalendárneho roka, či miera očkovania detí vo veku do 1 roka proti osýpkam, záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu.

Kto sa na tvorbe tohto dlhodobého strategického dokumentu s významným dopadom na životy nás všetkých podieľal? Pri jeho tvorbe spolupracovala formou expertných pracovných skupín pre jednotlivé oblasti rozvoja verejná správa, súkromný sektor, akademická obec a mimovládne organizácie.

Len občana sa nikto na názor nepýtal. Dokonca tento nedostal možnosť vyjadriť sa k Agende 2030 po Slovensky ani v žiadnych voľbách, nakoľko žiaden politický subjekt implementáciu Agendy 2030 vo svojom volebnom programe nemal. A doteraz ani nemá.

Na mieste je otázka, do akej miery sa aj tá súčasná vláda bude stavať voči cieľom Zelenej dohody, keď táto vychádza z Agendy 2030, ku ktorej sa hlásia nepretržite všetky vlády už od roku 2016?

V nadväznosti na víziu prijali následne Matovičovci tieto strategické dokumenty, na základe ktorých sa má Slovensko transformovať do roku na krajinu zabezpečujúcu udržateľný rozvoj v súlade s cieľmi Agendy 2030 OSN:

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030

Stratégia rozvoja udržateľného cestovného ruchu do roku 2030

Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030

Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030,

Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu

Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030

Ako aj Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorej monitorovaciu správu za rok 2023 vzala vláda Róberta Fica na vedomie v týchto dňoch.