Tak nám zabili Ferdinanda…

Z dnešného spätného pohľadu sa môžeme smiať, akí boli ľudia hlúpi, keď na námestiach vykrikovali, že to treba tým Srbom (Uhrom, Nemcom, Francúzom, Talianom, Britom, Rusom…) ukázať. Prvá svetová vojna bola výnimočná tým, že sa vojna ako továreň na smrť industrializovala a že rapídne stúpol pomerný počet civilných obetí. Druhá svetová vojna tento trend len posilnila a spečatila na desaťročia dopredu.

Hentí blbci zalamovali rukami nad portrétom Františka Jozefa, na ktorého ešte týždeň predtým nadávali, a o týždeň neskôr jeho portrét zvesili zo steny: „Srali nám na něj mouchy…“ Ukrajina bola v povedomí Európanov ešte pred pár rokmi skorumpovaná krajina, do ktorej sa húfne vracali neonacisti z exilu v Kanade. Zaostalý východ.

Dnes si Európa v pravidelných intervaloch strieľa do kolena a pomaly, veľmi pomaly upadá nadšenie z toho, že sa aspoň dodávkami zbraní môže zúčastniť vojny proti Rusku. Takže je len otázkou času, kedy sa ukrajinský trojzubec zvesí zo steny, aby nám naň nekadili muchy. Chudáci Ukrajinci! Je to mäso ich synov, ktoré hnojí polia. Pritom úroda z tých polí sa dlho nebude môcť zberať, veľké plochy sú zamínované. Ale povedať, že cisár je nahý, alebo dokonca, že na neho s*rú muchy, sa ani dnes nesmie. Smie sa iba mávať barlami vo vzduch s pokrikom: „NaMoskvu!“

V čom sú dnešní Európania iní ako Európania pred 109 rokmi?