Tajné konverzácie o koronavíruse: Čo by verejnosť nemala vedieť?

Anthony Fauci má budúci týždeň vypovedať pod prísahou pred americkým Kongresom – v centre pozornosti je doteraz neobjasnený pôvod vírusu SARS-CoV-2. Krátko pred vypočutím zverejnil republikánsky senátor Rand Paul doteraz neznáme záznamy konverzácií z komunikačnej platformy Slack.

Tieto odhalenia vyvolávajú kľúčovú otázku: Čo naozaj vedeli autori pravdepodobne najčastejšie citovanej odbornej publikácie o koronavíruse?

Zákulisie najslávnejšej štúdie o koronavíruse

V marci 2020 výskumná skupina pod vedením Kristiana Andersena, Roberta Garryho, Edwarda „Eddieho“ Holmesa, Iana Lipkina a Andrewa Rambauta uverejnila odborný článok „The proximal origin of Sars-CoV-2“ v renomovanom časopise Nature Medicine. Vedci v ňom dospeli k záveru, že scenár s laboratóriom je „nepravdepodobný“ a že pôvodca vírusu musí byť prírodného pôvodu. Neskôr vyšlo najavo, že Fauci udržiaval úzky kontakt s autormi štúdie tak pred, ako aj po jej zverejnení. Po celé roky slúžila táto štúdia zdravotným úradom a médiám po celom svete ako kľúčový vedecký dôkaz na vyvrátenie teórie o laboratórnom pôvode.

„Autori verejne vyhlásili, že neexistujú žiadne dôkazy o umelom vytvorení Sars-CoV-2,“ kritizuje senátor Paul na X. Interné diskusie však odhalili pravdepodobnosti, ktoré sa líšili od neskôr verejne prezentovaného odhadu: Kristian Andersen interne odhadol pravdepodobnosť laboratórnej nehody na 30 percent, jeho spoluautor Eddie Holmes až na 20 percent. „To nie je nulová hodnota,“ uvádza Paul.

To, že vedci mali pred zverejnením článku obavy, bolo čiastočne známe už skôr. Rozsah nových odhalení však prekvapuje: teraz uniknutá komunikácia na Slacku medzi Andersenom a Holmesom prebehla 11. júna 2020 – takmer tri mesiace po zverejnení ich odborného článku.

Medzitým podvýbor Snemovne reprezentantov USA uskutočnil vypočutia a zverejnil tisíce strán interných dokumentov. Z najnovších informácií vyplýva, že niektorí autori aj po zverejnení naďalej diskutovali o alternatívnych scenároch a čiastočne pripúšťali určité nejasnosti. Medzi hlavné sporné body patrili možné experimenty zamerané na zvýšenie rizikovosti patogénov – takzvaný výskum typu „gain-of-function“ (GoF) na Wuhanskom inštitúte virológie (WIV) – ako aj takzvané furínové štiepenie, špecifická genetická vlastnosť v proteíne Spike vírusu SARS-CoV-2, ktorá sa spája so zvýšenou infekčnosťou vírusu u ľudí.

„Musím povedať, že sa pomaly objavujú niektoré (do istej miery) znepokojujúce náznaky, pri ktorých sa necítim dobre,“ napísal Andersen 11. júna 2020 vo vnútornej správe. „Čo ma naozaj trápi, je to, že nakoniec nemáme žiadne presvedčivé dôkazy na podporu jednej ani druhej strany,“ uviedol evolučný biológ.

„Najmä vzhľadom na najnovšie poznatky nemôžeme vylúčiť, že by to niekto skutočne mohol dokázať … V našej štúdii bolo celkom jasne uvedené: ‚To je nemožné‘. V súčasnosti však mám menšiu dôveru v toto tvrdenie,“ píše Andersen o možnom laboratórnom pôvode. Spoluautor dodáva, že niektoré náznaky sa stali „podivnými“, označuje scenáre prirodzeného aj laboratórneho pôvodu bez údajov za „rovnako pravdepodobné“ a posúva sa „smerom k stredu“.

Čo sa skutočne výskumne skúmalo v laboratóriu vo Wuhane

Témou bola aj americká mimovládna organizácia EcoHealth Alliance pod vedením britského výskumníka Petera Daszaka, ktorá dostávala finančné prostriedky od Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby (NIAID), ktorého riaditeľom bol Anthony Fauci. Tieto prostriedky zahŕňali aj výskum koronavírusov netopierov.

Výskumný návrh z roku 2018, známy ako „Project Defuse“ a zverejnený v roku 2021 výskumným kolektívom DRASTIC, počítal s cieleným zavedením furínového štiepneho miesta do koronavírusu netopierov.

Andersen v tejto súvislosti interne priznal chybu v predtým zverejnenej publikácii. Hoci naďalej vychádza z predpokladu prirodzeného pôvodu, poukázal na to, že WIV sa viac ako desať rokov venovalo výskumu koronavírusov netopierov.

„Popisujeme to v publikácii a uvádzame, že táto práca sa vykonáva po celom svete. Ale to nie je pravda – prebiehala iba vo WIV.“ Finančné prostriedky od organizácie EcoHealth Alliance boli poskytnuté špecificky na tento druh výskumu. Kým Holmes argumentuje, že viac dôkazov hovorí proti laboratórnemu pôvodu, Andersen naznačil, že na základe nových údajov považuje niektoré argumenty pôvodnej štúdie za menej presvedčivé.

Keď sa projekt Defuse v roku 2021 dostal na verejnosť, autori opäť intenzívne diskutovali. „Je celkom možné, že niekto v tom pokračoval a niektoré z týchto vecí skutočne vyskúšal,“ napísal Andrew Rambaut 21. septembra 2021.

„Čo ma tiež štve, je to, že Peter (Daszak) to mal predvídať. Je to horšie, než naznačil pred pár dňami. Je to totálny idiot,“ poznamenal Edward Holmes v ten istý deň. Je „veľmi pozoruhodné“, že koronavírus netopierov s furínovým štiepením sa objavil práve vo Wuhane – v tom meste, kde sídli WIV a kde bol práve tento druh „experimentovania“ s furínovým štiepením navrhnutý v žiadosti o grant.

Taktika za zatvorenými dverami

Keď vedci opäť začali svoju analýzu, diskutovali aj o tom, ako ľahko by sa mohla nájsť ich vlastná komunikácia. Rambaut napísal: „A držte sa ďalej od e-mailov.“ O niekoľko okamihov neskôr dodal: „Alebo vytvorte starostlivo vybrané e-maily pre spisy FOIA.“ Ide o americký zákon o slobode informácií, Freedom of Information Act (FOIA).

Rambaut navyše navrhol telefonát, aby prediskutovali, „akú stratégiu by sme mali sledovať, aby nás nespájali s tými chlapíkmi“, čím narážal na to, čo nazval „Baric/Daszakovou s*ačkou“. Andersen súhlasil a dodal: „Musím tiež niečo vrátiť Tonyho tímu v NIH.“ Mali na mysli pravdepodobne Anthonyho Fauciho.

Na Univerzite Severnej Karolíny (UNC) v Chapel Hill je virológ Ralph Baric považovaný za popredného odborníka na cielenú modifikáciu genómov koronavírusov, najmä proteínov Spike. V žiadosti o grant pre projekt Defuse bol Baric uvedený ako spolupredkladateľ a súčasť plánovaného výskumného konzorcia.

Podľa senátora Randa Paula výskumníci navyše predpokladali, že Baric bol anonymným informátorom („Deep Throat“), ktorý novinárom prezradil podrobnosti z procesu peer review (recenzného posudzovania).

V odhalených informáciách sa spomína aj Christian Drosten, riaditeľ inštitútu v berlínskej Charité. Priame správy tohto virológa sa v nových dokumentoch nenachádzajú. Robert Garry 28. novembra 2020 zdieľal fotografický súbor, na čo Andersen odpovedal: „Zaujímavé“.

Garry dodal: „Drosten má v tomto pravdu: Daszak je členom oboch výborov – vie dobre upútať pozornosť, ale z vedeckého hľadiska nie je žiadna váha. Baric naopak nie je členom ani jedného z týchto výborov – hoci sa skutočne venuje výskumu zvýšenia funkčnosti koronavírusov.“ Položil otázku: „Bol zdroj Deep Throat vylúčený z oboch výborov?“

V správe od Andersena z 15. augusta 2021 tento evolučný biológ píše, že musí odpovedať poslancovi v súvislosti s prvou konferenciou o pôvode koronavírusu, a zhromaždil mená vtedajších účastníkov – medzi inými aj Drostenovo.

Čo vedel Christian Drosten?

Začiatkom februára 2022 (10.2) Garry zdieľal súbor PDF s názvom: „Christian Drosten odmieta obvinenia z utajovania“. Eddie Holmes odpovedal: „Fascinujúce. Nepáči sa mi, ako zmiešal našu publikáciu s listom v časopise The Lancet.“ Myslel tým otvorený list v odbornom časopise The Lancet z februára 2020, v ktorom skupina vedcov označila tézu o laboratórnom pôvode za „konšpiračnú teóriu“. Medzi spolupodpisovateľmi tohto stanoviska boli aj Drosten a Daszak.

Andersen navyše interne vyjadril pochybnosti o tom, že Drosten nemal žiadne vedomosti o výskume v WIV: „Drosten vraj nevedel nič o výskume vo WIV? Tomu sa ťažko verí – najmä keď sme o tom samozrejme hovorili počas telekonferencie,“ uviedol Andersen. Drosten síce priznal účasť na videokonferencii, avšak vždy popieral, že by sa podieľal na publikovaní článku v časopise Nature.

Prečítajte si tiež:

• Zistite, kedy je ten správny čas jesť, spať a cvičiť, aby ste predišli prediabetu a cukrovke, alebo ich zvrátili
• Namiesto eutanázie zvolili nádej: Kanaďan odviezol manželku na liečbu do USA