Rozpočet EÚ a nové dane Európskej komisie

Podľa Švihlíkovej súčasný návrh rozpočtu Únie predstavuje oproti predchádzajúcim obdobiam výraznú zmenu. Konštatuje: „Spoločná poľnohospodárska politika je degradovaná. Jej význam klesá nielen objemom prostriedkov, ale aj tým, že boli uzatvorené dohody typu Mercosur a povolený dovoz menej kvalitných potravín, najmä z Ukrajiny, na európsky trh.“ Druhou tendenciou je podľa nej veľký dôraz na zbrojenie a celkovú militarizáciu Európy, čo sa odráža na výdavkovej strane rozpočtu.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Na príjmovej strane vidí Švihlíková „zreteľnú snahu Európskej komisie zaobstarať si nové zdroje. Teda začať vlastne vymýšľať nové dane, čo nebývalo zvykom. Doteraz prevládali príspevky podľa hrubého národného produktu jednotlivých krajín, ktoré mali svoje obmedzenia.“ Komisia sa podľa nej snaží tieto limity prelomiť a ide o ďalšie uzurpovanie si moci zo strany Európskej komisie, pričom zatiaľ nie je jasné, či sa jej návrhy podarí presadiť.

K samotným chystaným daniam Švihlíková uvádza, že Komisia ich prezentuje ako dane pre väčšie firmy, spomína sa napríklad vyššie zdaňovanie odpadov. Napriek deklarovanému zameraniu na firmy je ale presvedčená, že by nakoniec dopadli najviac na občanov. No podstatnejšie je podľa nej to, že Komisia sa snaží preraziť bariéru, podľa ktorej daňovú štruktúru tradične určujú vlády jednotlivých krajín. Ide totiž o politicky citlivú otázku, pri ktorej sa vlády zodpovedajú priamo svojim voličom. Komisia argumentuje novými prioritami – „zelenou tranzíciou a zbrojením“ – na ktoré potrebuje získať zdroje, či už cez emisné povolenky, alebo zdaňovanie veľkých nadnárodných firiem.

Pokiaľ ide o rozdelenie krajín, presnú mapu podpory a odporu Švihlíková nemá k dispozícii. Poukazuje však na podobný rozkol, aký sa ukázal už pri Mercosure, a to najmä pri otázke spoločného zadlženia eurozóny formou spoločného dlhopisu. „Francúzsko je krajinou, ktorá hovorí áno, pôjdeme urobiť spoločný dlh, aby sme obnovili ekonomický rast, naopak Nemecko sa k týmto návrhom stavalo doteraz skôr odmietavo.“ Podľa Švihlíkovej je zrejmé, že Európska komisia si testuje pôdu, kam až môže zájsť.

Finančná kondícia EÚ: Nemecko v deindustrializácii

Na otázku o finančnom zdraví najväčších ekonomík únie Švihlíková odpovedá: „Problémov je celý rad, najdiskutovanejšia je situácia Nemecka, kde dlhodobo – približne od roku 2018 – dochádza k deindustrializácii: klesá aktivita v priemysle, ubúdajú firmy aj pracovné miesta.“ Nemecká ekonomika podľa nej v posledných rokoch nie je vo výraznom prepade, ale stagnuje a chýba jej jasný smer, ktorý sa jej snaží dať kancelár Merz. A tým smerom má byť opäť zbrojenie, čiže ďalšia militarizácia, čo doteraz v súvislosti s Nemeckom vždy viedlo k problémom.

Ostatné krajiny majú podľa Švihlíkovej iné modely: „Francúzsko je viac závislé od domáceho dopytu, podobne Taliansko, a ich väzba na Nemecko nie je taká silná, ako v prípade Česka a Slovenska.“ Spoločným problémom veľkých ekonomík EÚ je obmedzený fiškálny priestor: vysoké zadlženie, rastúce výnosy z dlhopisov a tým drahšia obsluha dlhu. Pričom pred krajinami stoja ďalšie nákladné priority: „Demografia, zbrojenie, zelená tranzícia a investície do prenosových sietí, rádovo v desiatkach miliárd eur. Tá kondícia krajín EÚ nie je príliš dobrá, aj keď sú samozrejme veľké rozdiely,“ hodnotí Švihlíková, pričom ako relatívne pozitívnejší príklad uvádza Španielsko.

Energie: drahý Green Deal

Vyššie ceny energií podľa Švihlíkovej priamo súvisia s Green Dealom. Nejde o omyl, ale o rýchlejší a vyšší nárast cien, než sa pôvodne počítalo. Pôvodným plánom bol „pozvoľný nárast, ktorý mal presmerovať ekonomiku k zeleným technológiám, kde však dnes jednoznačne dominuje Čína, a to technologicky, aj nákladovo na výrobu.“ Nemecko podľa nej urobilo „celý rad fatálnych rozhodnutí” – zmierilo sa so sabotážou Nord Streamu, ešte za Merkelovej ukončilo prevádzku jadrových elektrární a výrazne stavilo na obnoviteľné zdroje.

Pri porovnaní aktuálnych čísel za rok 2025 uvádza Švihlíková, že: „ceny energií v USA tvoria zhruba svetový priemer, Čína je pod ním, ale Nemecko bolo asi 140 percent nad týmto priemerom. Ceny zemného plynu sú v Nemecku v niektorých prípadoch 3,5-násobne vyššie než v USA,“ čo podľa nej výrazne komplikuje konkurencieschopnosť na svetových trhoch a robí atraktívnejšími lokality v Ázii – nielen Čínu, ale aj Indiu či Vietnam.

Obrat smerom k obnoveniu dialógu a obchodu s Ruskom, o ktorom hovoria niektorí predstavitelia nemeckého priemyslu, Švihlíková na politickej úrovni nevidí. Európske politické elity podľa nej „vsadili na konflikt s Ruskom celý svoj politický kapitál a sú v postoji príliš radikálne, aby z neho mohli jednoducho ustúpiť.“ Jediný reálny obrat očakáva až s príchodom nových ľudí, teda s obmenou elít, či už na úrovni kľúčových štátov ako Nemecko a Francúzsko, alebo na úrovni EÚ ako celku.

EÚ a Čína: „čínsky šok 2.0″ a hrozba ekonomickej vojny

Na otázku, čo pri súčasných trendoch Únii hrozí o päť až osem rokov, Švihlíková odpovedá: „chýbajú zárodky niečoho nového a lepšieho. Hrozí strata kapacít, ľudí a zručností, ktorú je následne veľmi drahé a zdĺhavé obnovovať.“ Únia podľa nej navyše vôbec neuvažuje o rozumnom usporiadaní vzťahov s obchodnými partnermi, vrátane Ruska. Naopak, EÚ sa nepodarilo dosiahnuť inovatívny prielom pri obnoviteľných zdrojoch, a namiesto toho vidieť koncentráciu patentov (elektromobily, batérie, solárne panely) v Číne, nie v štátoch EÚ.

V tejto súvislosti upozorňuje, že v ostatných mesiacoch sa objavili dokumenty o tzv. „čínskom šoku 2.0″, v ktorých EÚ zatrpknuto konštatuje, že ju Čína takmer vo všetkom predbehla – je zdatnejšia, má lepšie elektromobily. Z toho podľa Švihlíkovej vyplýva „ďalšia obrovská iracionalita” — de facto návrh fakticky vyhlásiť Číne ekonomickú vojnu. Nejde podľa nej o vojenskú konfrontáciu, ale o návod na ekonomickú vojnu, ktorému časť európskych elít „spásonosne” podľahla v presvedčení, že odstrihnutie sa od sveta je únosná cena za udržanie pozícií — hoci to bude znamenať vysoké ceny a výrobu, ktorá nebude dostatočne inovatívna, pretože stratí kontakt s najvyspelejšími trhmi. „Nám to znie asi šialene, ale minimálne časť európskych elít tento postup preferuje.“

Slovensko, Česko a Maďarsko: spoločný vyčerpaný model

Pri porovnaní troch krajín strednej Európy Švihlíková tvrdí, že problémy Slovenska, Maďarska a Česka sú si veľmi podobné, hoci v Česku sú čiastočne prekryté odloženou spotrebou z vysoko inflačného obdobia. „Všetci sme v pozícii závislej ekonomiky,“ pričom poukazuje na nedostatočný priestor pre inovácie a vlastné značky. Na rozdiel od väčšieho Poľska, ktoré má vlastné rastové možnosti a 40-miliónový trh, tieto tri krajiny podľa nej potrebujú absolútne zmeniť svoj hospodársky model.

Byť lacným dodávateľom pre Nemecko, bez vlastných značiek a kapacít, živiť sa len prácou za mzdu – to je podľa nej riziko spoločné všetkým trom krajinám. Tie modely boli podľa jej slov zastarané už pred pätnástimi rokmi, teraz to už ale „vyvrelo plnou silou”, pričom jedným zo spúšťačov je aj to, že „Nemecko sa vlastnou vinou dostalo do ťažkej situácie, ktorá sa preniesla aj na ekonomiky od neho dlhodobo závislé.“ Práve v tejto spoločnej zraniteľnosti vidí Švihlíková aj priestor pre koordináciu hospodárskej politiky medzi krajinami, ktoré čelia rovnakému štrukturálnemu problému.

Verejný dlh a konsolidácia: “mávanie dlhom” ako nástroj tlaku

Pri otázke verejného dlhu Slovenska Švihlíková varuje pred zjednodušeným porovnávaním s inými, väčšími ekonomikami: ide podľa nej o „klasickú cestu, ako dostať niekoho pod tlak” pomocou „mávania dlhom”. Pripomína, že žiadna krajina EÚ (s výnimkou špecifického Luxemburska) nemá svoje verejné financie plne pod kontrolou, a všetky čelia rastúcemu tlaku na výdavky – demografiu, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, militarizáciu, ako aj zelenú energiu – ktorá podľa nej nemá ekonomický prínos, aký jej mnohí pripisujú.

Slovenský rozpočtový návrh podľa nej smeruje k uzatváraniu daňových medzier, čo je trend, s ktorým sa bude stretávať aj Česko, a videla v tom priestor na spoluprácu a konzultácie medzi podobne začlenenými ekonomikami, v boji proti sivej ekonomike. Celkovo hodnotí, že slovenská vláda sa snaží robiť, čo môže, hoci to v súčasnom tlaku na výdavky nemá vôbec jednoduché.

K téme konsolidácie verejných financií na Slovensku Švihlíková dodáva, že nie je fanúšičkou zvyšovania nepriamych daní, pretože sa rýchlo prenesú na občanov a utlmia spotrebu dôležitú pre obe republiky. Ministerstvá financií podľa nej trendujú k nepriamym daniam, lebo sa vyberajú jednoduchšie, než zdaňovanie bohatších kategórií občanov. Základné problémy Slovenska však podľa nej nesúvisia s tým, že by vláda ekonomiku „extra dusila” – vidí v tom paralelu s Maďarskom: „tie základné modely jednoducho sú za hranou svojej životnosti,“ a táto úloha je podľa nej oveľa ťažšia než samotná fiškálna konsolidácia.

Česko: vláda Babiša a „deep state”

K hodnoteniu prvého polroka vlády Andreja Babiša Švihlíková poznamenáva, že hnutie ANO síce podľa prieskumov stále teší veľkej podpore, ale viaceré sľuby z programového vyhlásenia „zmizli v nenávratne” a časť voličov je znechutená. V Česku jej chýba konsolidovaná ľavicová strana, ktorá by hrala z pozície zamestnancov proti vláde. Najviac ju však zaráža, ako málo je vláda pripravená čeliť tomu, čo nazýva „deep state” — napriek tomu, že v nej sedia ľudia s predošlými ministerskými skúsenosťami. „Je fascinujúce sledovať, ako si tá vláda s tým vôbec nevie rady,“ hovorí, a poukazuje na prezidenta, Ústavný súd a spriaznené médiá (Česká televízia, Seznam Zprávy, Deník N) ako na jeden konglomerát, na ktorý sa vláda ani nesnaží reagovať.

Aktuálne najviac rezonujúcou témou je podľa Švihlíkovej spor o účasť prezidenta na summite NATO. Vníma to ako dôsledok toho, že sa prezident stal výraznou figúrou opozície, za ktorou stojí aj Ústavný súd — ten sa podľa jej názoru „úplne zosmiešnil” vydaním predbežného rozhodnutia, pri ktorom sa iný žiadateľ svojho práva nedomôže ani v priebehu rokov. Cituje pri tom ľudový vtip o zásielkovej spoločnosti: „Do polnoci objednáš, ráno v Baxa Boxe máš” – ako výstižnú charakteristiku fungovania Ústavného súdu ČR. Médiá vlastnené napríklad podnikateľom Lukačovičom považuje za zjavne spriaznené s „hlbokým štátom”, ktorý podľa nej vedie otvorenú vojnu proti súčasnej vláde. Paradoxne aj napriek tomu, že vláda nemá žiadnu radikálnu agendu, len sa prezentuje ako „lepší manažéri” ako ich predchodcovia.

No viac, ako otázka prezidentovej účasti na stretnutí NATO Švihlíkovú zaujíma, čo prípadne sľúbi predstaviteľom zbrojárskych kruhov, s ktorými je úzko spojený – záväzky, ktoré by následne splácali občania. Druhou témou, ktorá momentálne hýbe českou politickou scénou je podľa nej spor o verejnoprávne médiá, najmä Českú televíziu, kde aj relatívne nevýznamná zmena vyvoláva intenzívny odpor časti „deep state”, pretože sa cíti ohrozená. Tento vzorec – kde jedna strana je vykresľovaná ako ohrozenie demokracie a druhá ako jej jediný ochranca – vidí Švihlíková ako opakujúci sa scenár vo viacerých štátoch EÚ (Poľsko, Maďarsko, Nemecko – všetci sú proti AfD), kde globalistická elita využíva všetky dostupné nástroje, vrátane ústavných súdov, na udržanie si pozícií.

Leto ako rizikové okno na presadenie nepopulárnych zmien

Na záver rozhovoru Švihlíková odmieta predstavu pokojnej „uhorkovej sezóny” počas leta. Naopak, obáva sa, že leto bude zneužité na presadenie krokov, ktoré by za normálnej pozornosti verejnosti neprešli. Konkrétne spomína financovanie Českej televízie, ale aj pripravovanú zmenu vlastníckej a riadiacej štruktúry energetickej firmy ČEZ – jedného z najväčších českých aktív – a otázku veterných parkov a ich umiestnenia v krajine, ktorú považuje za podobnú slovenskej situácii. „Ja mám trošku obavy, že to leto môže byť zneužité na to, aby tieto veci tak nejako potichučky poľahúčky jednoducho prešli, bez toho, aby si to občania všimli,“ varuje, s tým, že keď sa verejnosť „spamätá” v polovici septembra, rozhodnutia už budú dávno hotové. Riziko podľa nej nepramení ani tak z medzinárodnej situácie, ako z toho, že väčšina ľudí nebude počas leta venovať dianiu pozornosť, a presne toto obdobie môže byť využité na pretlačenie dlhodobo problematických rozhodnutí.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s Doc. Ing. Ilonou Švihlíkovou, PhD.