Svetové elity v Davose definovali pre nich najväčšie riziko

Čo sa zmenilo? Na túto otázku odpovedá Gleb Kuznecov v novinách Vzgljad.

Mega voľby – uskutočnia sa v 70 krajinách vrátane Ruska, EÚ, Indie, USA a ovplyvnia väčšinu ľudstva;

Generatívna umelá inteligencia – technická schopnosť vytvárať neobmedzené množstvo nekontrolovaného obsahu;

Rastúca divergencia programu politických elít a más, ich vzájomné podráždenie, ktoré prináša nízke hodnotenia pre väčšinu svetových politických vlajkonosičov a – naopak – bezprecedentne vysoké hodnotenia pre alternatívnych a nesystémových politikov a stranícke projekty.

V davoskom jazyku: „rastúca sociálna polarizácia, zvyšujúca sa krehkosť demokracií, rastúce geopolitické napätie a rastúce technické možnosti dezinformačných kampaní v dôsledku rozvoja umelej inteligencie“.

Konštatuje sa, že „autoritárske krajiny“ (Čína, Rusko, Irán, monarchie Perzského zálivu) veľmi úspešne dokazujú, že ich modely sú konkurencieschopné zo sociálno-ekonomického alebo technologického hľadiska. Skutočnosť, že Čína je poskytovateľom inovácií a technológií, Rusko hospodársky rastie rýchlejšie ako EÚ a SAE a Katar bohatnú bez volieb, sa stala pre Západ veľkým politickým problémom.

Čo je dôležité pochopiť v súvislosti s „dezinformáciami“ v dnešnej globálnej reči?

„Dezinformácia“ nie je dezinformácia, je to šírenie správ alebo hodnotení, ktoré sú v rozpore s aktuálnou agendou elít. Krehký konštrukt. Zajtrajšia „dezinformácia“ je dnes ešte „pravdou“. Napríklad legitímne alebo dokonca diskutabilné tvrdenie v špecifickom, odbornom prostredí sa pre masové publikum stáva „dezinformáciou“.

Tak ako v prípade vakcín proti covidu, keď sa vedecky nevyvrátiteľná veta, že vakcíny, podobne ako akékoľvek lieky, majú kontraindikácie a vedľajšie účinky, stala dôvodom na zákazy a niekedy aj trestné konania.

Na „zvládnutie“ hrozby dezinformácií potrebujeme neustálu kontrolu. Na všetkých úrovniach – od strategickej (t. j. kontrola sociálnych sietí a médií, aby „šírenie dezinformácií“ nikomu ani nenapadlo) až po situačnú – sledovať meniacu sa agendu a včas priradiť označenie „dezinformácia“. A to je v prostredí, kde umelá inteligencia môže vytvárať obsah, aký chce, ťažké.

Čo robiť v boji proti tejto hrozbe okrem už zjavne neefektívnych „centier na overovanie obsahu“, do ktorých sa v rámci covidu nalialo veľa peňazí a zdrojov?

Nové zákony o sociálnych sieťach, ktoré ich robia zodpovednými za to, čo píšu používatelia, a zaväzujú ich čo najrýchlejšie odstrániť informácie (v skutočnosti ide o nové poňatie cenzúry), sa prijímajú všade od Brazílie až po EÚ.

Húfne sa prijímajú aj nové zákony o „boji proti nenávisti a diskriminácii“, ktoré kriminalizujú potenciálne akýkoľvek emocionálne podfarbený prejav v politickej, sociálnej a kultúrnej oblasti.

Pestovanie „autocenzúry“ v technologických gigantoch. Práve kvôli odmietaniu tejto autocenzúry vyvoláva Muskov Twitter (teraz X) zúrivú nenávisť a sťažnosti. Na druhej strane vývojári umelej inteligencie nesklamú. Priamo v Davose OpenAI predstavila plán a „zásady“, podľa ktorých budú bojovať proti „dezinformáciám“ vo voľbách – ak odstránime šupky, plán je hardvérovo zakázať „chatbotovi“ vytvárať nekorektný politický obsah. Systém doslova odmietne vytvárať obsah na určité kľúčové slová a pojmy.

Viac projektov na vzdelávanie mladej generácie smerom k tolerancii, klimatickej agende a ďalším agendám relevantným pre svetových lídrov, viac práce s krajinami globálneho Juhu v tomto smere.

Plán bol zatiaľ zverejnený v tejto podobe. Uvidíme, či to pomôže. (Pravdepodobnejšie je, že nie). Ale už samotný fakt, že voľný tok informácií kritických k správaniu elít krajín a medzinárodných elít „podkopáva svetový poriadok“ a je hlavnou hrozbou pre civilizáciu v roku 2024, je dôležitou charakteristikou toho, čo samotné fórum nazýva „polykrízou“.

Prečítajte si tiež:

• Odvážny prejav Javiera Mileiho v Davose
• Prečo sa v Davose diskutuje o novej pandémii