Svetová banka vyzvala rozvojové krajiny na využívanie umelej inteligencie

„Umelá inteligencia hodila rozvojovým ekonomikám záchranné lano a mali by sa ho chytiť. Na to, aby z nej mali úžitok, nepotrebujú veľké modely ani rozsiahle dátové centrá,“ povedal hlavný ekonóm Svetovej banky Indermit Gill. Organizácia odporúča využívať lacnejšie a lokálne prispôsobené riešenia najmä v zdravotníctve, školstve, justícii a poľnohospodárstve.

Svetová banka upozorňuje, že rozvojové ekonomiky čelia najslabšiemu priemernému hospodárskemu rastu za posledné tri desaťročia. Podľa správy by umelá inteligencia mohla ešte pred koncom tohto desaťročia výrazne podporiť ich ekonomický výkon a zároveň sprístupniť základné služby miliardám ľudí. Banka odporúča investovať do výroby a distribúcie elektriny, rozšíriť prístup k výpočtovej kapacite a zlepšiť dostupnosť miestnych dát.

Správa uvádza konkrétne príklady využitia AI vo verejnom sektore, napríklad pri zvyšovaní počtu skríningov cukrovky v Bangladéši alebo pri znižovaní nákladov indických farmárov prostredníctvom presnejších predpovedí počasia. Zároveň zdôrazňuje, že riešenia musia byť prispôsobené miestnym podmienkam. V oblastiach s nízkou gramotnosťou alebo slabým prístupom k smartfónom by mali byť služby dostupné napríklad prostredníctvom hlasových hovorov na bežných mobilných telefónoch.

Svetová banka zároveň upozorňuje na riziká spojené s rozširovaním umelej inteligencie. Podľa správy môže AI prehĺbiť rozdiely medzi krajinami, zvýšiť nerovnosť, posilniť koncentráciu trhovej moci, oslabiť dôveru vo verejné inštitúcie a vytvoriť nové hrozby pre bezpečnosť, práva či spoločenskú súdržnosť. Z dlhodobého hľadiska môže ohroziť aj ekonomickú mobilitu tým, že nahradí mnohé pracovné miesta strednej triedy. Správa vznikla aj s pomocou viacerých systémov umelej inteligencie vrátane nástrojov spoločností OpenAI, DeepSeek, Google a Anthropic.