Konflikt sa podľa svedka, ktorý si neželá byť menovaný, odohral pri detskom bazéniku po roztržke dvoch žien. Dieťa jednej z nich (Rómky) začalo asi nechtiac topiť druhé dieťa. Matka “bieleho” dieťaťa išla to svoje zachrániť a tým sa celý konflikt začal. Rómska matka ju napadla a začala surovo biť a ťahať za vlasy.
“Počas tohto zmätku jeden mladý muž, žiadny ich známy, vbehol do bazéna a snažil sa napadnuté žene pomôcť. V tú chvíľu do bazénika, medzi detí, ktoré nechápali, čo sa deje a plakali, nabehli dve rómske ženy a za nimi ďalších šesť rómskych chlapov. Všetkých týchto minimálne sedem ľudí začalo toho chlapca brutálne biť.” povedal pre Expres svedok, ktorý si chcel najprv do auta dobehnúť pre zbraň a varovným výstrelom všetko ukončiť, ale následne sa rozhodol pomôcť mladíkovi okamžite a do bitky sa zapojil.
“Bežím tam a kričím, nech ho nechajú, a snažím sa ho vytiahnuť spod nich. Zrazu už okolo seba vidím plavčíka a pár ďalších takzvane bielych chlapov. Rómovia prestávajú mladého muža mlátiť a väčšina niekam zmizne. Vidím toho chlapca, ako je zakrvavený a bez zubov, ale žije. Bazénik je plný jeho krvi. ” Povedal svedok.
Keď na miesto dorazila polícia, skupina prítomných začala popisovať, ako sa celý konflikt odohral. Rómska žena, ktorá konflikt vyvolala, bola tiež prítomná a podľa svedka opísala celú situáciu úplne nepravdivo. “Keď som ňu začal revať, že klame, policajt ma dobre že nezadržali. Až keď som mu vysvetlil, že som bol prvý, kto skočil tomu chalanovi pomôcť, pochopil situáciu,” vysvetlil.
Zmlátený Dávid skončil s mnohnásobnými poraneniami a jeho rekonvalescencia bude trvať minimálne mesiac. Rodina je z celej záležitosti úplne otrasená, najviac otec maldíka, ktorý bol na kúpalisku s ním, ale než synovi stačil pribehnúť na pomoc, útok skončil. Zbitý mladík sa chce stretnúť so všetkými, ktorí mu pomohli, aby im osobne poďakoval.
Celá výpoveď svedka:
Svedok na sociálnej sieti uviedol, že bol svedkom incidentu a musel aj zasiahnuť. “Otrasný zážitok ktorý sme zažili ma presvedčil o tom že spolužitie majority s minoritou je už cez všetky snahy, vyhlásenia a ďalšie kecy nemožné. Začiatok bol banálny ako už to tak v dnešnej dobe býva. Takzvané biele deti a rómske deti sa jednoducho v bazénikom hrali. Neviem ako by som ich inak rozlíšil pretože do dneška pre mňa boli len jedny deti a ľudí som rozlišoval len na dobrých a zlých. Potom jedno rómske dieťa verím že nechtiac začalo topiť dieťa takzvané biele. Matka bieleho dieťaťa priskočila a dieťa čo topilo jej dieťa chytila odstrčila a zdvihla svoje dieťa. A tým to malo skončiť. Bohužiaľ, neskončilo. Matka rómskeho dieťaťa priskočila okrem sprostých a samozrejme rasistických nadávok začala naozaj brutálne bit matku topeného dieťaťa rany striedali brutálny ťahanie za vlasy. Počas toho zmätku jeden mladý muž podotýkam úplne obyčajný vôbec žiadna väzba a ako som sa neskôr dozvedel nebol dokonca ani známy tých napadnutých. Vbehol do bazénu a snažil sa napadnutej žene pomôcť.
“V tú chvíľu v bazéne medzi ešte pár deťmi, ktoré nechápali čo sa deje kričali a plakali, prišli dve rómske ženy a ďalších šesť rómskych chlapov. Žene sa v tú chvíľu podarilo z bazéna utiecť a všetkých týchto minimálne 7 ľudí začalo brutálne bit chalana čo sa žene snažil pomôcť a keď píšem brutálne tak mi verte že to bolo naozaj strašné, pretože od tej chvíle som to všetko videl asi z troch metrov, predchádzajúci daj som videl z väčšej diaľky, ale bežal som k miestu pretože tam bola moja žena a jedno z mojich deti. Pripadal som si ako v tranze a najskôr ma napadlo že pobežím pre zbraň a vystrelím a pomôže to, ale zrazu som videl toho chlapca v krvi ako ho bijú a bol tam v tej chvíli iba on a tých 7 “hrdinov” navyše ako na potvoru som zbraň nechal v aute.”
“Akoby z diaľky počujem moju ženu “Peťo bez tam oni ho zabijú.” A ja, ktorý som sa v živote bil asi päťkrát z toho som dvakrát slušne vyfasovali som ako v hmle videl tvár toho chlapca ako je tam sám a zrazu som vedel, že tam musím aj keby ma dobili ako jeho. Bežím tam kričím nechajte ho snažím sa ho vytiahnuť z pod nich, zrazu už okolo seba vidím plavčíka a pár ďalších takzvaných bielych chlapov.”
“Prestávajú ho zrazu mlátiť, väčšina niekam zmizne, neviem ako je to možné, ale zrazu vidím normálne ako keby všetci čo ho mlátil sa postavili predo mňa, nedokážem ich popísať, vidím toho chlapca krvavého potrhaného bez zubov ale žije. Bazénik plný jeho krvi ja ruky a nohy tiež od jeho krvi. Nechápem nič ako v tranze sa idem osprchovať, zrazu už sa objavuje polícia. Skupina bielych pravdivo popisuje situáciu, moja žena čo to videla od úplného začiatku opisuje taktiež. Rómska žena čo konflikt začala je prítomná a popisuje úplne klamlivo celú situáciu. Preberá ma to z letargie, začnem revať, na čo ma policajt takmer zatkne, ale keď mu hovorím, že som bol prvý, kto skočil pomôcť tomu chalanovi pochopia situáciu a upokoja ma a aj seba.”
“Mám pár priateľov medzi Rómami, Vietnamcami a ďalšími. Ak sa vám po zverejnení tohto pravdivého príbehu nepáči že po dnešku už budem robiť rozdiely odoberte si ma z priateľov. Toľko zloby vyhrážok a nadávok čo sa dnes zišlo na moju rodinu, deti a okolie už nie som ochotný tolerovať. Prisahám na všetko a všetkých čo mám rád, že čo som napísal je pravda. Nie som žiadny hrdina je mi zle ešte teraz pri pomyslení, že sme mohli so ženou dopadnúť ako ten mladík. On hrdina je, urobil čo bolo správne, dúfam, že sa niekedy ešte uvidíme, pri odchode záchranky sa na mňa pozrel a poďakoval,” uviedol Petr Štefanec.