Svätý otec: V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi je celé Evanjelium

Vatikán 9. októbra 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP-Alessandra Tarantino)

Pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty v pondelok 8. októbra pápež František vyzval veriacich, laikov i duchovných pastierov, zamýšľať sa nad tým, čo to znamená byť vždy otvorenými na Božie prekvapenia a byť nablízku človeku v núdzi. Byť „skutočnými kresťanmi“ znamená nemať strach „zašpiniť si ruky či odev“ dotykom blížneho. Znamená to byť ochotnými „platiť za iných“

Svätý Otec vychádzal z dnešného úryvku Evanjelia podľa Lukáša (Lk 10,25-37) s podobenstvom o dobrom Samaritánovi. Zamyslel sa nad postavami podobenstva, ktorými sú zbojníci, ich obeť, kňaz, levita, Samaritán a hostinský. V evanjeliovom rozprávaní okrem toho vystupuje aj znalec zákona, ktorý chcel Ježiša „pokúšať“ otázkou: „Kto je môj blížny?“

Neobísť, zastaviť sa, mať súcit, pomôcť

Zbojníci dotyčného človeka „zbili do krvi“ a „nechali ho polomŕtveho“. Kňaz, keď videl zraneného „obišiel ho“, bez toho aby konal svoje poslanie, mysliac len na blížiacu sa „hodinu omše“. Tak isto konal aj levita, „muž kultúry Zákona“. Pápež František odporúčal pristaviť sa pri slovách „obišiel ho“, ktoré, ako povedal, „musia dnes vstúpiť do nášho srdca“.

Ako podotkol, ide  o dvoch „funkcionárov“, ktorí „koherentne“ s tým kým sú, hovoria: „mne neprináleží“ pomáhať tomuto zranenému. Naopak, ten kto dotyčného „neobíde“ je Samaritán, „ktorý bol hriešnikom, vylúčeným z izraelského ľudu“. Svätý Otec zvlášť upozornil, že „väčší hriešnik mal súcit“. Azda to bol obchodník, ktorý cestoval za obchodom“, no on sa napriek tomu zastavil:

„Nepozerá na hodinky, nemyslí na krv. «Pristúpil k nemu – zostúpiac z osla – nalial mu na rany oleja a vína». Zašpinil si ruky, zašpinil si šaty. «Vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca», celý špinavý … od krvi … takto musel prísť. «A staral sa oň». Nepovedal: „Hm, ja ho tu nechám, zavolajte lekárov, nech prídu. Ja idem ďalej, svoje som urobil“. Nie. «Staral sa oň», ako keby chcel povedať: „Teraz si môj, nie preto aby som ťa vlastnil, ale aby som ti slúžil“. Tento nebol funkcionárom, bol človekom so srdcom, človekom s otvoreným srdcom.“

Byť otvoreným na Božie prekvapenia

Pápež František ďalej hovoril o hostinskom, ktorý „ostal užasnutý“ vidiac „cudzinca“, „takpovediac pohana, pretože nebol z ľudu Izraela“, ktorý sa zastavil pomôcť človekovi, zaplatiac „dva denáre“ a sľúbiac uhradiť prípadnú ďalšiu útratu na spiatočnej ceste. Pochybnosť o tom, či naozaj dostane zaplatené, sa vkráda do hostinského, pokračoval Svätý Otec. Je to „pochybnosť o niekom, kto žije svedectvo, kto je otvorený na Božie prekvapenia“, práve tak ako onen Samaritán.

„Tí dvaja neboli funkcionármi. „Ty si kresťan? Ty si kresťanka?“ – Áno , áno, idem v nedeľu na svätú omšu a snažím sa konať ako treba… okrem klebetenia, pretože vždy rád klebetím, ale zvyšok konám správne.“ – Ale si otvorený, otvorená na Božie prekvapenia? Alebo si kresťan-funkcionár, zatvorený? – „Ja praktizujem, idem na svätú omšu, na prijímanie, na spoveď raz za rok, ešte toto a ono… Som v poriadku.“ – Toto sú kresťania-funkcionári, tí ktorí nie sú otvorení na Božie prekvapenia, tí ktorí vedia veľa o Bohu, ale Boha nestretnú. Tí, ktorí nikdy nie sú v úžase pred svedectvom. Naopak, sú neschopní vydávať svedectvo.“

Ježiš a jeho Cirkev

Svätý Otec nabádal všetkých, „laikov i duchovných pastierov“, pýtať sa, či sme kresťanmi otvorenými na to, čo nám Pán „každý deň“ dá, „na Božie prekvapenia, ktorými nás mnohokrát, tak ako onoho Samaritána, privedie do ťažkostí“. Alebo či sme kresťania-funkcionári, ktorí si plnia svoje povinnosti a cítia sa tak byť „v poriadku“ a  zostávajú tak uzavretí v samotných pravidlách. Na záver pápež František pripomenul, že niektorí starovekí teológovia hovorili, že v tejto stati je obsiahnuté „celé Evanjelium“.

„Každý z nás je tým zraneným človekom, a Samaritánom je Ježiš. On nám uzdravil rany. Priblížil sa. Staral sa o nás. Zaplatil za nás. A povedal svojej Cirkvi: „Ale ak je potrebné viac, zaplať ty, kým sa ja vrátim a zaplatím“. Uvedomme si dobre, v tejto stati je celé Evanjelium.“