V rozhovore pre Hlavné správy otvorene hovorí o tom, prečo sa pre návrat do politiky rozhodol, naznačuje  s kým pravdepodobne spojí svoju politickú budúcnosť, ako aj témy, s ktorými o priazeň voličov bude bojovať.

Je možné, aby po budúcich voľbách na Slovensku vznikla pravicová vláda aj bez Igora Matoviča? Ako hodnotí súčasné nastavenie svojej bývalej strany? Aké sú najväčšie problémy Slovenska a aké riešenia by mu mohli pomôcť? Potrebuje Európa Green Deal, migračný pakt a tvrdošijné odmietanie ruskej ropy?

Dozviete sa vo videorozhovore s Ing. Richardom Sulíkom.

Ste u nás už druhýkrát. Keďže Hlavné správy dostávajú rôzne nelichotivé nálepky, aké ste mali po prvom rozhovore reakcie?

No, zavzdušňoval sa kadekdo, že ako som si mohol dovoliť ísť k vám. Takisto aj k Mimi Šramovej, lebo som bol aj u nej, a to bol takisto veľký problém.

Ja na Hlavné správy nemôžem povedať ani pol krivého slova. Nič nebolo prekrútené, žiadne osobné útoky, nič mi tu nebolo podsúvané… Takéto negatívne veci som pritom zažil v tých „dobrých“ médiách.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Takže som sa rozhodol, že prijmem pozvanie všade, kde ma zavolajú. Všade sú diváci, poslucháči, všade sú aj voliči. Asi ste zachytili, že budem znovu kandidovať do Národnej rady, a pôjdem teda všade, kam ma pozvú.

Prečo návrat do politiky?

Z Národnej rady som odišiel asi pred rokom a pol. Po 15-tich rokoch v politike som potreboval oddych. Mohol som sa síce nejak „motať“ v parlamente, ale to som nechcel.

Oddýchol som si, cítim sa plný energie, a myslím si, že viem voličom ponúknuť to, čo iné strany neponúkajú. Slovensko je dnes ekonomicky vo veľmi zlej situácii a to, čo potrebujeme, je zodpovedné hospodárenie štátu, aj reformy. Musíme reformovať viacero dôležitých oblastí.

Posledné úspešné reformy boli pred 20-timi rokmi, daňová reforma, a práve tú som robil ja. Takže si myslím, že mám čo ponúknuť, a že to aj veľa voličov to ocení.

Vtedy ste boli jedným z autorov 19% rovnej dane.

Bol som jej autorom. Samozrejme, vtedy bol ministrom financií Ivan Mikloš a on to politicky presadil. Ale ja som to napísal a pripravil.

Čo sa týka vášho návratu do politiky, na sociálnych sieťach sa objavili aj komentáre v zmysle, že váš naštvalo, čo pán Gröhling spravil so SaS-kou, takisto aj to, ako sa vyjadroval smerom k vašej osobe. A že práve to sú hlavné dôvody.

Ľudia si domyslia kadečo. K bývalým kolegom sa nebudem vyjadrovať. Aj v predchádzajúcich rozhovoroch som už povedal, že nebudem verejne nariekať, kto mi ublížil. A na bývalých kolegov rozhodne nebudem kydať. Rozhodli sa, ako sa rozhodli, beriem na vedomie.

Trošku ma prekvapilo, že niektorí z nich mali potrebu akejsi nadpráce, rýchlo utekať do médií a tam do mňa kopať. Nerozumiem, prečo to robili, ale kašľať na to. Dôvodom toho, že budem opäť kandidovať určite nie je to, že si s niekým potrebujem vyrovnávať účty.

Ako to vlastne bolo vtedy, keď sa pán Gröhling stal predsedom SaS? Bolo to na vaše odporúčanie, alebo ho zvolilo nejaké grémium?

Nie, volil ho kongres. SaS bola asi jediná strana, kde na kongres boli pozvaní všetci členovia. Lebo ostatné strany majú delegátov a tam sa dá kadečo uhrať. Ale nie v SaS. Je to strana, ktorá má 200 až 300 členov, a celé tie roky boli na všetky kongresy pozvaní všetci. Braňa Gröhlinga som na post predsedu strany podporil. Aj som ho volil, takisto som vyzval členov, aby ho volili.

A to, čo sa v SaS-ke voči mne stalo len potvrdzuje, že to nikdy nebola strana jedného človeka. Mali sme jasné demokratické pravidlá, ako predseda som mal svoje kompetencie, oveľa väčšie kompetencie mala republiková rada, a najvyššiu váhu mal kongres. A to, že ja som zrazu nemohol ani na kandidátku, je len potvrdenie toho, že SaS-ka nikdy nebola moja s.r.o.-čka.

Predsa len, SaS bola vašim dieťaťom. Nie je vám ľúto, čo sa s tou stranou stalo? Kedysi to bola strana odborníkov, bol tam silný ekonomický program. Dnes je to trochu o inom…

Pred pár dňami som mal tlačovú besedu kde som povedal, že SaS-ka sa hodnotovo priblížila k PS-ku. A to je všetko, čo poviem aj vám. Ako hovorím, nebudem na mojich bývalých kolegov kydať.

Koncom apríla ste teda ukončili členstvo v SaS a oznámili svoj návrat do politiky. Ale ostávate tajomný v tom, s kým sa spojíte. Poviete viac?

Áno, oznámil som, že budem znovu kandidovať. V tomto momente ešte neviem s kým. Mám viacero možností. A čakajú ma k tomu ešte aj nejaké stretnutia.

Jedna z možností je Boris Kolár a jeho strana Sme rodina. On už dnes na seba viaže 3% voličov, takže preskočiť tú 5% hranicu by nebolo len na mne. A ak by sme sa s Borisom Kolárom dostali do parlamentu, tak máme šancu, že by mohla vzniknúť pravicová vláda bez Igora Matoviča. Lebo on je najväčší problém opozície. Uvidíme, ako voliči rozhodnú.

Sú aj nejaké iné subjekty, ktoré by prichádzali do úvahy?

Tie ponuky sú konkrétne tri, mám tri možnosti. Ale viac zo mňa nedostanete.

Kedy sa rozhodnete a oznámite to ľuďom?

Na jeseň, myslím si že v septembri. Cez leto k tomu ešte budem mať nejaké stretnutia a debaty. A neponáhľam sa. Voľby sú až o nejakých 15-16 mesiacov. Čiže keď to oznamím v septembri, je to ešte stále rok do volieb, a to bohato stačí.

Povedali ste, že SaS sa pomerne výrazne priblížila k PS-ku a neznelo to ako lichôtka. Znamená to, že PS-ko nie je úplne vaša šálka kávy?

Viete čo, nechcem nejak negatívne hodnotiť program, alebo hodnotové nastavenie Progresívneho Slovenska, ale nie je to môj svet.

Nemyslím si, že musíme za každú cenu podporovať Green Deal, až dokým tu nebudeme všetci chodiť na kolobežkách a bicykloch. Takisto mám zásadný problém s ilegálnou migráciou, kdežto PS a asi už aj SaS podporujú ten migračný pakt, ktorý nám de facto vnútila Európska únia.

To treba jasne povedať. Migrácia z arabského sveta ženie celú Európu do záhuby. Stačí ísť do Nemecka, do Francúzska. Asi 9% ich HDP ide na migrantov. Vôbec neplatí to, že budú tou prínosnou pracovnou silou. Neprichádzajú tam jadroví fyzici a doktori medicíny, ale zločinci a gauneri. Stačí sa pozrieť na štatistiky kriminality. Zatiaľ čo Nemci majú 1,8% obyvateľov, ktorí spáchajú nejaký trestný čin, medzi Alžírčanmi v Nemecku je to 45%. Alebo minulý rok v Rakúsku – 540 znásilnení, z toho 480 spáchali cudzinci.

To je pre spoločnosť zdrvujúce. Chvála Pánu Bohu, u nás to tak nie je, ale treba sa jasne ozvať, aby sme tu ani žiadnych takých migrantov nemali.

Nejakí sem začali chodiť práve počas bývalej vlády, pamätáme si rozdávanie akýchsi papierikov, ktoré im umožnili k nám vstúpiť…

A teraz sme sa dozvedeli, že tam boli rôzne ťahy, že Viktor Orbán vraj nejakých nechal – údajne po dohode s Ficom – navláčiť na slovensko-maďarskú hranicu. Neviem presne povedať, ako to bolo, ale bol to len chvíľkový problém. Slovensko nečelilo naozajstnej masovej migrácii.

Ja napríklad nesúhlasím ani s tým, aby k nám teraz prišlo 150-tisíc zamestnancov z Kazachstanu, ako o tom hovoril premiér Fico. Chápem, že veľké firmy chcú lacnú pracovnú silu a tlačia na vládu. Ale keď chcú pracovnú silu, nech si ju zaplatia.

Lebo keď navozíme státisíce ľudí odinakiaľ, čo sa stane? V prvom rade budú betónovať nízke mzdy. A aj Robert Fico sa minulý týždeň vyjadril, že ho chce čím rýchlejšie zvyšovať minimálnu mzdu. Ale ak sem navozíme státisíce ľudí, tak tí budú betónovať tú skutočnú mzdu. Minimálna mzda sa týka 2-3% pracujúcich. Väčšiny sa týka priemerná mzda. A práve tá by bola betónovaná, umelo udržiavaná na nízkej úrovni, kvôli veľkému množstvu ľudí, ktorí za ňu budú pracovať.

Takže, podľa mňa to nie je správne. Ak chcú zamestnávatelia zamestnancov, nech si ich zaplatia. V zahraničí máme 300 tisíc Slovákov. Nech lepšie platia, a oni sa vrátia.

Takže triezvy pohľad na Green Deal, triezvy pohľad na migráciu. Nedávno ste sa vyjadrili aj v zmysle, že by bolo rozumné vrátiť sa k odberu ruských energetických nosičov.

Hovoril som o celosvetovej situácii v oblasti ropy. Žijeme stále v období fosilných palív. Traja najväčší producenti sú Amerika, Rusko a Saudská Arábia. A aká je teraz situácia?

Saudská Arábia je momentálne zablokovaná. Hormuzský prieliv zatvorili najprv Iránci, a potom, keď začali púšťať čínske tankery, zablokovali ho aj USA. Odtiaľ ropa tečie len veľmi obmedzene. Rusko sme si odrezali sami sankciami, a čo vyvážajú loďami, Amerika obmedzuje – konfiškuje lode, alebo vývozu odtiaľ bráni inak.

Európa nemá vlastné zdroje ropy a dostali sme sa do extrémnej závislosti od USA. Pritom Trump nie je žiaden priateľ Európy. Zaviedol clá, oslabuje NATO, chce obsadiť Grónsko… Takto sa priateľ nespráva. Nie je dobré byť na ňom závislí. Preto si myslím, že by bolo dobré – aj keď sa to mnohým nepáči – prehodnotiť ten jeden konkrétny balík sankcií. Ten, ktorým sme zakázali dovoz ropy a plynu z Ruska. Ropa z Ruska dnes už síce nestojí toľko, ako voľakedy, ale ide o diverzifikáciu zdrojov, aby sme neboli závislí výlučne od USA.

Do volieb u nás ostáva ešte približne rok a pol, možno je na takéto otázky priskoro, ale predsa – s akými témami chcete osloviť voličov?

Na to mám ešte chvíľu čas, ale v zásade to budú reformy. Musíme veľa vecí reformovať s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie. Posledné roky sa tu dialo len zavádzanie nových daní, nových povinností, nových odvodov. Slovensko v podnikateľskom prostredí upadá.

Ľudia si možno povedia – no a čo, tak si podnikatelia nekúpia nový Mercedes. Lenže oni nebudú ani zamestnávať. Kopec firiem odišlo, ďalšie odchádzajú. A ruka v ruke s tým je čoraz horšie hospodárenie štátu. Po troch konsolidačných balíčkoch máme deficit vyšší, ako bol ten minuloročný.

Toto všetko je jedovatý koktejl a tu treba začať. Jadro môjho programu bude zlepšovanie podnikateľského prostredia, súbоrom okamžitých opatrení. Zrušiť daň z dividend, transakčnú daň, minimálne odvody živnostníkov.

Zároveň budem hovoriť o tom, ako to financovať. Napríklad – prestaňme vyplácať sociálnu podporu v okresoch, kde je viac voľných pracovných miest, ako nezamestnaných. Kto príde o robotu, má nárok na podporu v nezamestnanosti. To je poistný princíp, v poriadku. Ale potom štát musí povedať – je tu kopec pracovných miest, tak do roboty. To je jeden z krokov.

Ďalej musíme začať prepúšťať úradníkov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má 9 000 zamestnancov, z toho asi 2 000 len sprostredkúva ľuďom prácu. Túto funkciu by som zrušil úplne. Tí ľudia si nájdu uplatnenie inde, v súkromnej sfére. Ušetríte tak ďalšie desiatky miliónov.

Treba robiť jedno za druhým. Napríklad živnostenský úrad – kto chce podnikať, ohlási sa na daňovom úrade, živnostenský úrad podľa mňa netreba. Alebo na ministerstve dopravy je až päť kontrolných úradov, zlúčme ich do jedného.

Takýchto prípadov nájdete veľa. Šetriť treba na strane štátu, nie žmýkať podnikateľský sektor. Keď ho budete žmýkať, firmy nebudú zamestnávať a budú odchádzať. Ľahko sa síce povie – tí hnusní podnikatelia, veď nech platia. Ale je to príliš krátkozraký pohľad.

Spomenuli ste konsolidáciu. Ako ju hodnotíte?

Je to smiešne. Dnes robia prakticky také isté dlhy, len s troma konsolidačnými balíčkami navyše. Čo je to za hospodárenie – trikrát vyžmýkam ľudí a firmy a stále mám veľké deficity?

A ukazuje sa aj efekt toho, že z ľudí a firiem nevytlčiete ľubovoľne vysokú daň. Keď zdvojnásobíte daňovú sadzbu, v žiadnom prípade nedostanete dvojnásobný výnos, lebo firmy aj majetní ľudia začnú odchádzať. A potom nedostanete ani to, čo predtým. Preto sú také veľké daňové výpadky.

Od zeleného stola si naplánovali pekné daňové prognózy. Realita je, že po prvom kvartáli sú príjmy nižšie ako vlani, výdavky sú vyššie o 9%. Takto sa hospodáriť nedá, nestačí zavádzať nové dane.

Povedali ste, že najväčším problémom súčasnej opozície je Igor Matovič. Podľa všetkých prieskumov bude ale práve on tým človekom, ktorý bude mať po voľbách v rukách karty a od neho bude závisieť, či vznikne vláda zo súčasnej opozície.

Mám v pláne si ho nevšímať, on priestor vyplní sám. Myslím si, že keď sa s niekým dostanem do parlamentu, môže vzniknúť pravicová vláda aj bez Igora Matoviča. Aj keď momentálne to nevychádza. Ale pre Slovensko by to bola veľmi dobrá správa.

S kým by ste si vedeli predstaviť povolebnú spoluprácu?

To je taká novinárska hra, hral som ju 15 rokov. Vylúčte Smer, vylúčte toho, vylúčte hentoho. Ja si myslím, že toto nehrá veľkú rolu.

A viete, mňa už ľudia za tých 15 rokov poznajú. Je teda úplne zrejmé, že nepôjdem do vlády s niekým, kto má úplne protichodné hodnoty. Alebo s niekým, kto má na krku množstvo korupčných káuz. Ja za 15 rokov nemám jedinú korupčnú kauzu. Nepôjdem do vlády so stranou prebujnenou korupciou. A keď na to príde, jasne poviem s kým áno, a s kým nie.

Chápem, že to ľudia chcú vedieť. Mojím cieľom je, aby vznikla rozumná, proreformná vláda. Pred poslednými voľbami mali všetci v komunikačnom manuáli – robíme pre ľudí. Mali toho plné ústa – robíme pre ľudí, robíme pre ľudí… Aj na záchod chodili kvôli ľuďom. A potom vyššia DPH, transakčná daň, odvody vyššie, 900 poplatkov zvýšených, sebe zvýšili platy. Tak veľmi robia pre ľudí.

Smer nie, Republika nie, to je jasné. Ale aj tak mi táto hra s kým áno, a s kým nie, príde zvláštna. V Nemecku, kde som žil 10 rokov, toto vôbec nie je téma. Každá strana ide do volieb za seba, a po voľbách sa pozrie, čo vychádza.

Voči AfD sa ale tiež všetci vyhraňovali.

Áno, máte pravdu, a aj teraz ich chcú iba v azbestových rukaviciach. Lenže výsledok je, že AfD je najsilnejšia strana s 28%. Ak v tom budú pokračovať, AfD bude mať absolútnu väčšinu a zostavia vládu sami.

Ešte by som sa spýtal na KDH. Mnohí sú z tej strany rozčarovaní – ani ryba, ani rak, nevedia čo od nich čakať. Ako ich vnímate?

To je otázka na politológa. Ja s KDH hodnoty nezdieľam, hoci sme boli vo vláde v roku 2010. So mnou bude Janka Cigániková, a ona bude hovoriť aj o interrupciách. KDH je proti, ale nebudeme riešiť, čo chcú oni. Kompromisy sa robia po voľbách, nie pred nimi.