Priemysel tvrdí, že NGT sú ekvivalentné bežne šľachteným rastlinám. Vedci, právnici aj aktivisti hovoria, že ide o pseudovedecký politický argument, bez opory v dátach. Environmentalista a občiansky aktivista Peter Sudovský a analytik Samuel Matejíčka v rozhovore pre Hlavné správy vysvetľujú, prečo európsky lobing presadil nariadenie o NGT, ktoré odmieta až 80 percent európskych občanov. Takisto ako bohaté korporácie systematicky potláčajú nezávislý výskum a prečo môže Slovensko nové nariadenie, po jeho schválení Europarlamentom, napadnúť na Európskom súdnom dvore. Právne analýzy totiž hovoria o veľkej šanci na úspech, ale musí sa nájsť štát, ktorý na niečo také naberie odvahu.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s Ing. Petrom Sudovským a Samuelom Matejíčkom, MIR (Hons).

O geneticky modifikovaných potravinách sme sa u nás v štúdiu už rozprávali. Pre tých, ktorí nevedia, o čo ide, skúste zhrnúť, čo GMO vlastne sú a aké nebezpečenstvá s nimi môžu súvisieť?

Peter Sudovský: Geneticky modifikovaný organizmus je organizmus, ktorého DNA alebo gén bol zmenený neprirodzeným spôsobom. Deje sa to vedomým zásahom človeka. V podstate ide o laboratórny proces zmeny DNA a snahou je dosiahnuť nejakú vlastnosť, ktorá by mohla byť zaujímavá pre producentov, a pre poľnohospodárov. Aspoň tak sa to prezentuje.

Prečo sa v Európe GMO tak vehementne bránime?

Peter Sudovský: Tak, bránime… Máme legislatívu, ktorá hovorí, keď chcete dať GMO na trh, musí byť označené, musí mať zhodnotené riziká. Sú tam rôzne podmienky a regulácie. A to preto, že GMO predstavujú mnohé potenciálne nebezpečenstvá, ktoré sú nevyriešené.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Je to v zmysle princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je súčasťou európskeho práva. Ak existuje nejaká vedecká neistota o rizikách, netreba hneď regulovať, ale určite treba aplikovať opatrnosť.

GMO dosť fičia v USA, ale aj v iných častiach sveta. Ako vyzerajú tie obrovské polia, kde sa takéto plodiny pestujú, čo to robí so zemou? Je známe, že tam nežije v podstate žiaden hmyz…

Peter Sudovský: V USA to bolo v podstate úplne deregulované, aj v južnej Amerike. Časom sa to rozrástlo na obrovské monokultúrne lány, veľmi veľké. Je známe, že GMO, ktoré sa tam pestujú, sú tzv. pesticídové. To znamená, že zasejete kukuricu a všetko naokolo striekajte glyfosátom. Všetko ostatné vykape, okrem tej kukurice, ktorá je modifikovaná tak, aby glyfosátu odolala.

Ďalšími rastlinami sú BT plodiny, ktoré v sebe samé produkujú toxín. A tak sa v konečnom dôsledku do životného prostredia dostáva viac chémie a pesticídov, čo spôsobuje mnohé problémy.

Viaceré nezávislé výskumy ukazujú, že je to pre zdravie rizikové. Problém je ale v tom, že tie nezávislé štúdie sú dosť potláčané a je ťažké s nimi pracovať.

A štúdie, s ktorými sa pracuje, si robia firmy, ktoré na tom zarábajú.

Peter Sudovský: Áno, to je ten paradox. Pri schvaľovacom procese, tých GMO na trh, sa používajú štúdie, ktoré financovala tá firma, ktorá to GMO vyprodukovala. Čo je – dá sa povedať – v podstate konflikt záujmov.

Zaujímavý je aj fakt, že firmy predávajú patentované semená. Pestovatelia si ich nemôžu dopestovať sami a musia ich každú sezónu kupovať nanovo.

Peter Sudovský: Je to biznis, je to o ekonomickom profite. Výrobcom nejde o nejaké zázračné rastliny, ktoré by vyriešili hlad vo svete, ako sľubovali. Alebo že bude menej pesticídov, rastliny budú odolné voči suchu, atď.

Je to čisto ekonomický model, zarábať cez tie patenty. A aj cez tú chémiu, ktorú vyrábajú takisto oni. Je to len a len o korporáciách, ktoré koncentrujú svoju moc.

Takže jednak semená, ale aj chémia, a to všetko chránené ochrannými známkami. A poľnohospodári, keď už s tým raz začnú, musia v tom pokračovať bez ohľadu na to, ako to devastuje pôdu. Vraj na takýchto plochách neskôr už nie je možné nič iné vypestovať.

Peter Sudovský: Áno, strieka sa tam ten totálny herbicíd, glyfosát, čo je dosť kontroverzná látka, označená ako potenciálny karcinogén. V USA mali mnoho súdnych sporov, v ktorých sa preukázalo, že súvisí so vznikom rakoviny.

A má to samozrejme dosah nielen na rastlinstvo, ale aj na živočíchov. Zasahuje to všetky organizmy. Neviem, či sa na takej pôde už nedá nič iné vypestovať, ale určite musí byť veľmi zdevastovaná.

Vie sa niečo viac o vplyve GMO potravín na zdravie človeka?

Peter Sudovský: Výskumy sa robia iba na laboratórnych živočíchoch. Na ľuďoch sa nerobili. A nezávislé štúdie pri tých zvieratách preukázali veľké zdravotné problémy.

Štúdie na potkanoch sa podľa štandardu robia dva mesiace, ale pri nezávislých štúdiách išlo o dvojročný pokus. Pri dvojmesačných sa nič neukázalo, ale pri tých dlhodobých sa preukázali chronické účinky a vážne poškodenie zdravia tých zvierat. Takže vedecká neistota o bezpečnosti GMO je minimálne veľmi na mieste.

Za všetkým je teda veľký biznis a tlak. Snažia sa firmy podnikajúce s GMO obísť regulácie a predpisy, ktoré máme v rámci EÚ?

Samuel Matejíčka: Budem hovoriť o nových GMO, pretože tie staré tu nezaznamenali úspech. V súčasnosti je tu legislatíva, ktorá predstavuje istú bariéru, hradbu pre GMO. Ale prišiel nejaký vývoj, vynašli takzvané nové genomické techniky a pomocou nich vyvíjajú nové GMO, ktoré označujú ako NGT.

A tvrdia, že tieto techniky sú tak bezpečné, že žiadnu reguláciu nepotrebujú. Že NGT produkty, z nových genomických techník, sú podobné alebo ekvivalentné k bežným, šľachtením vzniknutým plodinám. A tým pádom že tú súčasnú legislatívu môžeme ako keby zrušiť, a môžeme to všetko deregulovať.

Tým pádom ľudia nech vlastne ani nevedia, že ich konzumujú, lebo sa nebudú nijak označovať a nebudú mať ani hodnotené riziká. Takže toto je aktuálne nariadenie, ktoré je vo finálnej fáze schvaľovania v EÚ.

Všetko sa samozrejme odohráva za zatvorenými dverami. Prejednávajú sa dve nariadenia. Jedno o NGT, teda nových genomických technikách. Druhým je PRM, čiže reforma nariadenia o rastlinnom rozmnožovacom materiáli. Za peknými názvami sa teda skrývajú zásadné zmeny. V akom je to štádiu?

Samuel Matejíčka: Teraz v apríli to prešlo v Rade ministrov Európskej únie. Proti sme hlasovali my, Rakúšania, Maďari Slovinci, Chorváti a Rumuni. Zdržali sa Nemci, Belgičania a Bulhari. Prešlo to tesnou väčšinou. Prepočítava sa to na počet obyvateľov a hlas každej krajiny má inú váhu.

Momentálne sa očakáva posledné prerokovávanie v Europarlamente a finálne hlasovanie v pléne. Zatiaľ teda vlastne prechádza najhorší možný variant toho návrhu, ktorý mohol prejsť.

Ak by to prešlo aj cez Európsky parlament, dá sa s tým ešte niečo robiť?

Samuel Matejíčka: Áno, dá. Tento návrh je v rozpore s viacerými právnymi dokumentmi, je tu aj Kartagenský protokol a mnoho iného. Napríklad aj ten princíp predbežnej opatrnosti, ktorý spomenul kolega. A ten princíp sa týka aj zdravia, aj životného prostredia. Pretože dopad pestovania GMO na životné prostredie nezvratný.

Ak sa začnú GMO krížiť aj s príbuznými druhmi, tak už bude ovplyvnený genóm v samotnej prírode. Má to takisto dlhú históriu negatívnych vplyvov na opeľovače, čiže včelstvo, ktoré – ako dobre vieme – má už aj bez toho v Európe veľké problémy.

Disponujeme právnymi analýzami. Každý štát môže použiť svoje legitímne právo a keď sa to v EP odhlasuje, do dvoch mesiacov môže podať podnet na Európsky súdny dvor, na zrušenie tohto návrhu, pretože je v rozpore s viacerými právnymi dokumentmi.

Ako je vôbec možné, že napriek všetkým známym rizikám a legislatívnym kolíziám tieto veci prechádzajú? Je tlak lobistov a peňazí naozaj taký silný?

Peter Sudovský: My sa tým zaoberáme už roky, ten proces trvá niekoľko rokov. Európska komisia vytvorila to nariadenie a samozrejme, robila k tomu rôzne workshopy. A vieme, že tých sa zúčastňovali väčšinou ľudia, ktorým to vyhovuje.

Tlak lobingu na Európsku komisiu enormný. Ale za toto sa môže Európska komisia vyslovene hanbiť, pretože v tomto prípade neslúži občanom, ale slúži korporátom.

Je jasné, že Európa GMO odmieta, podľa prieskumov to odmieta približne 80% občanov. To je úplne prirodzené, lebo ľudia sú opatrní. Ale Európska komisia takéto niečo aj tak navrhla, čo je absolútna nehoráznosť.

Problém je v tom, že oni to vždy nejak inak zabalia. Aj fašisti boli kedysi v uniformách, dnes sú v oblekoch. Tak je to aj s GMO, zabalili to inak a už to nie je GMO, ale NGT. A NGT sú vlastne nové techniky šlachtenia. Už to spájajú so šlachtením, dávajú tomu taký punc prirodzenosti a pomenovaniu GMO sa vyhýbajú, snažia sa to nejak inak zaobaliť.

Ale Európsky súdny dvor v roku 2018 povedal, že produkty NGT, nových genomických techník, sú takisto GMO. A nepredstavujú nižšie riziko, ako staré GMO.

Možno že nejakí politici to „nevidia“, lebo ten lobing je skutočne silný. A niektorí si možno myslia, že to je niečo užitočné, čo pre poľnohospodárstvo prinesie krásne veci. Ale v skutočnosti je to surové GMO, ktoré sme opísali na začiatku a za ktorým ten lobing stojí.

Samuel Matejíčka: Ja si myslím, že mnoho ľudí, aj v rôznych inštitúciách, o tom veľa nevie. Oni majú kopu svojej agendy a na to, aby sa teraz zaoberali nejakým NGT si nenájdu priestor. Niektorí europoslanci sa tomu venujú, proti je najmä frakcia zelených. A aj čo sa týka celého slovenského politického spektra, tak v tomto sme konzistentní.

Slovensko je teda dlhodobo proti GMO. Mali ste možnosť riešiť to napríklad aj s ministrom pôdohospodárstva?

Peter Sudovský: Prebehli rôzne aktivity. Bola petícia, bola aj hromadná pripomienka k stanovisku Slovenska. Angažovali sme sa tom.

Ministerstvo petícii vyhovelo a v Rade ministrov konzistentne hlasujeme proti tomuto nariadeniu. Dalo by sa dokonca povedať, že Slovensko je jeho najväčší kritikom. A to úplne opodstatnene, pretože veda, právo, aj zdravý rozum je na našej strane. Ale sme malý štát, máme len nejakých 15 europoslancov.

Na Rade ministrov to už prešlo, takže budeme musieť uvažovať nad tým, že to napadneme na spomínanom Európskom súdom dvore, ktorý rozhodne, či to je alebo nie je, z pohľadu legislatívy Európskej únie, v poriadku.

Spomínali ste, že až 80% ľudí v Európe je proti GMO?

Samuel Matejíčka: Áno, sú rôzne prieskumy, staršie, aj novšie. Tri štvrtiny ľudí, plus-minus 10%, obyvateľov EÚ sú proti. Sú aj rôzne prieskumy o povinnosti označovania takýchto potravín. A boli aj prieskumy, či ľudia súhlasia s tým, že by sa mohli rastliny patentovať.

Takže keď sme spomínali Slovensko, teoreticky by sme v boji proti tomu nemuseli byť sami. Proti sú Rakúšania, dosť aktívne v tom vystupovalo aj Maďarsko, ale tam sa mení vláda a asi budú mať teraz iné priority.

Je preukázaná súvislosť medzi GMO a potravinovými intoleranciami, ktoré sú na vzostupe?

Peter Sudovský: Ako som spomínal, pri testoch na zvieratách sa zistili poškodenia orgánov a ďalšie problémy, takže vylúčiť sa to nedá. Ak sa niečo preukáže pri zvieratách, aplikovateľné to bude aj na ľuďoch. Ale musím zopakovať, že nezávislý výskum je veľmi potláčaný. No to, čo hovorím, je z recenzovaných publikácií. To znamená, že to je overené a hodnoverné.

Ale testy na ľuďoch sa v podstate nerobili. Iba z USA sú nejaké náznaky, keď si napríklad lekár robil prieskum na vlastných pacientoch. Ale sú to len lokálne a dobrovoľné záležitosti, nezávislý výskum je naozaj silno potláčaný. A keď sa niečo také zrealizovať podarí a ukáže sa, že je tu nejaký problém a treba sa na to zamerať, tak je článok v podstate vymazaný a človek, ktorý to zrealizoval, príde o prácu. Mnohí sú teda radšej ticho, ako keby si mali narobiť problémy.

Sú tu aj iné veci. Keď bola na Slovensku prvá konferencia o NGT, videl som, že sú tam pozvaní iba ľudia, ktorí to prezentujú pozitívne. Ponúkli sme protiváhu, aby tam prišiel istý profesor z Anglicka, jeden z najväčších odborníkov v tejto oblasti. A už nastala nervozita a túto možnosť organizátori odmietli. Bola to konferencia na SPU Nitra, čo je štátna inštitúcia, a bola maximálne nevyvážená.

Pracuje sa teda iba s takými štúdiami, ktoré sú pozitívne, je to vyslovene selektívny výber. Podľa mňa je to zbabelosť a treba povedať, že ide o nevedecký spôsob postupu.

Samuel Matejíčka: Každá štúdia sa dá zmanipulovať. Ja som videl jednu štúdiu, kde skúmali dlhovekosť chovaných zvierat v USA, za roky, odkedy sa zaviedlo GMO. A zistili, že žiaden rozdiel vo veku dožitia nenastal. Akurát, že výskum prebehol prevažne na kurencoch, ktoré sa žijú všeobecne kratšie, ako napríklad dobytok na produkciu mlieka. Ale dáta oficiálne ukázali, že dĺžka veku sa nezmenila.

Aká je momentálna legislatíva týkajúca sa GMO v rámci EÚ? Musia byť potraviny označované?

Peter Sudovský: Takéto potraviny pre ľudskú spotrebu musia byť označené. A to je zároveň to, čo prekáža tomuto priemyslu, lebo ľudia to odmietajú. Na pultoch obchodov nájdete iba malé množstvá takýchto potravín, lebo ľudia to jednoducho nekupujú. Princíp predbežnej opatrnosti je v každom z nás. Ak neviem, či to je bezpečné, tak to nebudem konzumovať.

Takže áno, legislatíva je tak postavená. Aj čo sa týka krmiva z GMO, tiež musí byť označené.

Ale napríklad produkty zo zvierat kŕmených GMO – ako mlieko, vajcia, mäso z kravy a sliepky kŕmenej GMO – už označené byť nemusí. To už je na dobrovoľnej báze. Ale niektoré štáty to majú zavedené, napríklad v Nemecku, Ohne Gentechnik.

Chceme, aby sa to aplikovalo aj na Slovensku, lebo ľudia o tom nevedia. Odhadom ide možno aj o 100 tisíc ton GMO, kukurice a sóje, ktorá sa používa na kŕmenie našich zvierat.

Samuel Matejíčka: Máme sebestačnosť v produkcii sóje, aj kukurice. Ale polovicu vyvezieme, lebo je kvalitná, napríklad do Rakúska. A potom sa sem dovezie napríklad brazílska GMO sója. Takže polovica sóje, ktorá sa u nás používa ako krmivo pre dobytok, je GMO. Na dokrmovanie je to dobré, obsahuje to veľa bielkovín, takže sa zvyšuje produkcia mlieka.

A produkty z takto chovaných zvierat teda neoznačujeme?

Peter Sudovský: Nie. A pravdepodobne každý z nás už jedol mäso alebo pil mlieko z kravy, ktorá bola kŕmená GMO.

Samuel Matejíčka: Práve tá certifikácia bez GMO by toto mohla ošetriť. Chceli by sme zabezpečiť proces bez GMO.

Čo samotní poľnohospodári, mali by záujem o NGT? Na začiatok im to asi ponúka veľké výhody.

Peter Sudovský: Na mienke poľnohospodárov sa takisto pracuje. Pozvaní boli aj na spomínanú konferenciu v Nitre, aby ich orientovali pozitívnym smerom.

Prieskum názorov medzi poľnohospodármi nemáme. Samozrejme, sme v kontakte aj s poľnohospodárskymi združeniami, ktoré nás podporujú a podpisujú rôzne výzvy. Takže poľnohospodár, ktorý vie o čo ide, je samozrejme proti. Nie proti NGT ako takým, ale je za to, aby to bolo regulované. Súčasná legislatíva hovorí, že to môžete dať na trh, ak je to bezpečné, ak to označíte, a splníte aj ostatné podmienky.

My teda chceme dosiahnuť, aby súčasná legislatíva bola zachovaná. Aj keď nie je ideálna a podľa nás by sa mala ešte sprísniť. Ale namiesto toho sa robí masaker, v podobe toho nového nariadenia. Celý genómový priemysel si legislatívu pre GMO nebude všímať a pôjde cez túto novú, pre NGT, a všetko to posunie na trh.

Treba ešte povedať, že v tom novom nariadení je obmedzenie počtu maximálnych genetických modifikácií. Rastliny, ktoré majú maximálne 20 modifikácií, rôznych druhov, sú ako keby deregulované, alebo sa plánujú deregulovať. Tvrdí sa, že rastliny v tejto kategórii sú ekvivalentom klasických odrôd, a že sú teda bezpečné. Ale toto nebolo vôbec vedecky dokázané, je to len pseudovedecký, politický argument. Hovoria to aj tie právne analýzy.

Jednoducho si vymysleli nejakú kategóriu a povedali, že to je bezpečné, že to je podobné bežne šľachteným rastlinám. Ale mnoho štúdií hovorí, že tam sú riziká, a že tá ekvivalencia k vyšľachteným rastlinám nehrozí, lebo to je úplne iný proces, ako šlachtenie.

Navyše, NGT okrem tých chcených modifikácií, spôsobujú aj neželané mutácie. To znamená, že kdekoľvek v géne môžu spôsobiť zmenu nejakého proteínu alebo bielkoviny a ten sa môže stať toxický, alebo alergénny. Týmto vedľajším účinkom a následkom sa takisto nevenuje žiadna pozornosť. Takže je to je absolútne pseudovedecké a protiprávne.

Potvrdzujú to právne analýzy, aj štátne inštitúcie. Dbáme o to, aby sme mali nepriestrelné argumenty a ministerstvo to, našťastie, reflektuje.

Štúdie glorifikujúce GMO si robia producenti, ktorí na tom zarábajú – to má svoju vývýpovednú hodnotu. Existuje aj nejaká petícia, na európskej alebo slovenskej úrovni?

Peter Sudovský: Celoeurópska bola, podpísalo ju pol milióna ľudí. Prebiehala v čase, keď sa toto nové nariadenie kreovalo. My sme to chceli ešte počas toho procesu zastaviť, spolupracujeme s organizáciami celej Európy. Ale Európska komisia absolútne nič nereflektovala. Boli aj rôzne apely na Europarlament. To nariadenie je katastrofálne, deregulačné.

Samuel Matejíčka: Francúzi sú veľmi naštvaní, lebo Francúzsko hlasovalo za, napriek tomu, že je tam veľa organizácií, aj vedcov, ktorí proti tomu aktívne a dlhodobo vystupovali.

Peter Sudovský: Snaha niečo s tým robiť tu je. Ale na jednej strane sme my – aktivisti. A na druhej strane je lobing. Napríklad spoločnosť Bayer dáva do lobingu miliardy eur ročne, takže je to non sense… Ja ale hovorím, že na ich strane sú síce peniaze, ale na našej strane je pravda, a preto vyhráme.

Samuel Matejíčka: Podľa aktuálnych informácií je predpoklad, že to v Europarlamente prejde, aj keď už som počul aj názory, že asi nemali dosť hlasov europoslancov, pretože hlasovať sa malo teraz v máji, ale presunulo sa to na jún. Takže uvidíme.

Peter Sudovský: A ešte tam môže nastať aj nejaká zmena s pozmeňovacími návrhmi. Ale ak bude toto nariadenie schválené v akejkoľvek forme, bude to napadnuteľné, bude to v rozpore s európskym právom, s vedou a s vôľou občanov. A právne analýzy hovoria, že máme veľkú šancu uspieť.