Európska bytová kríza je skôr imigračnou krízou

Berlín je typickým príkladom tohto trendu, ako poukázal nemecký novinár a autor Jens Winter na X s použitím jasných údajov o obyvateľstve a bývaní.

„Ceny nájmov na trhu sa v Berlíne od roku 2011 viac než zdvojnásobili – pre korporácie je to veľa peňazí. Ale odkiaľ pochádza tento zvýšený dopyt? Kým počet pôvodného obyvateľstva hlavného mesta od roku 2011 klesol o 260 000, počet cudzincov a ľudí s migračným pôvodom sa za rovnaké obdobie zvýšil o 650 000. To znamená: Bez migrácie by bol dnes v Berlíne nižší dopyt po bývaní ako v roku 2011,“ napísal.

V ďalšom príspevku napísal, že nemecká „konzervatívna“ strana je rovnako vinná ako ľavica.

„Lobistická skupina v oblasti nehnuteľností spriaznená s CDU zarába na migrácii v Berlíne veľké peniaze. Nemci majú na výber: vyhynúť v multikultúrnom kapitalizme CDU alebo v multikultúrnom socializme ľavice. Pochopiteľná reakcia: Ak aj tak zanikneme, prečo by sme sa kvôli tomu mali tak trápiť?“ napísal.

Za zdvojnásobením nájomného stojí masová imigrácia

Hoci zdvojnásobenie nájomného je skutočnosťou, existuje základná realita na základe ponuky a dopytu, ktorú by tamojšia ľavica rada poprela. Je skutočne pravda, že k bytovej kríze prispeli aj chamtiví vlastníci nehnuteľností, veľké inštitucionálne subjekty a tlačenie peňazí…. Ale bez ohľadu na to, koľko chamtivých vlastníkov nehnuteľností je do toho zapojených: ak počet obyvateľov mesta klesá, ceny nájomného a nehnuteľností takmer nevyhnutne klesnú.

A masová imigrácia znamená, že počet obyvateľov nikdy neklesá. Akýkoľvek priestor pre nemecké rodiny na opätovné osídlenie, na to, aby mali viac detí a zaplnili medzery po starších generáciách, ktoré zomreli, je okamžite vyplnený stovkami tisíc cudzincov.

Údaje ukazujú, že počet pôvodných Nemcov klesol o 260 000 ľudí. V systéme, ktorý odmieta masovú imigráciu a zahraničných investorov do nehnuteľností, by to mohlo byť prínosom pre pôrodnosť a nákup domov či bytov.

Po prvé: Nemci, ktorí už v Berlíne žili, aj tí, ktorí sa tam chceli presťahovať, by si mohli ľahšie dovoliť nájomné a bývanie vďaka menšej konkurencii na trhu s nehnuteľnosťami.

Po druhé: viac pôvodných Nemcov by malo šancu založiť si rodinu – a tí, ktorí už rodiny mali, by si mohli dovoliť jedno alebo dve ďalšie deti – vďaka zabezpečeniu cenovo dostupného bývania.

Riešenie? Výstavba bytov

Nemecko však masovú imigráciu neodmieta.

Namiesto toho v tom istom období do krajiny pricestovalo 650 000 cudzincov a ceny bývania a nájomného prudko vzrástli. Ľavica sa však odmieta zamyslieť nad jednoduchou matematikou.

Existuje samozrejme aj iné riešenie, je však oveľa zložitejšie než jednoduché pripustenie poklesu počtu obyvateľov v krajine, v ktorej nikdy predtým nežilo toľko ľudí. Namiesto ukončenia masovej imigrácie ľavicové strany spolu s CDU požadujú výstavbu väčšieho počtu bytov.

Existuje však nespočetné množstvo dôvodov, prečo sa potrebné byty nestavajú, vrátane vysokých stavebných a materiálových nákladov, byrokracie, územného plánovania a nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Tie isté strany kladú rovnaké požiadavky už roky, ale výstavba nedokáže držať krok s dopytom v Berlíne ani v iných veľkých mestách po celom Nemecku.

Ľavica síce sľubuje, že sa bude stavať viac, ale realita je taká, že k tomu nedôjde. Nič z toho, čo ponúka ľavica, nepovedie k potrebnej výstavbe.

Než sa Olaf Scholz z krajne ľavicových sociálnych demokratov (SPD) stal kancelárom, sľúbil, že jeho „cieľom“ je vytvoriť 400 000 nových bytov ročne, z čoho by 100 000 jednotiek tvorilo sociálne bývanie, a povedal: „Nie je to žiadna mágia, stačí len chcieť to urobiť.“
Pod Scholzovým vedením sa to nikdy nestalo a nestane sa to ani pod ľavicovou vládou v Berlíne.

Malo by sa vôbec stavať viac bytov?

Keďže západné mestá súťažia v nahrádzaní svojho pôvodného európskeho obyvateľstva, vyvstáva otázka, či sa život v preplnenom multikultúrnom meste skutočne zlepší, keď to znamená väčšiu dopravnú zápchu, dlhšie čakacie doby v nemocniciach, preplnené triedy a dovážanú kriminalitu. A to sme spomenuli len niekoľko problémov.

Príchod nových prisťahovalcov tiež nevyriešil nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí by mohli potenciálne postaviť všetky domy a byty, o ktorých politici a lobisti tvrdia, že ich Európa potrebuje. Hoci sa vždy musí postaviť určitý počet nových domov a bytov, otázkou potom je, či by sa západná civilizácia naozaj mala zapájať do nekonečnej výstavby s cieľom ubytovať milióny cudzincov.

Zdĺhavá výstavba

Okrem všetkých týchto otázok sú budovy, ktoré sa developerom podarilo postaviť, v skutočnosti škaredšie ako kedykoľvek predtým, drahšie ako kedykoľvek predtým a stavajú sa pomalšie ako kedykoľvek predtým.

Údaje v skutočnosti ukazujú, že čas od začiatku až po dokončenie projektu výstavby je najdlhší za posledné desaťročia.

Opäť sa naskytá otázka: Kde sú všetci tí mladí migranti z Afriky a Blízkeho východu, ktorí by svojimi „majstrovskými remeselnými a stavebnými zručnosťami“ poháňali nový stavebný boom?

Realita je taká, že vo veľkej miere neexistujú.

Mnohí kvalifikovaní stavbári, ktorí sú prisťahovalcami, pochádzajú zo susedných európskych krajín, ako je Poľsko, a vidia čoraz menej dôvodov na to, aby pracovali v Nemecku.

Proimigračná ľavica zhoršuje situáciu v oblasti bývania

Príspevok Wintera na X je obzvlášť relevantný vzhľadom na to, že strana Ľavica (Die Linke) nedávno obsadila prvé miesto v berlínskych voľbách, kde získala vyše 25 percent hlasov. Komentátori a analytici pripisujú vzostup tejto strany v nemeckom hlavnom meste rôznym faktorom, ale dvoma hlavnými zložkami sú schopnosť strany získať hlasy nemeckých občanov s migračným pôvodom a mladých voličov.

Druhým faktorom je berlínska kríza v oblasti bývania, ktorá pomohla získať podporu od skupín, ako sú nevoliči (osoby, ktoré by inak voliť nešli), mladí ľudia a cudzinci.

Nájomné v Berlíne skutočne rastie obrovským tempom – len za posledné dva roky o približne 7 % – a najviac to pravdepodobne pocítia nájomníci, ktorí si prenajímajú bývanie po prvýkrát. Prieskumy tiež ukázali, že zďaleka najväčší podiel berlínskych voličov – 37 % – si myslel, že Ľavica (Die Linke) má najväčšiu šancu vytvoriť cenovo dostupné bývanie.“

Ľavica (Die Linke) a rôzne ďalšie ľavicové strany presvedčili mladých ľudí, že existujú jednoduché riešenia bytovej krízy. Problém sa netýka len Berlína, keďže v celom Nemecku dochádza k nedostatku voľných bytov v dôsledku príchodu čoraz väčšieho počtu migrantov.

Nakoniec si ľavica a jej voliči volia cestu, na ktorej čoraz intenzívnejšia výstavba vedie len k preľudneniu a zhoršovaniu životného prostredia.

Podobnosť s Holandskom: Masová imigrácia a vyššie náklady na bývanie znižujú pôrodnosť

Mnohé štúdie ukázali, že imigrácia prispela k prudkému rastu cien nájmov a nehnuteľností v celom západnom svete – nielen v Nemecku. Na druhej strane štúdie tiež preukázali, že prudký rast cien bývania znižuje pôrodnosť, a to aj v krajinách ako Holandsko, podľa Holandského interdisciplinárneho demografického inštitútu (Netherlands Interdisciplinary Demographic Institute, NIDI).

Rovnaká situácia sa opakuje aj v Holandsku, kde je prirodzený prírastok obyvateľstva takmer nulový alebo dokonca záporný. Napriek tomu sa počet obyvateľov zvýšil z približne 16,8 milióna v roku 2013 na 18,1 milióna v roku 2025, pričom takmer celý tento nedávny nárast predstavuje čistá migrácia.

Treba tiež mať na pamäti, že rovnako ako v Nemecku sa väčšina týchto migrantov chce usadiť vo veľkých mestách, ako je Amsterdam.

Oficiálne prognózy potrieb bývania v Holandsku tiež pripisujú veľký podiel budúceho dodatočného dopytu – často 45 percent alebo viac z potrebných dodatočných bytov – rastu obyvateľstva, ktorý je sám o sebe z 95 percent poháňaný migráciou.

Skvelé pre prenajímateľov, zlé pre občanov.

Nemecká pravicová strana Alternatíva pre Nemecko sa pokúsila prepojiť krízu bývania s masovou imigráciou a do určitej miery sa jej to podarilo.

Problémom je, že čím viac sa obyvateľstvo stáva viac zahraničným (teda že migranti prevažujú nad pôvodnými Nemcami), tým menej má tento argument váhu.

Imigrácia môže zvyšovať ceny bývania, ale ak imigrácia v prvom rade priviedla človeka do krajiny a ak by väčšia imigrácia mohla tiež umožniť príchod čoraz väčšieho počtu členov jeho rodiny a krajanov, potom majú títo voliči všetky dôvody na to, aby udržali úroveň imigrácie na vysokej úrovni bez ohľadu na náklady na bývanie.

Mnohí z týchto migrantov aj tak neplatia nájomné. Milióny cudzincov poberajú sociálne dávky z krajiny, čo znamená, že nielenže zaberajú byty rodeným Nemcom, ale sú za to ešte aj platení.

Často majú oveľa vyššiu pôrodnosť ako pôvodní Nemci, a to aj pri obmedzenom priestore, čo im dáva nárok na väčšie byty.

Tento cyklus sa sám posilňuje a je neúprosný. To znamená, že pokiaľ sa neprijmú drastické opatrenia proti masovej imigrácii, ceny nehnuteľností a nájomného sa možno nikdy skutočne neznížia, dodáva portál.

Prečítajte si tiež:

• Európska komisia vyzvala Slovensko na predloženie plánu obnovy budov
• Európska komisia posiela Maďarsko pred Súdny dvor EÚ pre arbitráž súvisiacu s MOL