„Postoj k Rusku je hlavným dôvodom západného, aliančného a európskeho ukotvenia Lotyšov,“ povedal agentúre AFP západný diplomat v Rige. Podľa neho si možno len ťažko predstaviť výraznejší obrat v zahraničnopolitickom smerovaní krajiny.
Prieskumy naznačujú, že najsilnejšou stranou sa stane stredopravicová strana Zjednotená kandidátka vedená premiérom Andrisom Kulbergsom. Jeho vládna koalícia, ktorú tvoria aj centristická Nová jednota, nacionalistická Národná aliancia a Zväz zelených a roľníkov, však pravdepodobne vyjde z volieb oslabená.
Bezpečnosť zostáva hlavnou témou kampane v krajine susediacej s Ruskom. Analytik lotyšského think-tanku LaSER Roberts Kits uviedol, že „obrana a bezpečnosť budú prioritou“.
Významnou témou je aj ekonomika. Lotyšsko má spomedzi troch pobaltských štátov najnižšiu životnú úroveň, hoci od vstupu do Európskej únie v roku 2004 zaznamenalo výrazný pokrok.
K problémom patria aj veľké regionálne rozdiely. Kým v okolí Rigy dosiahol hrubý domáci produkt na obyvateľa v roku 2024 úroveň 101 percent priemeru EÚ, v niektorých ďalších regiónoch nedosahuje ani polovicu.
Podobne ako v iných európskych krajinách, aj v Lotyšsku ekonomické problémy posilnili podporu populistických strán.
Strana Suverénna moc (Suverena vara, SV), ktorá kritizuje pomoc Ukrajine a rast vojenských výdavkov, sa v prieskumoch pohybuje okolo deviatich percent a mohla by sa stať druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. Väčšina politických subjektov so stranou, ktorú kritici považujú za proruskú, odmieta spolupracovať, takže jej účasť vo vláde je nepravdepodobná.
Približne na rovnakej úrovni sa pohybuje aj populistická strana Lotyšsko na prvom mieste (LPV), ktorá získava podporu konzervatívnym programom a sľubmi ekonomického oživenia. Na rozdiel od SV by sa mohla stať dôležitým partnerom pri zostavovaní budúcej vlády.
Rusky hovoriaci voliči, ktorí predstavujú približne 35 percent obyvateľov krajiny, už podľa analytikov nehlasujú ako jednotný blok. Strana Harmónia, ktorá kedysi vyhrávala parlamentné voľby, ale do vlády sa nikdy nedostala, vypadla z parlamentu v roku 2022. Jej návrat je považovaný za málo pravdepodobný.
Novak: Len dnes v noci boli napadnuté štyri naše rafinérie
Ruské rafinérie sú naďalej v hľadáčiku ukrajinských ozbrojených síl a len v noci z 2. na 3. októbra ukrajinské drony…
Súd v Hamburgu zamietol vedľajšie žaloby spoločností Nord Stream
Vrchný krajský súd v Hamburgu zamietol vedľajšie žaloby spoločností Nord Stream. Prevádzkovatelia sa nemôžu zúčastniť ako vedľajší žalobcovia zatiaľ čo…
Kličko: Ruské útoky trhajú Kyjev na kusy, život v mieri sa už nedá predstierať
Ruské útoky na kľúčovú infraštruktúru ukrajinskej metropoly „trhajú Kyjev na kusy“, vyhlásil v piatok kyjevský starosta Vitalij Kličko potom, ako…
Britský diplomat sa prihovoril Rusku a Európe
Európa potrebuje obnoviť svoje vzťahy s Ruskom a posunúť ich na úplne novú úroveň, tvrdí bývalý britský diplomat Ian Proud
Dohoda štátov skupiny G7 odvrátila zákaz vývozu nafty zo Spojených štátov
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v piatok privítala dohodu krajín skupiny G7, ktorá odvrátila hrozbu zákazu vývozu motorovej…



















