„Postoj k Rusku je hlavným dôvodom západného, aliančného a európskeho ukotvenia Lotyšov,“ povedal agentúre AFP západný diplomat v Rige. Podľa neho si možno len ťažko predstaviť výraznejší obrat v zahraničnopolitickom smerovaní krajiny.
Prieskumy naznačujú, že najsilnejšou stranou sa stane stredopravicová strana Zjednotená kandidátka vedená premiérom Andrisom Kulbergsom. Jeho vládna koalícia, ktorú tvoria aj centristická Nová jednota, nacionalistická Národná aliancia a Zväz zelených a roľníkov, však pravdepodobne vyjde z volieb oslabená.
Bezpečnosť zostáva hlavnou témou kampane v krajine susediacej s Ruskom. Analytik lotyšského think-tanku LaSER Roberts Kits uviedol, že „obrana a bezpečnosť budú prioritou“.
Významnou témou je aj ekonomika. Lotyšsko má spomedzi troch pobaltských štátov najnižšiu životnú úroveň, hoci od vstupu do Európskej únie v roku 2004 zaznamenalo výrazný pokrok.
K problémom patria aj veľké regionálne rozdiely. Kým v okolí Rigy dosiahol hrubý domáci produkt na obyvateľa v roku 2024 úroveň 101 percent priemeru EÚ, v niektorých ďalších regiónoch nedosahuje ani polovicu.
Podobne ako v iných európskych krajinách, aj v Lotyšsku ekonomické problémy posilnili podporu populistických strán.
Strana Suverénna moc (Suverena vara, SV), ktorá kritizuje pomoc Ukrajine a rast vojenských výdavkov, sa v prieskumoch pohybuje okolo deviatich percent a mohla by sa stať druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. Väčšina politických subjektov so stranou, ktorú kritici považujú za proruskú, odmieta spolupracovať, takže jej účasť vo vláde je nepravdepodobná.
Približne na rovnakej úrovni sa pohybuje aj populistická strana Lotyšsko na prvom mieste (LPV), ktorá získava podporu konzervatívnym programom a sľubmi ekonomického oživenia. Na rozdiel od SV by sa mohla stať dôležitým partnerom pri zostavovaní budúcej vlády.
Rusky hovoriaci voliči, ktorí predstavujú približne 35 percent obyvateľov krajiny, už podľa analytikov nehlasujú ako jednotný blok. Strana Harmónia, ktorá kedysi vyhrávala parlamentné voľby, ale do vlády sa nikdy nedostala, vypadla z parlamentu v roku 2022. Jej návrat je považovaný za málo pravdepodobný.
Náhlik: „17. november: Slováci sa stali rukojemníkmi vo vlastnom štáte“
Milan Náhlik sa vyjadril k dnešnému štátnemu sviatku 17. novembra. Podľa Náhlika nie je čo oslavovať lebo tento sviatok je…
Útok na Krymský most. Dôsledky pre vojnu a mier na Ukrajine
Dnešný útok na Krymský most bol tretím skutočne účinným od začiatku vojny a najničivejším – zrútil sa jeden z oblúkov…
Modernizácia elektrizačnej sústavy môže bez verejnej podpory zvýšiť tlak na tarify, upozorňuje ZSE
Skupina ZSE v súčasnosti investuje približne 250 až 300 miliónov eur ročne. Obnova a rozširovanie distribučnej sústavy na Slovensku však…
Vláda vyhlásila rok 2027 za Rok Dušana Samuela Jurkoviča
Rok 2027 bude vyhlásený za Rok Dušana Samuela Jurkoviča. Vláda na svojom utorkovom rokovaní schválila jeho vyhlásenie a zároveň aj…
Remišová prichádza s vlastnou atómovkou. Rodičia vraj majú vo voľbách hlasovať aj za deti. Zamierili Matovičovci znovu na osady?
Bývalá ministerka MIRI Veronika Remišová z hnutia Za ľudí, ktoré spolupracuje s hnutím Slovensko Igora Matoviča, v pondelok vyhlásila šokujúci návrh, aby mali…



























