Francúzskom sa šíria násilné protesty stredoškolákov

Minister vnútra Laurent Nuñez uviedol, že 30. septembra došlo k narušeniu chodu 356 škôl, pričom deň predtým to bolo 338 škôl.

Nuñez uviedol, že 29. septembra došlo k siedmim incidentom, pri ktorých ľudia hádzali kyselinu chlorovodíkovú na príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Polícia 30. septembra zadržala 625 osôb, pričom deň predtým to bolo 440 a 28. septembra 164, z ktorých väčšina boli maloletí. V ten istý deň bolo zranených 83 policajtov a žandárov, 29. septembra ich bolo 48 zraneným a 12 príslušníkov bezpečnostných zložiek bolo zranených 28. Septembra.

Minister školstva Édouard Geffray uviedol, že od začiatku demonštrácií bolo zranených 119 žiakov a zamestnancov, z toho 34 zamestnancov školstva, čo označil za bezprecedentný počet vo francúzskom školskom systéme. Útoky označil za neospravedlniteľné.

V severnom Francúzsku bol zbitý učiteľ, riaditeľ utrpel zranenie hlavy zábavnou pyrotechnikou a jednému učiteľovi sa dokonca vyhrážali smrťou. Ďalší učiteľ, ktorý chcel uhasiť požiar, bol napadnutý a zvalený na zem.

Len za jeden deň bolo pri streľbe z mínometov zranených desať zamestnancov školstva a niekoľko žiakov.

V meste Tours v strednom Francúzsku bol hospitalizovaný mladý človek so zraneniami hlavy.

Policajný inšpektorát IGPN začal tri vyšetrovania po tom, čo boli zranení žiaci v mestách Sevran a Saint-Ouen-l’Aumône (obe mestá ležia v parížskom regióne), a v Tours.

V Marseille na juhu Francúzska demonštranti 1. októbra zaútočili na  autobusy v blízkosti stredných škôl a jeden vodič autobusu bol napadnutý, zatiaľ čo cestujúci museli vo veľkom zhone opustiť vozidlo. V tom istom meste bol riaditeľ školy poliaty benzínom. Novinár pracujúci pre televíznu stanicu M6 bol napadnutý, keď informoval o situácii v meste.

Protesty začali v departemente Val-de-Marne, juhovýchodne od Paríža, a rozšírili sa do Lille, Lyonu, Bordeaux, Rennes, Nantes, Marseille a na severné predmestia hlavného mesta.

Medzi požiadavkami, ktoré formuloval študentský zväz Union syndicale lycéenne, patria : viac zastupujúcich učiteľov, viac personálu, menej žiakov v triede, menej náročné rozvrhy, opravy budov, ktoré zväz označuje za schátralé, a pomoc pri vypĺňaní formulárov na platforme Parcoursup, ktorá slúži na podávanie prihlášok na univerzity.

Zväz opísal toto hnutie ako výsledok desaťročia nedostatočného financovania.

Na 1. októbra žiaci a študenti vyhlásili „druhé kolo“ : Študentský zväz (Union étudiante) uviedol, že bolo zablokovaných desať fakúlt, vrátane Lyon 2 a 3, Štrasburgu, Montpellieru, Aix-Marseille, Nanterre a Paríža 1. Do popoludnia bolo postihnutých približne 30 univerzitných kampusov, medzi nimi aj v Paríži, Reims a Poitiers.

Rozpočet na rok 2027, predstavený v ten istý deň, stanovuje úspory v rezorte školstva vo výške 54 miliárd eur, zmrazenie väčšiny nárastov výdavkov a snahu o príspevky od dôchodcov a firiem.

Zapojili sa aj migranti

Veľký počet žiakov z prisťahovaleckého prostredia dodáva blokádam ďalší rozmer. Vo viacerých lokalitách demonštranti skandovali protizraelské heslá.

Strana La France insoumise (LFI) vnímala blokády ako svoju vlastnú kampaň.

V pondelok 28. septembra Jean-Luc Mélenchon (LFI) napísal, že študenti sú „neškodní“, obvinil premiéra Sébastiena Lecornu z nariadenia zásahu so „zreteľným rasistickým podtónom“ a vyzval volených zástupcov a aktivistov LFI, aby sa „postavili medzi“ študentov a políciu „všade, kde to bude možné“.

Mathilde Panotová, ktorá vedie poslanecký klub strany v Národnom zhromaždení, povedala vláde, že nedovolí zruinovať život stovkám tisíc stredoškolákov.

V Saint-Denis stál starosta za LFI Bally Bagayoko, zvolený v marci 2026, spolu so žiakmi pred strednou školou Lycée Paul-Éluard a povedal, že násilie môže byť legitímnou reakciou na policajný zásah. „Ak ťa udriem, budeš reagovať,“ povedal novinárom 29. septembra. Bol natočený, ako sa so študentmi smeje pri ohni, dáva im „high five“ (gesto, keď si dvaja ľudia tlesnú rukami) a tancuje.

Parížsky policajný prefekt Patrice Faure prípad starostu Saint-Denis postúpil prokurátorom v Bobigny pre podozrenie z podnecovania k spáchaniu trestného činu s odôvodnením, že považoval násilnú reakciu za pochopiteľnú alebo legitímnu.

Bruno Retailleau, senátor za stranu Les Républicains vo Vendée a stredopravý prezidentský kandidát, 1. októbra v relácii BFMTV-RMC nastolil „otázku zákazu strany LFI“. Označil ju za vzbúreneckú a povedal, že ide o stranu fascinovanú násilím, ktorá sa „snaží zorganizovať povstanie“.

Edwige Diazová, ktorá sa 29. septembra stala prvou predsedníčkou frakcie Národného združenia (RN) v Senáte, uviedla, že požiadavky stredoškolákov sú „úplne legitímne“, avšak „radikalizovaná krajná ľavica“ zneužíva mladých študentov a robí z „násilia svoju politickú metódu“.

Čo sa deje v konkrétnych mestách a aké sú reakcie politikov?

Charakteristickým prvkom protestov bolo používanie ohňa a podpaľačstva.

V Lille na severe Francúzska demonštranti zapálili kontajnery na odpadky a hádzali fľaše a dlažobné kocky.

V Le Havre v Normandii horeli kontajnery pred Porte Océane, zatiaľ čo hasiči zasahovali a polícia zadržiavala dav; pri škole Claude Monet boli do ohňa hodené kontajnery a skútre.

V Manosque na juhovýchode Francúzska sa žiaci zo škôl Esclangon a Martin Bret postavili proti polícii uprostred viacerých horiacich kontajnerov a hádzania predmetov.

Televízia BFM ukázala požiar pred strednou školou Lycée Berthelot v Pantine a streľbu z mínometov.

V Nantes na západe Francúzska svedkovia a príspevky z 1. októbra uvádzali, že počas blokády začala horieť časť strednej školy Lycée Nelson-Mandela; iné správy hovorili o požiaroch stromov a smetných košov pred školou Michelet a ďalšími školami.

V Haubourdine neďaleko Lille boli poškodené mestské budovy a horeli smetné koše; stredná škola a dve blízke základné školy zostali zatvorené až do pondelka.

Prezident Emmanuel Macron vo svojom prejave v Madride počas štátnej návštevy Španielska uviedol, že žiadny strach neospravedlňuje násilie a že politickí lídri ho nesmú legitimizovať. „Videli sme mnoho úradníkov, ktorí chodili pred gymnáziá, aby podnecovali žiakov. Myslím si, že to je vážne,“ povedal Macron.

Stredné školy, povedal, existujú na to, aby odovzdávali vedomosti, „nie aby boli blokované alebo aby sa v nich pálili smetné koše“.

Lecornu napísal, že ohňostroje, požiare a násilie v blízkosti škôl ohrozovali žiakov, zamestnancov a políciu, a obvinil ľavicovú stranu La France insoumise (LFI), že podnecovala hnutie k rozšíreniu protestov. Povedal, že sťažnosti stredných škôl „treba vypočuť“. Mélenchon obvinil vládu z nariadenia tvrdého zásahu, povedal, že žiaci boli neškodní, a odpovedal, že LFI vyzvala k nenásilným metódam.

Vláda ponúkla konzultačnú platformu a Lecornu zvolal na 1. októbra medzirezortné krízové zasadnutie. Odborový zväz požaduje masívne financovanie a ďalší deň protestov 6. októbra.

Draxler: Aká je atmosféra na Západe? Pozrite sa, čo sa deje vo Francúzsku

„Naše médiá to nejako slabo registrujú, ale: vo Francúzsku práve prebiehajú masové, ale naozaj masové akcie proti vláde zo strany mládeže. Vysokoškolskí aj stredoškolskí študenti protestujú, oficiálne proti zlému stavu budov, preplneným triedam a nízkym platom učiteľov. Nespokojnosť je ale oveľa hlbšia,“ uvádza exminister školstva.

Priblížil, že v dôsledku protestov je momentálne v krajine zavretých 160 stredných škôl a pod čiastočnou policajnou kontrolou 30 vysokoškolských areálov.

Polícia zatiaľ zaregistrovala 900 protestných zhromaždení, na ktorých zatkla, a teraz pozor, už 3000 stredoškolských študentov.

Prečo sa mladí búria? „Ako som povedal, majú nejaké oficiálne požiadavky, ale popri nich im prekáža jednak bezperspektívnosť postavenia mnohých z nich, a jednak obrovské majetkové a mocenské rozdiely, ktoré okolo seba vidia. V krajine je pomerne málo naozaj zaujímavých pracovných pozícií, mladí sa hnevajú, že sú nútení robiť čašníkov a podobne, aj s dobrým vzdelaním,“ vysvetľuje Draxler.

„Na druhej strane vidia kopu bohatých ľudí, Francúzov aj cudzincov, ktorí sa do “sladkej Francie” zbiehajú na dovolenky či tam čiastočne žiť. Pritom bežní ľudia zápasia s čoraz nedostupnejším bývaním ale aj inými rastúcimi životnými nákladmi. Aj tridsiatnici s korporátnymi „džobami“ dnes musia v širšom centre Paríža (na centrum väčšinou rovno zabudnúť) žiť v zdieľaných bytoch,“ uvádza.

„Mimochodom, toto dlhšie platí aj v akademickom sektore, ktorí osobne roky detailnejšie sledujem. Pre drvivú väčšinu ľudí na univerzitných a vo výskumných ústavoch platí, že na nejakú slušnú platovú úroveň sa dostanú tak po päťdesiatke, dovtedy živoria (ak ich nedotujú rodičia). Ale aj tu sa objavujú niektorí, ktorí sú privilegovaní tak, že to vyvoláva škandály. Napríklad pred niekoľkými rokmi vysvitlo, že starší akademici na polosúkromnej vysokej škole Sciences Po zarábali 15-20 tisíc mesačne, pričom sa na zvláštne súkromné kontrakty používali aj peniaze od štátu,“ uviedol Draxler.

Hnev je v krajine naozaj obrovský, pričom mladí majú úplne zjavnú podporu aj z iných vrstiev obyvateľstva – ktoré, koniec-koncov nie tak dávno protestovalo v hnutí Žltých viest, ale situácia sa odvtedy nezlepšila, skôr zhoršila, píše.

Hnev rastie aj voči médiám, ktoré sa rastúcu podráždenosť krajiny podľa exministra snažia prekrývať trblietavým pozlátkom celebrít a klasicky článkami o “ruskej hrozbe”. Dodáva, že francúzske médiá sú „špeciálne silno kontrolované pár plutokratmi“.

„Protesty sú miestami aj pomerne násilné, s okupáciami budov a podobne. Ako je francúzskou tradíciou,“ dodáva.

Francúzi v tom ale nie sú sami

Draxler dodáva, že momentálne prebiehajú výrazné protesty aj v susednom Španielsku, v súvislosti s vysokými nákladmi na bývanie. „Dlhodobo to vrie aj v ďalšej susednej krajine, Británii. Tam premiér tento týždeň oznámil akože radikálny sociálny program, v skutočnosti nie až tak radikálny, ale vláda sa proste snaží nejako tlmiť všeobecnú nespokojnosť – labouristi majú teraz v prieskumoch menšiu podporu ako strana Reform UK večného buriča Nigela Faragea, a zľava jej silno konkurujú Zelení, až donedávna tradične okrajová strana,“ zhrnul.

Uvádza, že francúzska vláda krízu predvídala, dokonca sa jej na poslednú chvíľu snažila zabrániť napríklad prudkým zlacnením obedov vo vysokoškolských mensách (jedálňach), ktoré vstúpilo v platnosť 1. septembra. „Lenže takéto drobnosti už nemajú na celkovú nespokojnosť žiaden vplyv,“ zhodnotil.

„A tak je situácia v krajine výbušná,“ uvádza Draxler a predpokladá, že situácia sa neupokojí minimálne až do budúcoročných volieb. Najprv prezidentských a potom parlamentných, ktoré nový prezident či prezidentka takmer určite hneď vyhlási, odhaduje.

Prečítajte si tiež:

• Francúzski stredoškoláci blokujú školy, dostali sa do stretov s políciou. Chcú lepšie podmienky na učenie a viac peňazí pre učiteľov
• Francúzske odbory ohlásili ďalší deň štrajkov po zlyhaní rokovaní s premiérom Lecornuom