Kyrylo Budanov: Bez USA je to pre Európu „veľmi nebezpečné

Zintenzívňujúce sa ruské letecké útoky na Ukrajinu majú za cieľ vyčerpať a zastrašiť civilné obyvateľstvo, povedal Kyrylo Budanov, šéf Kancelárie prezidenta Ukrajiny, v rozhovore pre denník Euronews.

„Zabíjajú sa civilisti – ženy, deti, starší ľudia, veteráni druhej svetovej vojny,“ povedal Budanov a dodal: „Je to naozaj strašné, najmä keď sú zabíjané deti.“

Budanov opísal ruský prístup ako „klasický terorizmus“ a uviedol, že jeho cieľom nie je len spôsobiť škody, ale aj vystrašiť obyvateľstvo.

Na otázku, či Moskva verí, že neustále útoky môžu Ukrajincov vyčerpať a v konečnom dôsledku zvýšiť tlak na vládu, aby urobila ústupky, bola jeho odpoveď jednoznačná: „Áno, veria tomu.“

Budanov však odmietol tvrdenie, že Rusko sa prispôsobuje rýchlejšie ako Ukrajina, aj keď Moskva nasadzuje rýchlejšie drony s prúdovým pohonom, mení letové trasy a vykonáva komplexné kombinované útoky.

„Neverím, že by sa Rusko v zásade prispôsobovalo rýchlejšie ako my,“ povedal.

Namiesto toho uviedol, že Ukrajina pracuje na vývoji a nasadzovaní technologických riešení s cieľom zmierniť dopad ruských útokov, pričom dodal, že ochrana civilného obyvateľstva je v tomto úsilí „úlohou číslo jeden“.

Preteky vo vývoji nových prostriedkov na zachytávanie dronov

Jedným z týchto riešení je nová generácia ukrajinských prostriedkov na zachytávanie dronov, navrhnutých na boj proti rýchlejším ruským dronom s prúdovým pohonom.

Budanov uviedol, že táto technológia už prekročila fázu bežného testovania a v súčasnosti prechádza experimentálnym nasadením v boji.

„Problémom je rozšírenie tejto technológie,“ povedal.

„Stále je potrebné urobiť technické vylepšenia. Vo väčšine prípadov zachytávajú ruské drony s prúdovým pohonom, ale stále je čo vylepšovať. A potom je tu otázka hromadnej výroby,“ vysvetlil.

Budanov vyjadril presvedčenie, že Ukrajina by mohla dosiahnuť potrebný rozsah ešte pred najťažším obdobím: nadchádzajúcou zimou. Svoje presvedčenie, ako uviedol, zakladá na tom, že osobne videl nielen samotnú technológiu, ale aj jej výrobu.

„Sledujem, ako sa vyvíja technologický cyklus. Stihnú to včas,“ povedal Budanov.

Hlbšia spolupráca v oblasti obrany s Európou

Nové obranné technológie Ukrajiny by sa tiež mohli stať súčasťou hlbších priemyselných partnerstiev s európskymi krajinami.

Niekoľko krajín už podpísalo dohody o spolupráci s Kyjevom v rámci takzvaného rámca „Drone Deal“.

Na otázku, či by najnovšia ukrajinská technológia na zachytávanie dronov s prúdovým pohonom mohla nakoniec tvoriť súčasť týchto dohôd, Budanov odpovedal: „Každý, kto s nami uzavrel takéto dohody, má právo, takpovediac, pokračovať v rokovaniach o konkrétnych produktoch.“

Zdôraznil však, že na prvom mieste budú vlastné potreby Ukrajiny.

„Budeme schopní uspokojiť dopyt iných krajín až vtedy, keď v prvom rade uspokojíme potreby našej vlastnej krajiny v oblasti týchto produktov,“ povedal.

Budanov uviedol, že budúca spolupráca v oblasti obranného priemyslu s európskymi partnermi by mohla nadobúdať rôzne formy, vrátane spoločných podnikov a v niektorých prípadoch aj výrobných zariadení v zahraničí s ukrajinskými inžiniermi a spoločným vlastníctvom.

Takáto výroba by mala zmysel tam, kde by prinášala výhody a kde by Ukrajina zostala prioritným odberateľom, uviedol. Niektoré kľúčové technológie by však podľa neho mali zostať v krajine.

Na otázku, čo by Ukrajina mohla priniesť do európskych obranných partnerstiev, čo by jej partneri nedokázali sami tak rýchlo vyvinúť, Budanov poukázal na dve výhody: „Rýchlosť zavádzania inovácií, rýchlosť rozširovania výroby – inými slovami, hromadná výroba.“

Bez USA je to pre Európu „veľmi nebezpečné“

Pokiaľ ide o oblasť mimo obrannopriemyselnej spolupráce, Budanov uviedol, že je ešte priskoro definovať miesto Ukrajiny v budúcej bezpečnostnej architektúre Európy, pretože samotný rámec sa ešte len formuje.

„Aká vlastne bude budúca bezpečnostná architektúra Európy?…Na túto otázku momentálne neexistuje odpoveď, ale všetci na tom pracujú,“ dodal.

Akonáhle bude definovaná a formálne odsúhlasená, povedal, úloha každej zúčastnenej krajiny bude jasnejšia.

Na otázku, či by takýto systém mohol fungovať bez Spojených štátov, bol Budanov konkrétnejší. „Myslím si, že tí, ktorí budú túto doktrínu vypracúvať, musia zohľadniť úplne odlišné možnosti,“ povedal. „Ale zdá sa mi, že toto je zlá možnosť. Veľmi zlá, pre Európu veľmi nebezpečná,“ vyjadril sa.

Finančné potreby Ukrajiny a jej hospodárska budúcnosť

Budanov sa venoval aj bezprostredným finančným potrebám Ukrajiny a uviedol, že Kyjev už vidí, ako by sa dala pokryť väčšia časť týchto potrieb.  „Vidíme, že väčšia časť sa určite dá pokryť,“ povedal a poukázal na prebiehajúce rokovania medzi Ukrajinou, Medzinárodným menovým fondom a Európskou komisiou.

Uviedol, že finančné potreby Ukrajiny sa budú naďalej meniť v závislosti od vývoja vojny.  „Pozrite sa, čo sa teraz deje s ruskými raketovými útokmi a útokmi dronov,“ povedal a vysvetlil:  „Samozrejme, v niektorých oblastiach je potrebné viac, ale na druhej strane v iných oblastiach je potrebné menej. Všetko sa to vyvažuje.“

Budanov priblížil, ako by mala ekonomika Ukrajiny vyzerať. Z dlhodobého hľadiska uviedol, že uprednostňuje liberálnu, voľnú ekonomiku s obmedzenými zásahmi štátu, spolu s predvídateľnou daňovou politikou a vnútornou stabilitou.

„Ale práve teraz musíme prežiť,“ povedal Budanov a dodal: „To je naša hlavná úloha – prežiť tu a teraz.“

Uviedol, že obranný sektor si bude vyžadovať odlišný prístup, najmä pokiaľ ide o vojensko-technickú spoluprácu a vývoz zbraní.

„V žiadnej civilizovanej krajine na svete sa zbrane nepredávajú len tak naľavo a napravo,“ povedal. „A Ukrajina nebude výnimkou. Mali by jednoducho platiť prísne, transparentné a pre všetkých zrozumiteľné podmienky,“ vyjadril sa.

Zatiaľ, ako uviedol, zostáva ukrajinský vývoz zbraní obmedzený kvôli vlastným vojnovým potrebám krajiny. Na otázku, ako by vyzeral úspech Ukrajiny o niekoľko rokov – z ekonomického hľadiska, pri prilákaní investícií a návrate Ukrajincov domov – Budanov odpovedal stručne: „(Ukrajina by zaujala)Miesto v svetových rebríčkoch, ktoré sme doteraz nedosiahli.“

Prečítajte si tiež:

• EÚ odmietla urýchliť vyplácanie úveru Ukrajine
• Brusel a Kyjev našli spôsob, ako pokryť tohtoročné finančné potreby Ukrajiny
• Nová žiadosť Kyjeva vyvolala v Bruseli rozhorčenie