Súd v Hamburgu zamietol vedľajšie žaloby spoločností Nord Stream

Hanseatický vrchný krajský súd v Hamburgu (Hanseatische Oberlandesgericht in Hamburg, OLG) nepripustil obe prevádzkovateľské spoločnosti zničených plynovodov Nord Stream ako vedľajších žalobcov v trestnom konaní.

Tretia súdna komora pre trestné veci rozhodla, že spoločnosti Nord Stream AG a Nord Stream 2 AG sa nemôžu pripojiť k obžalobe.

Z hľadiska súdu je rozhodujúce, že ekonomické škody na potrubiach nezakladajú osobitnú potrebu procesnej ochrany. Proces v kauze Nord Stream sa tak obmedzuje na otázku skutku a viny obžalovaného. Prvé pojednávanie v tejto veci by sa malo začať 14. októbra v Hamburgu.

Základom rozhodnutia je § 395 ods. 3 Trestného zákona. Podľa neho sa osoba, ktorej bola spôsobená ujma protiprávnym činom, môže pripojiť k verejnej žalobe ako vedľajší žalobca – avšak len vtedy, ak to vyžadujú osobitné dôvody, najmä z dôvodu závažných následkov činu. Senát v prípade oboch spoločností práve takéto osobitné dôvody nezistil.

Spoločnosti argumentovali, že zničenie plynovodu pre ne predstavuje „existenciálnu škodu“. Náklady na obnovu uviedli v oboch prípadoch v hodnote stoviek miliónov eur.

Súd sa s týmto názorom nestotožnil. Výstavba potrubí stála celkovo 7,4, resp. 9,5 miliardy eur. V porovnaní s tým predstavuje oprava len zlomok tejto sumy – príliš málo na to, aby sa podľa bežných kritérií dalo hovoriť o úplnej ekonomickej strate.

Ďalšie ekonomické dôsledky by podľa senátu aj tak nemali svoj pôvod v samotnom výbuchu plynovodu, ale v reakcii politických činiteľov na vojnu na Ukrajine – a preto sa nezohľadnili.

Podľa senátu by sa osobitná potreba ochrany mohla vyvodiť aj z obmedzenia procesnej spôsobilosti v konaní. Spoločnosti však nepreukázali, že poškodenie potrubí obmedzilo ich procesnú spôsobilosť alebo spôsobilosť ich orgánov. V prípade akciových spoločností to podľa posúdenia súdu aj tak nie je pravdepodobné.

Spoločnosti tiež argumentovali, že by sa museli môcť brániť proti možným obvineniam zo strany obžalovaného. Senát konštatoval, že na to v súčasnosti neexistujú žiadne náznaky: ani obžalovaný, ani obhajoba doteraz nedali najavo, že by chceli hlavné pojednávanie na tento účel využiť.

Ak by sa to v priebehu konania zmenilo, spoločnosti by mohli opäť požiadať o pripustenie ako vedľajší žalobcovia.

Dokonca ani ekonomický záujem na presadení nárokov na náhradu škody voči obžalovanému senátu nestačí. Na to slúži občianske procesné právo; výnimka z dôvodu „závažného nedostatku dôkazov“ nie je potrebná.

Súd zároveň zdôraznil hranice trestného konania: nie je jeho úlohou komplexne vyhodnotiť celý priebeh udalostí, vypátrať ďalších možných odporcov nárokov ani objasniť základy pre prípadné nároky Ruskej federácie na odškodnenie voči Ukrajine.

Výbuch Nord Stream v roku 2022

Potrubia boli vybudované na prepravu ruského plynu do Nemecka. Pri útokoch v septembri 2022 boli ťažko poškodené.

V tom čase neboli v prevádzke. Rusko krátko predtým zastavilo dodávky cez Nord Stream 1. Plynovod Nord Stream 2 sa nikdy nespustil.

Nemeckí vyšetrovatelia za útokmi vidia ukrajinský plán. Ukrajina to odmieta.

Kyjev sa „nikdy oficiálne nezúčastnil na žiadnej operácii súvisiacej s výbuchom Nord Streamu“, uviedol v auguste ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Prvý súdny proces v tejto veci je vedený proti bývalému ukrajinskému dôstojníkovi Serhijiovi K. a má sa začať 14. októbra v Hamburgu.

Prečítajte si tiež:

• AfD požaduje medzinárodné vyšetrovanie bombového útoku na plynovod Nord Stream
• Spoločnosť Nord Stream 2 AG podala žalobu na Európsku úniu