Štúdia: V Bruseli narastá napätie medzi moslimami a nemoslimami

Brusel 10. októbra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Podľa autorov štúdie sa za tým ukrýva všeobecná medzinárodná situácia, demografický rast a akumulácia rôznych hospodárskych, sociálnych, etnických a generačných faktorov

Napätie medzi moslimami a nemoslimským obyvateľstvom v Bruseli sa zvyšuje. Tak znie výsledok štúdie troch výskumníkov Z Interdisciplinárneho centra pre štúdium islamu v súčasnom svete (CISMOC) na Kresťanskej univerzite v Leuvene (KUL). Štúdia, o ktorej vo štvrtok a dnes informovali viaceré belgické médiá, konštatuje, že “vzájomné napätie medzi moslimami a nemoslimami v Bruseli je v nebývalom rozsahu”.

“Dochádza v súčasnosti k napätiu medzi moslimami a nemoslimami, ktoré nemôžeme negovať,” uviedla Brigitte Marechalová z centra CISMOC. Podľa autorov štúdie za dôvodmi, ktoré pomáhajú vysvetliť túto nevraživosť, sa skrýva všeobecná medzinárodná situácia, demografický rast a akumulácia rôznych hospodárskych, sociálnych, etnických a generačných faktorov. 

Svetová politika vplýva na medziľudské vzťahy najmä v súvislosti s najnovším vývojom v Iraku a Sýrii, kde sa presadzuje Islamský štát, a izraelsko-palestínskymi vzťahmi. Stovky mladých Belgičanov už podľahlo radikálnej moslimskej propagande a odišli bojovať do týchto krajín. Štátne orgány sú nútené zvyšovať úroveň ostražitosti a sledovať navrátilcov z frontov v Sýrii.

Demografická krivka naznačuje nárast belgickej populácie moslimského vierovyznania. Štúdia poukázala na javy ako napríklad nárast machizmu v radoch mladých moslimov. Spoločenská oblasť je poznačená vzájomnými predsudkami, slabou znalosťou jednotlivých kultúr a určitou únavou z “multikulturalizmu”.

Autori štúdie oslovili 150 respondentov, pričom sa zamerali na štyri hlavné témy: mládež, verejné služby, podniky a zamestnanosť a islamofóbia

V spoločenskej oblasti dochádza k rozporom napríklad na školách, ktoré pod tlakom rodičov moslimských detí postupne prechádzajú na “halal” stravu, čo znamená žiadne bravčové mäso a povolené mäso len zo zvierat porazených v súlade s náboženskými predpismi. To vzbudzuje nevôľu rodičov nemoslimských detí, ktorí si takéto zmeny neželajú.

Na školách, podľa autorov štúdie, dochádza aj k sporom generovaným rozporom medzi vedou a vierou, zamestnanci mnohých podnikov zas vyčítajú zamestnávateľom, že zriaďujú modlitebne pre moslimských veriacich, kým členovia iných náboženských komunít necítia potrebu presadzovať takéto výhody.

Autori štúdie oslovili 150 respondentov, pričom sa zamerali na štyri hlavné témy: mládež, verejné služby, podniky a zamestnanosť a islamofóbia. Výskumníci prieskum obohatili aj skupinovými debatami na uvedené témy, pri ktorých vždy rešpektovali rovnocenné zastúpenie medzi moslimami a nemoslimami, mužmi a ženami.

mž