Stratégie národnej bezpečnosti USA je šokom pre európske elity

V čom presne spočívajú, ako sa to týka spojencov Washingtonu v Európe a súčasného konfliktu s Ruskom? Pozrime sa spoločne na prvé reakcie na tento zásadný dokument, ktorý môže zásadne ovplyvniť vývoj celého sveta.

Ako to vidia mimovládky globalistov

„Dokument zdôrazňuje nezasahovanie a princíp ,Amerika na prvom mieste´ a znamená výraznú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou SNB z roku 2022, v ktorej bola stanovená úloha Spojených štátov pri posilňovaní demokracie a zachovaní mieru v podmienkach existujúceho svetového poriadku“, s poľutovaním konštatuje americká Rada pre medzinárodné vzťahy (CFR), financovaná medzi iným spoločnosťami Blackrock, Exxon Mobile a Chevron. Nová bezpečnostná doktrína sa v podstate zrieka niektorých postulátov tej starej, ktorá tvrdila, že po skončení studenej vojny bude trvalá americká dominancia nad celým svetom najlepšie slúžiť záujmom USA. Podľa novej Stratégie tvorcovia tej starej príliš vsadili na globalizáciu a takzvaný voľný obchod, ktorý zničil strednú triedu a priemyselnú základňu USA, na ktorých bola založená vojenská a ekonomická prevaha Ameriky.

Pre časť Európy dobrá správa, pre časť panika. Nová stratégia Pentagonu

Nová Stratégia aspoň verbálne znamená zásadný ideologický posun v zahraničnej politike USA. Administratíva sa snažila definovať novú doktrínu zahraničnej politiky „America First“, ktorá je hlboko pragmatická a tým možno aj krátkozraká, kriticky tvrdí Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), financované hlavne zbrojárskym priemyslom a západnými vládami. Chýba mu v nej napríklad tradičná agenda Demokratov „šírenia demokracie“, ktorá je podľa centra jasne ukončená. Mnohé krajiny sa však zrejme potešia, keďže na varovaní: „Buďte milý k Amerike, lebo do vašej krajiny prinesieme demokraciu,“ je isto niečo pravdivé. USA si však isto nájdu inú zámienku na zasahovanie do záležitostí iných krajín ako napríklad šírenie drog (Venezuela) či prenasledovanie kresťanov (Nigéria), pokiaľ tieto majú zaujímavé zásoby ropy alebo iného nerastného bohatstva. Rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky sa teda teraz majú prijímať na základe toho, čo Spojené štáty posilní a prinesie im prosperitu.

Základné priority dokumentu

V podstate sa Washington v novej SNB verbálne vzdáva princípu zasahovania do záležitostí celého sveta. „Stratégia musí hodnotiť, triediť a stanovovať priority. Nie každá krajina, región, otázka alebo príčina – bez ohľadu na to, aká dôležitá je – môže byť v centre americkej stratégie. Cieľom zahraničnej politiky by mala byť ochrana kľúčových národných záujmov,“ pokračujú autori dokumentu. Medzi takéto záujmy patrí ochrana pred nelegálnou migráciou, jadrové odstrašovanie, budovanie silnej ekonomiky s priemyselnou základňou. A tiež ochrana Američanov pred vonkajším vpádom, či už vojenským alebo ideologickým.

Latinská Amerika je náš „piesoček“

Hlavným regiónom pre USA je Latinská Amerika, kde stratégia národnej bezpečnosti hlása oživenie Monroeovej doktríny. Jednoducho povedané, dominancia Washingtonu v jednej konkrétnej oblasti, kde miestne orgány musia spolupracovať s Američanmi na ochrane národných a ekonomických záujmov USA, a ostatné krajiny sa do toho nemajú miešať. „Nedovolíme konkurentom mimo našej pologule (t. j. Číne, Rusku a Iránu), aby umiestňovali svoje sily alebo vytvárajú akúkoľvek inú hrozbu pre nás, alebo aby spochybňovali kontrolu nad strategicky dôležitými aktívami na našej pologuli,“ uvádza sa v dokumente.

Obavy z Číny

Druhým najdôležitejším regiónom je Ázia, kde sa za cieľ vyhlasuje zadržiavanie Číny – tej istej Číny, ktorá vraj vyrástla vďaka chybám Spojených štátov, ktoré umožnili Číňanom prevziať financie a zlanáriť priemysel z Ameriky. Doktrína hovorí o potrebe začať obchodnú vojnu s Čínou, ako aj o zapojení všetkých amerických spojencov („ktorých spoločný HDP predstavuje 35 biliónov dolárov, čo spolu s našimi 30 biliónmi predstavuje viac ako polovicu svetovej ekonomiky“) na boj proti „dravým ekonomickým opatreniam“ Pekingu. Čínu zrejme milo prekvapilo výslovné vyhlásenie, že USA uprednostňujú nezasahovanie do záležitostí iných národov, a budú rešpektovať suverenitu iných štátov. Je však otázne, do akej miery tomu možno veriť. Nebude sa jej však páčiť výzva, aby opustila Latinskú Ameriku a robustné zastrašovanie.

Nočná mora európskych elít

Na druhej strane, Európa, ktorá ešte nedávno bola považovaná za kľúčový región pre USA, bola v stratégii opísaná veľmi hanlivo. A to nielen v súvislosti so znížením jej podielu na svetovej ekonomike (z 25 % globálneho HDP v 90. rokoch na súčasných 14 %), ale aj s perspektívou zničenia jej civilizácie ako takej. Ako hlavný dôvod sa uvádzajú kroky Európskej únie, ktorá „ničí politickú slobodu a suverenitu, realizuje neefektívnu migračnú politiku, zavádza cenzúru a podkopáva slobodu prejavu, potláča politickú opozíciu a znižuje pôrodnosť. „A ak tieto trendy budú pokračovať, kontinent sa za 20 rokov zmení na nepoznanie. A nie je vôbec isté, že niektoré európske krajiny si zachovajú dostatočne silné ekonomiky a ozbrojené sily, aby pre nás zostali spoľahlivými spojencami“, uvádza sa v dokumente.

Návrh zákona obranného rozpočtu počíta so 400 miliónmi dolárov ročne na vojenskú pomoc Ukrajine do roku 2027

Táto SNB je teda pre Európu skutočným, bolestivým a šokujúcim prebudením. Je to moment hlbokého rozporu medzi pohľadom Európy na seba samú a Trumpovou víziou pre Európu. Ak Európa mala akékoľvek pochybnosti o tom, že Trumpova administratíva je plne oddaná stratégii tvrdého prístupu, teraz to vie s istotou. Administratíva žiada, aby Európa sama dohliadala na svoju časť sveta a, čo je najdôležitejšie, aby za to aj sama platila. Najviac znepokojujúce časti stratégie pre európske elity a byrokratov z Európskej komisie sú tie, ktoré otvorene vyčítajú Európe stratu jej európskeho charakteru. Väčšina oficiálnych európskych predstaviteľov v reakcii na túto NSS bola rovnako šokovaná ako keď si vypočuli prejav viceprezidenta JD Vancea v Mníchove.

Pre EÚ sú však asi najviac nepríjemné dva body tejto Stratégie. Po prvé, dokument opisuje nielen zbytočnosť, ale aj škodlivosť európskych sankcií voči Rusku pre samotnú Európu. „Nemecký chemický priemysel stavia jedny z najväčších spracovateľských závodov v Číne, pretože potrebuje ruský plyn, ktorý nie je možné získať doma,“ uvádza sa v dokumente. A to všetko je dôsledkom „nereálnej“ politiky, ktorú vedú európski úradníci a národné „menšinové vlády, ktoré porušujú základné princípy demokracie s cieľom potlačiť opozíciu“. Podľa autorov dokumentu „európska väčšina chce mier, ale ich želanie sa nenapĺňa kvôli podkopávaniu demokratických procesov ich vládami“. Dokument v podstate označuje Brusel a lídrov kľúčových európskych krajín za nepriateľov bežných európskych voličov.

Koniec NATO?

Riaditeľ pre vedeckú činnosť nadácie klubu „Valdai“ Fjodor Lukjanov označil prístup novej americkej stratégie národnej bezpečnosti k Európe za „revolučný“. „Výzva kultivovať medzi európskymi krajinami odpor voči súčasnej trajektórii Európy nie je len zasahovaním do vnútorných záležitostí, ale aj podnecovaním revolučných, rebelantských nálad. A to s úplne otvoreným cieľom otvoriť európske trhy pre americké tovary a služby,“ poznamenal expert. Rozšírenie NATO sa podľa americkej stratégie prestáva vnímať ako niečo prirodzené. Zámer zabrániť takejto praxi je „koncom tradície studenej vojny“. Pokiaľ ide o bezpečnostné záruky pre Európanov, Washington sa neponáhľa sľubovať, že sa postaví bok po boku s Európskou úniou vo vojne proti Rusku, o ktorej sa v Bruseli toľko hovorí. Zároveň sa však poukazuje na to, že „o niekoľko desaťročí bude viacero členských krajín NATO obývaných prevažne neeurópanmi a otázkou je, či budú vnímať svoje miesto vo svete a v aliancii s USA tak, ako ho vnímali tí, ktorí podpísali Chartu NATO“.