Odborník vysvetlil, že zákon je síce jasný, no to, ako presne má obec triediť, zbierať a kam to odviezť, to už také jasné nie je. Dvojstranová metodická príručka, ktorú vydalo ministerstvo životného prostredia podľa samospráv nedostatočne definuje, čo textilný odpad zahŕňa, ako by mal prebiehať zber a financovanie, a kde má vyzbieraný textil vlastne skončiť. Tieto nejasnosti podľa Kunáka vedú k rozdielnym výkladom v jednotlivých regiónoch. Starostovia sú tak v praxi často bezradní a stratení. „Problémom sú taktiež náklady za zber a triedenie textilu, ktoré po novom musia znášať samotné samosprávy, ktoré sú vo finančne náročnej situácii. Poplatky za zber a triedenie použiteľného textilu sa pohybujú v rozmedzí 50 až 250 eur za tonu, pričom náklady na zber a spracovanie odpadového textilu zo zberných dvorov môžu vystúpiť až na 460 eur za tonu. A tieto poplatky pôjdu ešte výrazne vyššie,“ upozornil odborník.

Kunák vysvetlil, že Slovensko má ročné spracovateľské kapacity odhadom na 13-tisíc ton. Potenciál textilu na zber by však mohol dosahovať až 60-tisíc ton ročne. „To znamená, že mnohé samosprávy nemajú kam odosielať vyzbieraný materiál. Ten potom končí na skládke odpadu spolu so zmesovým komunálnym odpadom, čo vlastne nedáva zmysel hlavne vtedy, ak je tento zber v samospráve extra spoplatnený,“ upozornil Kunák. Zdôraznil, že vložením trička do kontajnera problém nekončí, ale sa začína. Na Slovensku totiž podľa jeho slov chýbajú triediace zariadenia na slovenský odpadový textil, ktoré by ho vedeli roztriediť a spracovať. „Triedenie, dezinfekcia, recyklácia – to všetko u nás treba ďalej budovať,“ podotkol Kunák a dodal, že textil sa dnes v nejakej forme síce zbiera a triedi, no mnohé samosprávy nevedia, čo s ním. Textil tak vo viacerých obciach končí tam, odkiaľ sa mal, naopak, dostať, a teda na skládke.

Problémom pre obce je podľa Kunáka aj slabá kvalita vyzbieraného textilu. „Podiel použiteľného materiálu býva nízky – niekedy iba desať percent podľa regiónu. Tento malý podiel komplikuje ekonomiku zberu – čím viac nekvalitného textilu, tým vyššie náklady. Veľa kontajnerov je vandalizovaných alebo textil znečisťovaný. Tieto aspekty za posledné roky extrémne zvyšujú finančné náklady na zber textilu a šatstva,“ doplnil odborník. Tento systém podľa neho funguje iba tam, kde sa obec nespolieha len na štát, ale má spoľahlivého partnera. Podotkol, že na Slovensku pôsobí spoločnosť Ekocharita, ktorá sa venuje najmä zberu použiteľného oblečenia a zabezpečuje už aj zber odpadového textilu na zberných dvoroch. Kunák dal do pozornosti, že bratislavská firma Tribtex plánuje postaviť koncové zariadenie na triedenie a spracovanie textilného odpadu a bude spracovávať textil primárne zo slovenských miest a obcí. Využívať sa na to bude sieť špeciálnych kontajnerov a spolupracovať bude s rôznymi zberovými spoločnosťami.

Kunák súčasne vyzdvihol obec Chorvátsky Grob, ktorá sa vie doplnkovo popasovať s povinnosťou zberu šatstva. „Vďaka dobrovoľníčkam prevádzkujú Obchod bez peňazí, kde je obnoseným veciam ponúknutá druhá šanca na život. Ľudia môžu nepotrebné šatstvo bezplatne priniesť, a tiež si odniesť to, čo sa im zase páči a hodí,“ priblížil Kunák. Ako však dodal, podľa starostky Vladimíry Vydrovej nemajú ako obec kapacity na triedenie a posudzovanie vhodnosti či nevhodnosti obnoseného textilu, a problémom je aj dlhodobo naskladnený nepoužitý tovar z Obchodu bez peňazí, s ktorým je potrebné naložiť ako s odpadom, a preto aj tento tovar musí končiť u odborného partnera. Len nepatrná časť textilu končí v tomto obchode, preto je podľa Kunáka potrebné vytvoriť kontajnerovú sieť a zberný dvor, ktorý by obci pomohol plniť svoju zákonnú povinnosť.

Kým tak nezačne platiť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, každá obec si podľa Kunáka musí poradiť sama. Ten odporúča obciam uzavrieť zmluvu so skúseným partnerom a nastaviť si formy zberu a frekvenciu vývozov. Odporúča tiež zapojiť komunitu, pretože burzy, výmeny oblečenia, swapy a lokálne charitatívne zbierky majú podľa neho stále zmysel. V neposlednom rade by mali obce podľa neho tlačiť na štát, aby podporil spracovateľské kapacity. „Bez toho sa obehové hospodárstvo mení na obehový problém,“ zdôraznil odborník. Vysvetlil, že triedený zber textilu nie je len o kontajneri, ale je to otázkou infraštruktúry, financií a logistiky. „Samosprávy potrebujú partnerov, nie ďalšie povinnosti bez podpory a správnej koncovky. A my všetci by sme mali vedieť, kde naozaj končí naše staré tričko. Pretože, až keď to bude dávať zmysel po zbere, bude to mať zmysel aj pre zber,“ uzavrel Kunák.