Správy z Kocúrkova: Čo by inokedy bolo mediálnou bombou prvej veľkosti, v časoch junty plagiátorov takmer ani nestojí za reč

Poznáte to: nestrážené dieťa zje celú tortu. Príležitosť je vzácna, a tak sa dieťa kŕmi, aj keď už nevládze. Už ho bolí bruško, ale ono sa musí napchávať – inak to nejde. Tak nejako sa teraz cíti novinár, ktorý chce (slobodne) písať o politickom dianí na Slovensku. V normálnych časoch je pre neho pokladom každá senzácia a keď žiadna nie je, tak je nešťastný, že nemá s čím pracovať. Zato teraz, v časoch korony a plagiátorskej junty, je tých neuveriteľných megakáuz a škandálov toľko, že sa mu žiada zakričať: dosť, už stačí!

Vláda za pol dňa schválila nákup radarov z Izreala. V núdzovom stave, bez verejného obstarávania. Aké ľahké. Veď je núdzový stav, tak čo. Veď čo iné táto krajina potrebuje urgentnejšie kúpiť v núdzovom koronakrízovom stave, bez výberového konania, než izraelské radary, so servisom spolu za štvrť miliardy?

Kedysi ktosi kúpil do nemocnice jedno cétečko za pár stotisíc eur a korporátnym médiám sa to zdalo predražené, preto nad tým dlhé mesiace talmudizovali, špiritizovali a morfondírovali. A teraz? Tešia sa spolu s ministrom Naďom, aká super kúpa to bola. No nekúp to za ty prachy. A nejaké transparentné výberové konanie? Pche!

Poslanci medzitým posunuli do druhého čítania vládny návrh legislatívnych zmien v súvislosti s koronakrízou. Samozrejme v skrátenom konaní, samozrejme bez normálnej verejnej diskusie. Jasné, veď tu ide o ľudské životy. Aby bolo možné ľudí šikanovať, očkovať a hlavne neobmedzene špachtľovať už aj legálne. A medzitým analytik globálnych trendov a rizík, v minulosti pôsobiaci aj v Svetovej banke, Juraj Mesík vo svojej analýze pekne zdôvodňuje, že mnohé obete koronavírusovej pandémie na Slovensku boli práve dôsledkom Matovičovej „špajdlovačky“, ako nazval plošné testovanie „spolku plagiátorov“. Signál na diskusiu, zamyslenie, prehodnotenie? Ale kdeže!

Premiér Matovič, ktorý sľúbil, že sa podvodne získaného titulu vzdá, ale potom ukázal občanom drevenú figu, dourážal a vysmial odborníkov, ktorí spochybňujú jeho mániu v plošnom testovaní a tvrdia, že to nie je dobrý nápad. On, hlavný koronológ rozhodol, že plošné testovanie Slovensko zachráni – a jemu, najväčšiemu z virológov predsa nebudú nejakí akademickí niktoši vysvetľovať, ako sa má bojovať s vírusom. Pozastavil sa nad tým niekto?

Najvyšší súd rozhodol, že človek, ktorý kávičkoval a raňajkoval s premiérom a jeho ministrom ide na 19 rokov do basy, a takisto aj bývalý podpredseda vlády, ktorý býval aj ministrom hospodárstva. Myslíte si, že to nejako motivovalo korporátnych propagandistov k nejakému zamysleniu vo vzťahu k tejto pravicovej junte? Alebo že to nejako zatriaslo sebaistotou premiéra a jeho ministra hospodárstva? Ani najmenej! Tí sa namiesto sebareflexie venujú svojej obľúbenej kratochvíli: čím nechutnejšiemu prepieraniu svojej silne znečistenej spodnej bielizne na verejnosti.

Premiér so zlomyseľnosťou a úchylným podrazáctvom sebe vlastným zverejnil nahrávku zo zasadnutia vlády, čo samo osebe je precedens. Prečo to urobil? Jedine preto, aby svojho ministra opäť raz ponížil, zosmiešnil. Koľká úbohosť! Palcové titulky? Ani náhodou.

Okomentovala to dokonca aj samotná koaličná bábkoherečka: „Nemyslím si, že je správne zverejňovať tieto nahrávky. Potom ozaj vyzeráte ako v talianskom manželstve, keď si musíme takýmto spôsobom dokazovať, kto mal pravdu.“ Inými slovami, úroveň vzťahov v koalícii je na úrovni materskej školy – a žiaľ, pokiaľ ide o odbornosť a zodpovednosť, bude to zrejme podobné.

Veľká časť populácie je v dôsledku protikoronových opatrení ekonomicky ohrozená, desaťtisíce podnikateľov smerujú do krachu, státisíce zamestnancov smerujú na dlažbu. A čo chystá v tejto situácii táto vláda? Správne, pripravuje prepúšťanie. Sedemsto ľudí zo štátnej pošty, tisícku zo železníc. Neuveriteľné? Škandál? Ale kdeže: iba nevyhnutné opatrenia, vysvetlia vám namiesto toho korporátni propagandisti.

Sudkyňa Pamela Záleská, ktorá rozhodovala v kauze vraždy Jána Kuciaka, ktorá dala zatvoriť Haščáka, ktorá rozhodovala v kauze televíznych zmeniek a ktorá poslala generála Lučanského do väzenia, z ktorého sa už nevrátil, má nadštandardný vzťah s novinárkou Monikou Tódovou, ktorá je známa tým, že nevedno odkiaľ má vždy tie najlepšie tajné informácie z justície. Tieto dve dámy si podozrivo hrkútajú, boli spolu na PCR teste a ktovie čo všetko ešte ich vzťah zahŕňa. Vzhľadom na veci, ktoré sa stali, na informácie, ktoré unikli zo spisov, na adoratívny rozhovor, ktorý o sudkyni Tódová napísala, by tento vzťah mal byť prvotriednym škandálom. Teda bol by, keby si korporátne médiá ráčili všimnúť, že tu sa dá vidieť celý rad podozrení z porušenia zákona a konfliktov záujmov. Ale korporátne médiá si to čiste náhodou nevšímajú. A zaujíma to tu vlastne ešte niekoho?

Ivan Lehotský