Spišské Podhradie: Pomocný biskup Ján Kuboš požehnal stádo na Pažici

„Všetko je božím darom a my v tomto jubilejnom roku chceme poďakovať v prvom rade za dar viery, ktorá sa odovzdávala z pokolenia na pokolenie. Chceme tiež vyjadriť vďaku aj ľuďom, ktorí v jednotlivých oblastiach života a celé stáročia to bolo aj ovčiarstvo, si nejakým spôsobom uvedomovali tieto dary a aj svoje deti viedli k tomu, aby sme nezabudli byť vďační za to, čo nám Pán Boh dáva v celej prírode,“ skonštatoval Kuboš.

O stádo na Pažici sa pomáha starať aj miestny skaut Roman Blaško, a to ako dobrovoľník. „Toto historické územie kedysi tvorilo základ majetku kapituly, kde pásla svoje stáda už od 12. storočia. Ovečky plemena slovenská valaška sa sem vrátili po niekoľkých desiatkach rokov, keď bola táto pôda za minulého režimu značne zdevastovaná a teraz pomáhajú s jej obnovou. Je to chránená lokalita, ktorú spásajú ovečky, kravičky a kozičky a výsledky je už vidieť. Priestor je úžasne skultivovaný a zároveň aj populácia sysľa pasienkového sa vďaka tomuto ekologickému spásaniu začína viditeľne zväčšovať. Z nejakých 60 kusov sme pri poslednom sčítaní zaevidovali 120 jedincov tohto chráneného živočícha,“ vysvetlil Blaško.

Projekt ekologického spásania na Pažici a chránenej dielne odštartovalo v roku 2023 mesto Spišské Podhradie s 24 ovcami. V súčasnosti má stádo 78 oviec a 12 kôz a ich hlavnou úlohou je spásanie lokality od Spišskej Kapituly po Sivú bradu o veľkosti zhruba 17 hektárov. „Sme veľmi radi, že sa ten projekt rozbehol, tento rok sme mali 41 pôrodov. Našli sme partnera zo súkromného sektoru, penzión v Spišskej Kapitule, ktorý na seba zobral tú ťarchu a stará sa o celé stádo oviec, kôz aj hovädzieho dobytka,“ dodal primátor mesta Michal Kapusta. Projekt realizuje samospráva v spolupráci s ochranármi, združením BROZ, Spišským biskupstvom, skautskou organizáciou a podnikateľským sektorom.

OZ Juhaska reguľa sa dlhoročne snaží realizovať výskum tradičného ovčiarstva a pastierstva, jeho popularizáciu a dokumentáciu a spolupracujú s viacerými chovateľmi oviec. „Sme veľmi radi, že ‚poslední mohykáni‘ sa držia toho tradičného ovčiarstva a udržujú ho ako živé kultúrne dedičstvo. Majú množstvo problémov, najmä so zháňaním ľudí a hygienickými normami. Aj keď nám moderná doba prináša rôzne výdobytky, často sťažuje situáciu. Veríme však, že tradičné ovčiarstvo a pastierstvo nezanikne práve aj vďaka týmto ľuďom,“ uzavrel Kováč.