Do španielskeho parlamentu zvolili aj päť uväznených katalánskych separatistov

Madrid/Barcelona 29. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:Pexels)

Do nového španielskeho parlamentu bolo v nedeľňajších predčasných voľbách zvolených aj päť zatknutých vodcov katalánskeho hnutia za nezávislosť. Informovala o tom agentúra AFP

Bývalý podpredseda regionálnej katalánskej vlády Oriol Junqueras získal v poslanecký mandát ako kandidát Republikánskej ľavice Katalánska (ERC). Do dolnej komory parlamentu boli zvolení aj Jordi Sánchez, Jordi Turull a Josep Rull, ktorí kandidovali za stranu Spoločne pre Katalánsko expremiéra Carlesa Puigdemonta.

Ďalší obvinený bývalý minister zosadenej katalánskej vlády Raül Romeva sa dostal za tú istú stranu do hornej komory — Senátu.

Junqueras je hlavnou postavou procesu s 12 katalánskymi separatistami, ktorý prebieha v Madride. Sú obvinení z toho, že v októbri 2017 zorganizovali referendum o nezávislosti, ktoré španielsky ústavný súd označil za nelegálne. Vtedajší regionálny premiér Puigdemont, ktorý neskôr utiekol pred trestným stíhaním  do zahraničia, po skončení referenda vyhlásil nezávislosť Katalánska od Španielska.

V prípade osúdenia za “rebéliu” a spreneveru verejných prostriedkov hrozí Junquerasovi 25 rokov väzenia. Ten považuje proces za politicky motivovaný.

Katalánski separatisti získali v parlamentných voľbách celkovo 22 z 350 kresiel. Zvíťazili socialisti premiéra Pedra Sáncheza, ktorí obsadia 123 kresiel, budú si však musieť hľadať koaličných partnerov.

1:59 Voľby vyhrali socialisti, pravica prepadla

Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza v nedeľu zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách, ani v prípade spojenia s krajne ľavicovou alianciou Zjednotení môžeme (Unidos Podemos, UP) však nebude mať potrebnú väčšinu na to, aby mohla samostatne vládnuť. Do parlamentu sa prvýkrát od konca diktatúry generála Francisca Franca v roku 1975 dostala krajná pravica v podobe strany Vox. Vyplýva to zo sčítania takmer všetkých hlasov (99,97 percenta), uviedol denník El País.

Vládnuci socialisti voľby vyhrali so ziskom 28,7 percenta hlasov a v dolnej komore parlamentu obsadia 123 z 350 kresiel. Absolútnu väčšinu 176 hlasov však nebudú mať ani v prípadnej koalícii s krajne ľavicovou alianciou Zjednotení môžeme, ktorá skončila na štvrtom mieste s vyše 14 percentami a 42 kreslami.

Väčšinu na zostavenie vlády ale nebude mať ani blok pravicových strán. Kedysi dominantná Ľudová strana (PP) skončila síce so ziskom 16,7 percenta hlasov druhá, no z doterajších 137 poslaneckých mandátov jej zostalo iba 66.

Podporu voličov stratila v prospech liberálnej strany Občania (Ciudadanos) a krajne pravicového zoskupenia Vox. Tie získali 15,9 percenta (57 mandátov), resp. 10,3 percenta hlasov (24 mandátov).

Účasť na tretích parlamentných voľbách v Španielsku za necelé štyri roky dosiahla 75,75 percenta z takmer 37 miliónov voličov, čo je o šesť percent viac ako v roku 2016.

Sánchez krátko pred polnocou predstúpil pred svojich priaznivcov a deklaroval volebné víťazstvo. “Budúcnosť vyhrala, minulosť prehrala,” povedal 47-ročný politik na pódiu pred sídlom PSOE v Madride. Španieli dali podľa neho Európe a svetu “jasnú správu, že reakcionárov, autoritárstvo a úpadok je možné prekonať”, čím narážal na neočakávane slabé výsledky pravicových strán. Zároveň avizoval, že na rokovania o vytvorení novej proeurópskej vlády pozve len strany, ktoré rešpektujú ústavu a podporujú sociálnu spravodlivosť.

Sánchez sa dostal k moci v júni 2018, keď parlament vyslovil nedôveru jeho predchodcovi Marianovi Rajoyovi (PP) v súvislosti s rozhodnutím súdu, podľa ktorého sa funkcionári vtedajšej vládnucej Ľudovej strany dopustili rozsiahlych podvodov. Predčasné voľby vyhlásil Sánchez vo februári po tom, ako parlament neodhlasoval návrh rozpočtu na rok 2019 predložený jeho menšinovou vládou.

Španielsko sa zrejme bude chcieť vyhnúť opakovaniu bezvýchodiskovej situácie z nedávnej minulosti, keď sa voľby z júna 2016 konali len pol roka po predchádzajúcich, pričom sa skončili prakticky rovnako ako tie z decembra 2015. Štvrtá najväčšia ekonomika Európy bola skoro rok bez stabilnej vlády — tú sa podarilo vytvoriť až v októbri 2016.