Môj profil 
Predplatné
Ak by sa voľby konali v decembri, vyhral by ich vládny Smer-SD so ziskom 19,6 percenta. Na druhé miesto poskočili so ziskom 11,8 percenta Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Mesežnikov to pripisuje tomu, že efektívnejšie pracujú s voličmi a s nikým nevstupujú do koaličných rokovaní „Elektorát ĽSNS je stabilný a stále rastie. Neberie im nič ani Štefan Harabin. Aj keď sa podľa posledných prieskumov pohybujú na úrovni 10 až 12 percent, v porovnaní s ich ziskom v parlamentných voľbách 2016 je ich rast vyšší. Do istej miery im k tomu mohli trochu pomôcť tie malé nacionalistické skupinky na ich kandidátke,“ priblížil politológ.
Pokles naopak zaznamenala strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, ktorej by svoj hlas odovzdalo 9,2 percenta voličov. Mesežnikov za tým vidí nejasný postoj opozičných politických strán a neúspešné rokovania ohľadom vytvorenia spoločnej predvolebnej koalície. To mohlo podľa politológa časť voličov strany Za ľudí odradiť. To, že predsedu strany obvinili v súvislosti s daňovými problémami v jeho firme KTAG nepovažuje za niečo významné, čo by mohlo znamenať výrazný odliv voličov. Informácia o obvinení sa na verejnosť dostala v piatok 6. decembra, prieskum sa robil od 2. do 9. decembra.
Naopak, percentuálne si polepšilo hnutie Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktoré by volilo osem percent opýtaných. „Je to výrazný nárast. Matovič ťaží z kritiky vlády, ako aj z toho, ako prezentuje svoje nové úlovky na ich kandidátke. O tých nových tvárach totiž hovorí už dávnejšie,“ uviedol Mesežnikov.
Za najpravdepodobnejší scenár vzniku vlády považuje spojenie stredopravej koalície s hnutím Borisa Kollára Sme rodina. „Môže sa to samozrejme ešte zmeniť, keďže hodnotíme výsledky jedného prieskumu, ale tie trendy sú zaujímavé,“ uzavrel politológ.
.JPG)
.jpg)
