Môj profil 
Predplatné
Opatrenia voči koronavírusu, ale zrejme aj nepremyslený slovník premiéra, prinášajú prvé ovocie. Asi ani samotní organizátori protestov, ktoré sa vo štvrtok 28. mája konali vo väčších mestách ako je Bratislava, Košice či Banská Bystrica, neočakávali významne veľký dav nespokojných občanov po tom, čo tieto ani neboli veľmi medializované. Opak bol však pravdou – aspoň v Košiciach.
V Košiciach dav ľudí počtom okolo 250 hlasno trúbil a pochodoval Hlavnou ulicou, pričom skandovali heslá ako Slovensko si nedáme; spievali slovenskú hymnu a kričali “nie sme psi!” ale aj výzvu voči premiérovi “dosť bolo Matoviča!”, či Slovensko Slovákom. Zarezonoval v nich zrejme problém, ktorému čelí množstvo Slovákov pracujúcich v zahraničí, ktorým bolo dosiaľ (a aj v súčasnosti) bránené dostať sa do svojich domovov ku svojim rodinám bez toho, aby si prešli povinnou štátnou karanténou (dnes niektorí môžu okúsiť e-karanténu za podmienok dôkladného sledovania dát štátom).
Ľudia na proteste uviedli, že nesúhlasia s vládou premiéra ani s tým, ako sa správa voči svojim občanom za hranicami. Protestujúce ženy uviedli, že sa im nepáčia jeho názory, a že ľuďom obmedzuje v závažnej miere slobodu. Iný protestujúci uviedol, že podľa neho sa tu porušujú ľudské práva a nespráva sa eticky.
Keď sa totiž posledné týždne čoraz viac ozývali nespokojné hlasy Slovákov navrátivších zo zahraničia a žiadali, aby sa k nim pristupovalo rovnako ako k ostatným Slovákom, premiér Matovič sa nešťastne vyjadril, keď uviedol, že hranice nemieni otvárať, o tom rozhodujú iba odborníci a nie “nejakí krikľúni spoza plota”. Pričom dodal, že psy štekajú, ale karavána ide ďalej. Práve prirovnanie ku psom najviac rozhorčilo Slovákov čakajúcich na hranici často v zúfalých situáciach.
V médiách zazneli príbehy, ako sa žena nevie dostať na pohreb vlastnej matky, či osamelá matka, ktorú štát nepustí ku svojej 9-ročnej dcére. Mnohým bol zahraničný test potvrdzujúci negativitu na koronavírus nanič, a mnohí sa následne aj v povinnej karanténe nakazili, keď boli daní na izbu s neznámymi, nakazenými ľuďmi. Keďže po dvoch týždňoch sa väčšina pracujúcich v zahraničí vracia naspäť, dvojtýždňová karanténa v štátnom zariadení, za ktorú si navyše zaplatia (13 eur denne za stravu) je pre nich neprijateľná.
Chybou súčasnej vlády ostáva, že “ochranu pred koronou” vo svojej rétorike obmedzuje len na ohraničené Slovensko a ľudí v ňom, pričom Slováci, ktorí zabezpečujú svoje rodiny aj prácou v zahraničí, sa stali zrazu akoby občanmi druhej kategórie. Toto nebezpečné delenie spôsobilo, že na sociálnych sieťach vybuchli aj nenávistné komentáre haniace takto rozdelené rodiny do nevídanej miery.
Nová vláda má tak za sebou smutné prvenstvo. Ešte nikdy tak rýchlo od nástupu slovenskej vlády neprebiehali protesty nespokojných občanov, a to aj takých, pre ktorých predstavitelia novej vlády boli vo voľbách jasnou voľbou.
Marína Kovačičová
