Smer zdvihol zástavu odporu proti dohode s Američanmi, Hlas opäť cítenie a nálady Slovákov nepochopil. Tým sa pripravuje o svoje budúce víťazstvo vo voľbách

V Smere rozumejú bežným ľuďom

Pokiaľ by táto mimoriadna schôdza nebola schválená, mieni o tom strana rokovať v rámci najbližšej riadnej schôdze parlamentu. Pokiaľ by ani to nevyšlo (čo je veľmi pravdepodobné), Smer-SD chce otázku o prítomnosti americkej armády zakomponovať do petičnej akcie za zmenu ústavy týkajúcej sa možnosti predčasných parlamentných volieb.

Naopak Hlas-SD, ktorý taktiež nesúhlasí s kontroverzným návrhom dohody o obrannej spolupráci s USA, si nemyslí, že by sa ku každej veci malo konať referendum. Povedal to tak v diskusnej relácii poslanec tejto strany Matúš Šutaj Eštok.

Smer-SD opäť stopercentne pochopil nálady slovenského obyvateľstva. To nie je pre túto stranu ťažké, keďže v jej vedení sú ľudia ostrieľaní rokmi v politike – predovšetkým samotný predseda Robert Fico – pričom zároveň už sa v strane nenachádzajú liberálnejší členovia označovaní ako tzv. biznis krídlo. Tí, ktorí v Smere ostali, vedia dobre chápať zmýšľanie bežných ľudí a sami sú tomuto zmýšľaniu do istej miery blízki.

Informácie o extrémne nevýhodnej pripravovanej dohode s USA už stihli Slovákov rozhorčiť. Smer-SD zdvihol túto zástavu odporu proti americkej prítomnosti na území Slovenska ako jeden z prvých. Nie úplne ako prvý, pretože na dohodu začali najprv upozorňovať najmä politológ Eduard Chmelár a združenie Zjednotení za mier, ktorí pripravili aj hromadnú pripomienku k návrhu dohody.

Každopádne, spomedzi politických subjektov sa najväčšmi v súvislosti s návrhom dohody podarilo na seba upozorniť práve Smeru.

Populizmus v dobrom zmysle slova

Pokiaľ ide o „mladšiu dvojičku“ Smeru, stranu Hlas-SD, tu opäť vidíme, že táto strana naďalej pred slovenskými voličmi len tápe. Kým Smer zakaždým okamžite pochopí, aká je aktuálne najdôležitejšia politicko-spoločenská téma a začne ju energicky presadzovať, napríklad aj prostredníctvom tlačoviek, Hlas nedokáže na spoločenskú objednávku tak promptne zareagovať a vlastne si koleduje o to, aby čoskoro vrchol rebríčka politických preferencií občanov čoskoro opustil.

V decembrovom prieskume Polisu mal Smer až 16,8 percent, kým Hlas stagnoval na 19,9 percentách. Je tak zrejmé, že Smer už Pellegriniho strane takpovediac dýcha na krk.

Peter Pellegrini bezpochyby nemá tie vodcovské a politické schopnosti ako Robert Fico. A Matúš ŠutajEštok, akokoľvek je inteligentným a perspektívnym politikom, nemá to hlboké pochopenie pre zmýšľanie bežných Slovákov, ktoré sa podarilo nadobudnúť trebárs Ľubošovi Blahovi zo Smeru.

Smer-SD tak aktuálne predstavuje súčasnú populistickú politiku na Slovensku v dobrom zmysle. V našej krajine sa nikdy príliš nedarilo elitárskym liberálnym politikom. Taká strana SDKÚ síce bola vo vláde ako najsilnejšia strana, ale nikdy sa jej nepodarilo vyhrať voľby. Tie vyhrávali vždy populistické subjekty – a opäť zdôrazňujem, že tu slovo „populistický“ nepoužívam ako nadávku. Populistom je jednoducho ten, kto rozumie zmýšľaniu väčšiny obyvateľstva.

A to o Smere aktuálne rozhodne platí. Pokiaľ strana Roberta Fica vydrží byť aktívna v takom zmysle, ako sa jej to darí teraz, pokiaľ bude naďalej takto razantne poukazovať na všetky škodlivé kroky vládnej koalície, tak mieri jednoznačne k víťazstvu v najbližších parlamentných voľbách.

Zvíťaziť by mal spoločenský záujem

To je však každopádne ešte ďaleko. Opozícia potrebuje skoordinovať svoje aktivity tak, aby dokopy dávali zmysel a aby boli spolu naozaj efektívnou odpoveďou na amatérske a vlastizradné konanie súčasných vládcov. Tu môžeme poukázať jednak na váhavosť strany Hlas-SD. Ale vyzerá to tak, že zvyšok opozície by s prípadnou petičnou akciou za referendum proti americkým základniam nemal mať problém. Bolo by zrejme dosť škodlivé, pokiaľ by túto podpisovú akciu mienil Smer prezentovať len ako úzko stranícku aktivitu.

Pred časom ľudia zbierali podpisy za referendum o predčasných voľbách nie preto, že išlo o akciu Smeru či inej opozičnej strany. Išlo tu o vec – o zbavenie sa partie šialencov, ktorá aktuálne vedie náš štát a nám všetkým ako spoločnosti opakovanie ubližuje.

Aj v tomto prípade by teda mal zvíťaziť spoločenský záujem. Smeru-SD sa podarilo stať sa faktickým lídrom opozície. Ale opäť platí aj to, že len kvôli Smeru by dokopy nikto petíciu proti americkým základniam či za predčasné voľby nepodpisoval.

V závere tohto komentára ešte pripomeniem, že hoci aktuálne sa podarilo na tému dohody o obrannej spolupráci s USA upozorniť najmä okruhu ľudí okolo Eduarda Chmelára a strane Smer Roberta Fica, ešte za minulej vlády priniesli tému pripravovanej dohody s Američanmi predovšetkým Hlavné správy.

Odporcov dohody s USA je teda už dosť hlasno počuť. Lenže nezabúdajme na našu viackrát potvrdenú skúsenosť, že hovoriť s touto vládou je ako hovoriť s nedoslýchavým. Alebo povedzme to ešte výstižnejšie – ako priamo s tyranom.

Ladislav Kováčik