Väčšina amerických občanov nemá predstavu o veľkom rozdiele medzi tým, čo ich vláda robí v zahraničí, a príbehmi, ktoré počúvajú z jej úst. Výsledkom je, že Američania nevedomky podporujú najrôznejšie zahraničné operácie s malým alebo žiadnym pochopením toho, čo sa v skutočnosti deje. Roky boli zavádzaní nepretržitou propagandistickou kampaňou, ktorá sa až teraz začína rúcať.

Zažívame smrteľné kŕče unipolárnej hegemónie Spojených štátov nad veľkou časťou sveta. Kým si občania nezačnú uvedomovať rozsah politických klamstiev svojej vlády, bude čoraz ťažšie pochopiť meniace sa globálne postavenie Spojených štátov a prispôsobiť sa dôsledkom rastúceho negatívneho vnímania tejto krajiny mnohými ľuďmi na celom svete.

Od druhej svetovej vojny a najmä po rozpade Sovietskeho zväzu boli Spojené štáty dominantnou a bezkonkurenčnou svetovou veľmocou. Namiesto toho, aby boli mierotvorcom a čestným “svetovým policajtom”, USA sa čoraz viac stávali destabilizujúcim tyranom. Mnohí lídri na celom svete sa zdráhali hovoriť o čoraz deštruktívnejšej povahe zahraničnej politiky USA zo strachu, že budú potrestaní. Keďže však postavenie a moc USA klesá, veľké časti sveta hľadajú opatrenia na ochranu pred americkou dravosťou.

Väčšina Američanov nechápe, prečo dochádza k takémuto preskupovaniu, a to vďaka neustálemu prúdu propagandy o Amerike ako “najštedrejšom”, “výnimočnom národe”, “národe, ktorý odkladá svoje záujmy v prospech sveta”, “dôležitom zdroji dobra” na celom svete ako “ochrancovi poriadku založeného na pravidlách”, ktorý vždy nesie veľkú zodpovednosť za ochranu medzinárodného systému a slabých národov pred zlými aktérmi, ad nauseam. Podľa viacerých zdrojov sú vojny vyvolané Spojenými štátmi priamo zodpovedné za smrť viac ako 10 miliónov ľudí od druhej svetovej vojny. Neokonzervatívci sa budú týmto faktom a ich zdrojom vysmievať, ale väčšina zvyšku sveta verí, že je to pravda.

Väčšina Američanov tieto zistenia nemôže prijať, pretože sú v rozpore s naratívom, ktorý im podsúva všadeprítomná štátna propagandistická mašinéria. Zatiaľ čo doma sa roky zväčša nespochybňoval stále rastúci zoznam amerických prehreškov v zahraničí, mnohým na celom svete je to čoraz zrejmejšie. Američania by to mali vziať na vedomie. Napríklad čínske ministerstvo zahraničných vecí práve zverejnilo prehľad toho, čo považuje za zlé správanie USA. Americký establišment a dobre mieniaci vlastenci môžu čínske postrehy odmietnuť, ale mnohým, ktorí žijú mimo neokonzervatívnej propagandistickej bubliny, sa zdajú pravdivé.

Na rozdiel od mytológie establišmentu sú USA známe tým, že porušujú svoje sľuby, zmluvy a odstúpenia od dohôd. Zoznam je dlhý: sľub USA z roku 1990 nepresunúť NATO na východ do krajín bývalého Varšavského dohovoru, zrušenie zmlúv ABM, INF, Open Skies, START, JCPOA, dohoda s Líbyou a ďalšie. USA tiež opakovane porušili medzinárodné právo tým, že napadli krajiny, ktoré sa nepodriadili hegemónii USA.

Existuje viacero amerických agentúr, ktoré tajne financujú operácie mimovládnych organizácií zamerané na zasahovanie do volieb. Väčšina Američanov netuší, že Národná nadácia pre demokraciu z čias studenej vojny bola vytvorená na ovplyvňovanie volieb v krajinách po celom svete a do mnohých z nich zasahovala. (Národná nadácia pre demokraciu míňala peniaze v Rusku, kým ju Rusi nevyhnali). Potom sú tu známe “farebné revolúcie”, ktoré sponzorovali rôzne americké agentúry. Podľa niektorých odhadov USA zasahovali až v päťdesiatich krajinách.

Dni, keď sme sa tvárili, že toto deštruktívne správanie ignorujeme, sa blížia ku koncu. Vstupujeme do obdobia, keď sa obyvatelia mnohých krajín môžu rozhodnúť, že podriadiť sa americkej hegemónii nie je v ich záujme. Čoraz viac krajín sa spája a vytvára alternatívne aliancie mimo vplyvu USA. ŠOS, BRICS+, OPEC+ a ďalšie krajiny zaznamenali nárast počtu členov, pretože krajiny, ktoré sa domnievajú, že ich záujmy sú lepšie chránené týmito alianciami, ktoré nie sú pridružené k USA, sa k nim hlásia.

Dôsledky tragickej a zbytočnej vojny na Ukrajine urýchlili toto hnutie za hľadanie iných združení spolupráce. Ako sa európski spojenci Ameriky učia, spojenie s USA môže mať obrovské politické a hospodárske náklady.

Obyvatelia Európy sledovali, ako ich vlastné ekonomiky trpia a draho platia za energiu kvôli desiatim kolám sebazničujúcich sankcií uvalených na Rusko.

Nositeľ a ochranca “poriadku založeného na pravidlách” rozhodol, že Nemecko by nemalo dovážať lacný ruský zemný plyn. Americký prezident a vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí pohrozili, že ak sa Rusko nepodriadi želaniam Washingtonu, odstavia plynovod dodávajúci ruský zemný plyn. Zhodou okolností boli plynovody Nord Stream krátko nato vyhodené do vzduchu. Americký minister zahraničných vecí povedal, že sabotáž bola “príležitosťou”, a námestník ministra zahraničných vecí sa zdal byť spokojný. Neokonzervatívci chváliaci tento teroristický čin proti spojencovi USA sa možno domnievajú, že predstieranie, že Washington nie je zodpovedný, upokojí Ameriku a Európu, ale zvyšok sveta si myslí niečo iné.

Mnohí budú ignorovať alebo bagatelizovať dôsledky možnej úlohy USA pri zničení plynovodu Nord Stream. Ale tento prírastok do zoznamu bezcitných činov, o ktorých sa v zahraničí verí, že ich spáchali USA, by ešte viac podkopal naratív o Amerike ako “veľkorysom národe”, “vodcovi slobodného sveta”, “ochrancovi poriadku založeného na pravidlách”. Roky sa tieto rozpory šikovne zjemňovali a ignorovali poddajnou tlačou a spolupáchateľskými inštitúciami, ktoré z týchto klamstiev profitovali. Keďže sa však USA zdajú byť menej mocné, zvyšok sveta si to začína všímať a hľadá iné ochranné priateľstvá.

Pred necelými dvoma rokmi “najsilnejšiu armádu v dejinách ľudstva” vyhnala z Afganistanu skupina ozbrojencov vyzbrojených ručnými zbraňami a jazdiacich na osloch, bicykloch a skútroch. Taliban má teraz americké vojenské vybavenie v hodnote 80 miliárd dolárov, ktoré tu lídri USA zanechali.

Tieto výhovorky mohli byť pre washingtonské elity presvedčivé a usilovne ich predávali médiá napojené na režim. Zvyšok sveta to však vie lepšie. Po dvadsiatich rokoch, státisícoch zabitých a ľudí bez domova a niekoľkých biliónoch dolárov vynaložených na túto katastrofu vyznievajú staré triky po vietnamskom kolapse, ktoré tvrdia, že “keby sme naozaj mohli bojovať, tak by sme vyhrali”, ako prázdne.

Na rozdiel od mnohých tvrdení, že Rusi sa zrútia od šoku a strachu zo “sankcií do pekla”, sa rubeľ nezmenil na trosky, ako predpovedal Joe Biden.

USA a ich klientom z NATO dochádza munícia a zbrane, ktoré môžu poslať na Ukrajinu, ktorá na ich príkaz vykrváca do biela. Zdá sa, že Rusko bude ukrajinskú armádu postupne drviť. Všetko to pripomína prvú svetovú vojnu. Proto – neokonzervatívci predávali túto vojnu ako rýchly boj, ktorý sa skončí do Vianoc 1914. O štyri roky neskôr bolo 20 miliónov mŕtvych a oveľa viac zranených alebo vysídlených; následne sa zrútila väčšina európskych kresťanských monarchií, Rusko upadlo do sedemdesiatročnej nočnej mory komunizmu a “vojna všetkých vojen”, ktorá mala urobiť svet “bezpečným pre demokraciu”, pripravila pôdu pre ešte hroznejšiu druhú svetovú vojnu.

O storočie neskôr sa v námesačníckom stave blížime k tretej svetovej vojne. Američania by mali ignorovať štátom podporovanú propagandu (až desivo podobnú tej, ktorá viedla k prvej svetovej vojne), zobudiť sa, pozrieť sa na to, čo spôsobili ich vodcovia, a urobiť všetko, čo je v ich silách, aby ukončili podporu tejto krutej vojny skôr, než budeme čeliť požiaru podobnému Veľkej vojne alebo ešte horšiemu.