Bratislava 22. februára 2018 (HSP/Foto:Slovenský dohovor za rodinu)

Dnes predseda vlády Robert Fico vyhlásil, že vláda slovenskej republiky nepredloží Istanbulský dohovor na  ratifikáciu. Oceňujeme jeho postoj, ale podpísaný dohovor stále predstavuje nabitú zbraň pri hlave, ktorá čaká iba na zmenu vlády. S touto nabitou zbraňou pri hlave sa nemôžeme zmieriť.  Oceňujeme jasný postoj zástupcov Slovenskej národnej strany predsedu poslaneckého klubu Tibora Bernaťáka a poslankyne Evy Smolíkovej, ktorí žiadali, aby Slovenská republika vzala späť podpis pod Istanbulským dohovorom. Očakávame, že pán premiér a jeho koaliční partneri pán predseda Béla Bugár a pán predseda Danko sa zhodnú na tom, že je potrebné vziať podpis späť pod Dohovorom a odstrániť túto nabitú zbraň proti našej Ústave. Žena predsa nie je ten, kto sa tak cíti, ale tá, ktorá sa taká narodí. Rod je spojený s pohlavím.

Iniciatívu Slovenský dohovor za rodinu tvoria ľudia, ktorí sa prakticky desaťročia venujú pomoci týraným ženám a prevádzkujú zariadenia pre týrané ženy. Všetky dobré opatrenia na ochranu žien je potrebné prijať. Iniciatíva usporiadala vo viac ako 10 mestách na Slovensku prednášky k rizikám Istanbulského dohovoru  a po prednáškach už takmer 40.000 občanov podpísalo petíciu, v ktorej žiadajú predstaviteľov štátu o to, aby vzali späť podpis pod Istanbulským dohovorom a oznámili Rade Európy, že Slovensko sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. Po prednáškach ľudia vyšli do ulíc a modlitbovým pochodom k štátnym inštitúciám podporili vyhlásenie Slovenského dohovoru za rodinu. Pochody neprestali ani nasledujúce týždne a v mestách, kde sa uskutočnili prednášky sa každý piatok už viac ako tri mesiace stretávajú ľudia a pochodujú s modlitbou pred štátne inštitúcie a žiadajú späťvzatie podpisu. K pomoci týraným ženám Istanbulský dohovor nalepil radikálnu feministickú ideológiu o tom, že medzi mužmi a ženami prebieha boj o moc a muži si svoje dominantné nadradené postavenie udržiavajú prostredníctvom násilia. Dohovor tvrdí, že tieto výnimky sú pravidlo a to je lož.  Drvivá väčšina mužov nepoužíva voči ženám násilie. Drvivá väčšina mužov nemá dominantné postavenie.

Anton Chromík uviedol: Istanbulský dohovor pod zásterkou pomoci týraným ženám zaväzuje štát, aby robil sociálne inžinierstvo, vstupoval do rodín a menil úlohy mužov a žien. Nielen tých, ktoré sú založené na podriadenosti žien, ale aj tých, ktoré sú zvyčajnými úlohami. (čl. 12, bod 1 ID) Rod je podľa Istanbulského dohovoru iba akýsi súbor úloh (rolí), ktoré si môžeme ba dokonca štát ich musí meniť. Rod už vôbec nesúvisí s pohlavím nášho dieťaťa. To, čo tvorí podstatu muža a jeho mužnosti má štát odstrániť a to, čo je na žene ženské tiež. Na všetkých stupňoch škôl sa majú deti naopak učiť tzv. „nestereotypným rodovým roliam“. (čl. 14, ods. 1 ID).

Pavol Vilček dodal: „Viac ako 340 odborníkov protestovalo proti zavádzaniu tzv. „rodového scitlivovania“ na školách. Je úplne pochopiteľné, že ako prví sa vzbúrili proti nevedeckým nezmyslom Istanbulského dohovoru tí, ktorí pomáhajú prakticky týraným ženám a vedci. Podpísaný Istanbulský dohovor je pre nás ako nabitá zbraň pri hlave, pri ktorej nás ministerstvo presviedčalo, že chce viesť dialóg o tom, kedy vystrelí. Už sme zažili, že boli vylučované organizácie, ktoré prevádzkujú zariadenia pre týrané ženy  z pomoci pre svoj nesúhlas s ideológiou  Istanbulského dohovoru.“

Erik Zbiňovský uviedol: „Deti nepotrebujú experimenty o tom, či sú alebo nie sú chlapci či dievčatá. Nepotrebujú si pre seba vyberať „nestereotypné rodové role, alebo rovno z „ponuky“ 71 rodov na facebooku.  Potrebujú mať svoje detstvo a osobný citlivý prístup pri problémoch, ktoré zažívajú. Istanbulský dohovor sa podobá ku krabici zdravého džúsu, do ktorého niekto vhodil kapsľu smrteľného jedu. Jed sa nedá vybrať, nikdy nebudeme súhlasiť, aby ho naše deti pili.“

Vďaka Istanbulskému dohovoru sa pozornosť nesústreďuje na skutočnú pomoc týraným ženám, ale na sociálne experimenty, že dieťa si môže vybrať svoj rod. Istanbulský dohovor zaväzuje náš štát, aby podpora štátu smerovala na feministickú propagandu, platenie médií a kampaní. Bohužiaľ o to menej sa dostane na konkrétnu pomoc obetiam násilia. Pochody Zastavme zlo z Istanbulu budú pokračovať až do času, kým predstavitelia štátu nevezmú späť podpis Slovenskej republiky pod Istanbulským dohovorom.

Redakciu informoval za tím Slovenský dohovor za rodinu Erik Zbiňovský